Z histórie Folklórneho súboru Zobor

napísal

Folklórny súbor Zobor pri SPU v Nitre už 66 rokov úspešne reprezentuje mladú generáciu, univerzitu, mesto a našu krajinu.

FS Zobor oficiálne vznikol v roku 1956 na základe iniciatívy skupiny študentov okolo Ivana Pašku, ktorí sa od roku 1954 schádzali a nacvičovali ľudové tance a spevy. Motiváciou im boli nielen populárne aktivity nedávno vzniknutých folklórnych súborov Lúčnica a Sľuk, ale hlavne vtedy ešte živé folklórne tradície dedinského prostredia, z ktorého pochádzali. Študenti si z vlastnej iniciatívy postupne z domu prinášali kroje a hudobné nástroje a začali tvoriť prvé programy pre účinkovanie v rámci rôznych študentských aktivít. Medzi prvých patrili študenti: Ivan Paška, Jozef Šufliarsky, Ondrej Toman, Ján Harazín, Jozef Konôpka, Tomáš Valko.

Umelecké aktivity tejto skupiny študentov si všimol Viktor Sidor, člen Závodného výboru ROH, a inicioval založenie záujmového ľudového súboru pri VŠP v Nitre. Na jar v tom istom roku (1965) sa uskutočnilo prvé pracovné sústredenie súboru, z ktorého okrem celovečerného programu vyšiel aj prvý písomný dokument o vzniku Súboru piesní a tancov pri VŠP v Nitre. Viktor Sidor mal skúsenosti s vedením folklórnej skupiny z košického obdobia Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva a blízky vzťah k umeniu a tancu z obdobia svojho pražského štúdia, keď ako tanečník pôsobil v Národnom balete.

Prvá premiéra, program súboru

Súbor bol zriadený pri Závodnom klube ROH, ktorý spolu s Vedením VŠP dlhé roky financovali postupné materiálne a programové budovanie súboru.

Prvá slávnostná premiéra súboru sa uskutočnila v máji 1956. Pri jej dramaturgii a choreografiách pomáhali aj umelci z Lúčnice. O rok nato bol súbor pomenovaný podľa historického vrchu nad Nitrou – Zobor.

Už v tom období začal byť súbor Zobor populárny hlavne medzi poľnohospodárskou verejnosťou na celom Slovensku. Každoročne absolvoval desiatky vystúpení na výročných schôdzach poľnohospodárskych družstiev a rôznych slávnostných podujatiach na vidieku. Program súboru sa postupne vyprofiloval na umelecké stvárnenie ľudovej hudby, spevov a tanca a v 70-tych rokoch bol divácky veľmi oceňovaný aj program ľudového rozprávača. Bol orientovaný z jednej tretiny na folklór a tradície nitrianskeho regiónu a dve tretiny na piesne a tance z celého Slovenska. Prevaha mimonitrianskeho folklóru vyplývala zo skutočnosti, že členovia súboru boli zastúpení študentmi z celého Slovenska, z ktorých mnohí účinkovali v miestnych folklórnych skupinách a mali úzky vzťah k folklórnym tradíciám svojho bydliska. Na štúdium na VŠP boli okrem vzťahu k poľnohospodárstvu vybavení aj miestnymi piesňami, zvyklosťami a tanečnými prvkami. Preto veľmi dobre vedeli interpretovať folklór z Podpoľania, Oravy, Liptova, Šariša, Zemplína či Kokavy. Nitriansky región a priľahlé oblasti, ako je Tekov, Vrábeľsko, Kozárovce, Horná Nitra, Veľká Lehota boli v tom období relatívne málo prebádané a neboli vo väčšej miere využívané folklórnymi súbormi a hudobnými médiami.

Zobor so známymi umelcami

Koncom 60-tych rokov, v období tzv. normalizácie, bol záujem o účinkovanie vo FS Zobor mimoriadne vysoký. V rokoch 1970 - 1980 dokonca bolo treba vytvoriť aj skupinu „čakateľov“ na členstvo v súbore. Bol to hlavne efekt mimoriadneho záujmu slovenskej verejnosti o folklór všeobecne, nárast slovenského povedomia v zložitej politicko-spoločenskej situácii a v neposlednom rade aj relatívne vysoká možnosť cestovania so súborom do zahraničia, hlavne kapitalistického. V 70-tych a 80-tych rokoch FS Zobor absolvoval každoročne dva až päť zahraničných zájazdov. Na konkurz do hudobnej a tanečnej zložky začali prichádzať absolventi Ľudovej školