Pán riaditeľ, ste úspešným absolventom SPU v Nitre. Ako si spomínate na študentské obdobie, na svoju alma mater?

Na študentské časy si spomínam veľmi rád. Keďže vždy ma lákala technika, stredoškolské štúdium som absolvoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Novom Meste nad Váhom. Pochádzam však z dediny a všetci moji predkovia boli poľnohospodári – gazdovia, družstevníci. Výchova a prostredie ma natoľko ovplyvnili, že počas stredoškolskej praxe vo fabrikách som si uvedomil, že to nie je pre mňa ideálne miesto. V hlučnom a uzatvorenom priestore som sa necítil príjemne. Mojím snom bolo spojiť vidiek, prírodu, polia, so záujmom o techniku. Voľba padla na vtedajšiu Mechanizačnú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.

Aký odbor ste vyštudovali?

Bol som medzi stoštyridsiatimi absolventmi, ktorí v roku 1983 vyštudovali odbor mechanizácia poľnohospodárstva - jediný, ktorý fakulta v tom období ponúkala.

 

"Keď som sa musel učiť zákony termodynamiky

alebo stavové diagramy vodnej pary,

tiež som dumal načo mi to bude..."

 

Splnilo vysokoškolské štúdium vaše očakávania?

Mladí ľudia často hútajú, načo im bude zložitá teória, s ktorou ich v škole trápia. Najradšej by sami boli tvorcami študijných programov, aby štúdium bolo čo najmenej náročné a možno z ich pohľadu zaujímavejšie a atraktívnejšie. V tom období som to vnímal rovnako. Keď som sa musel učiť zákony termodynamiky alebo stavové diagramy vodnej pary, tiež som dumal načo mi to bude... S odstupom času viem, že aj keď študent veľa poznatkov v praxi nevyužije, vysoká škola mu umožní vyzrieť v inom prostredí. Možno náročnejšom, kde treba viac rozmýšľať, lebo štúdium je mozgová gymnastika. Dôležité je však naučiť sa hľadať zdroje pre svoj ďalší rozvoj. Keď toto absolvent dokáže na začiatku svojej praxe využiť, tak môžeme tvrdiť, že škola mu dala veľa.

Darí sa vám vzdelanie zúročiť v praxi?

Pokiaľ ide o poznatky z oblasti techniky a mechaniky, všetko sa vyvíja. Podstata je však stále rovnaká, stále použiteľná. Ďalšie poznatky, ktoré si vyžaduje moderná prax, napríklad z marketingu, nemeckého jazyka a iné, som musel nadobúdať absolvovaním kurzov, sledovaním odborných časopisov a v súčasnosti aj prostredníctvom internetu.

 

"V roku 1992 sme založili firmu Ematech, s.r.o., Radošina,

ktorá sa vtedy zaoberala predajom

malej poľnohospodárskej a záhradníckej techniky."

 

Aké je vaše profesionálne pôsobenie?

Po skončení štúdia som pracoval najskôr ako vedúci dielne, mechanizátor, neskôr aj podpredseda na Poľnohospodárskom družstve v Šalgovciach. Hoci to nebolo veľké družstvo, boli sme aktívni. Získali sme devízový fond, kupovali stroje z kapitalistického zahraničia. V spolupráci s vtedajšou Katedrou motorov a traktorov Mechanizačnej fakulty a Výskumno- vývojovým ústavom ZŤS Martin prebiehalo na našom družstve testovanie traktorov. V roku 1992 sme založili firmu Ematech, s.r.o., Radošina, ktorá sa vtedy zaoberala predajom malej poľnohospodárskej a záhradníckej techniky. Začiatkom januára 1993 som do nej nastúpil. Postupne sme napĺňali sortiment a firma sa začala rozrastať a preorientovávať na veľkú - profesionálnu poľnohospodársku techniku. Menili sa aj vlastnícke vzťahy, v súčasnosti sme rodinná firma. Máme svoj stabilný sortiment veľmi kvalitných produktov. Medzi jednotky z portfólia produktov, ktoré ponúkame, patria zvučné značky ako Deutz-Fahr, Merlo, Horsch, Annaburger, Muthing, He-Va a i.

Stojíte aj na čele AGRION – Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky na Slovensku. Môžete priblížiť súčasné aktivity?

Združenie AGRION bolo založené v roku 1994. V súčasnosti združuje 53 najväčších a najdôležitejších dovozcov, predajcov a výrobcov poľnohospodárskej techniky. K tradičným podujatiam, ako sú dni poľa, ktoré združenie rozvíja roky aj vďaka bývalému prezidentovi prof. Jánovi Jechovi, ktorý ho viedol 23 rokov, sme pridali i nové aktivity a ciele. Stále aktuálnejšia je výchova odborníkov v oblasti servisu poľnohospodárskej techniky. V spolupráci so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania sme pripravili odbor, ktorý reflektuje na túto skutočnosť. V roku 2017 sa tak AGRION stal garantom nového stredoškolského odboru agromechatronik, ktorý sa v súčasnosti vyučuje na troch stredných školách a vzdeláva sa v ňom do 70 študentov. Jedna zo škôl je v Rimavskej Sobote, kde tento odbor vedie bývalá absolventka TF SPU. Snažíme sa však pomôcť aj ďalším stredným odborným školám, ktoré pripravujú mladých ľudí pre obsluhu, údržbu a opravy techniky.

Aké sú prieniky pre vzájomnú spoluprácu s Technickou fakultou?

S Technickou fakultou máme dlhoročnú spoluprácu v rámci organizovania Dní techniky, Celoslovenských dní poľa a najnovšie organizujeme AGRION UNIVERZITU. Ide o sériu praktických prednášok, najnovších poznatkov z oblasti poľnohospodárskej techniky a konštrukcie strojov pre študentov 4. ročníka TF, súčasťou toho budú aj exkurzie do našich členských firiem. Cieľom je, aby sa študenti v praxi oboznámili s kompletnou činnosťou firmy dodávajúcej poľnohospodársku techniku, jej oddelení a jednotlivých pracovníkov.

 

"Treba vylepšiť obraz poľnohospodárstva

vo verejnosti a najmä informovanosť

o reálnej činnosti moderného roľníka."

 

Kde vidíte rezervy tejto spolupráce?

Myslím si, že treba intenzívnejšie lákať mladých ľudí do poľnohospodárstva. Potrebujeme odborníkov, mechanizátorov, a to nielen v našich členských firmách, ale aj v poľnohospodárskej prvovýrobe a podnikoch služieb, lebo generačná obmena je nevyhnutná. Aj z tohto dôvodu chceme spolupracovať s TF pri tvorbe študijného plánu nového bakalárskeho programu na výchovu vysokokvalifikovaných technikov. Samozrejme, rezervy vidím aj vo vlastných radoch poľnohospodárov. Treba vylepšiť obraz poľnohospodárstva vo verejnosti, a najmä informovanosť o reálnej činnosti moderného roľníka. Vzdelávanie a získavanie mladých ľudí do odboru je však problémom vo všetkých krajinách EÚ. Táto téma rezonuje aj na zasadnutiach európskeho združenia predajcov techniky Climmar, ktorého členom je aj AGRION. Ambíciou je vytvoriť jednotný vizuál na propagáciu tohto odboru, ale aj učebné materiály pre program agromechatronik a snažiť sa ich implementovať na stredných školách v európskych krajinách. Umožnilo by to aj lepší pohyb pracovnej sily.

Čo považujete za najväčší úspech vo svojej profesionálnej kariére?

Neviem, alebo lepšie povedané nechcem nazvať jednu udalosť v mojom živote najväčším úspechom. V osobnom živote ma teší fungujúca, rozrastajúca sa rodina a zdravie všetkých okolo mňa. A v profesionálnom - že firma rastie, je ekonomicky stabilná a má dobré zastúpenie kvalitných značiek. To, čo sme dosiahli, je však spoločným úspechom všetkých ľudí, ktorí tam pôsobili a pôsobia. Za úspech považujem aj to, že vo firme máme mladých ľudí a darí sa nám ju budovať aj po stránke kvalitných ľudských zdrojov. Som hrdý, že v nej pôsobí aj jeden z mojich dvoch synov, ktorý pred siedmimi rokmi úspešne ukončil štúdium na Technickej fakulte SPU.

 

"Mojím prázdninovým susedom je Stanislav Štepka,

ktorého mám rád nielen ako umelca,

ale najmä ako človeka."

 

Čo by ste poradili študentom, ktorí chcú byť úspešní vo svojom odbore?

Mali by presvedčiť svojou snahou, iniciatívou a vedomosťami, neočakávať ihneď odmenu za každý krok, ktorý v práci urobia, ale svojou neustávajúcou aktivitou a kvalitnou prácou si zaslúžiť uznanie, vyššie platy a iné benefity.

Keď vám zvýši čas, ako ho využívate?

Vždy ma lákali lode a moreplavba, tak som si urobil skipperský kurz a minimálne dvakrát do roka sa snažím nájsť si čas na jachting. V zime rád lyžujem. S pribúdajúcim vekom ma stále viac zaujíma história Slovenska, kraja, v ktorom žijem, ale aj mojej rodiny. Keďže bývam v Radošine, som veľkým fanúšikom Radošinského naivného divadla. Mojím prázdninovým susedom je Stanislav Štepka, ktorého mám rád nielen ako umelca, ale najmä ako človeka a keď počas leta zavíta do dediny, vždy sa radi stretneme a porozprávame. Radošinci nechýbali ani na oslave 30. výročia vzniku našej firmy, ich skvelé výkony v hre Jánošík so SĽUK-om vysoko ocenili aj naši zahraniční partneri. V súčasnosti je však mojou najväčšou radosťou naša jedenapolročná vnučka Melania.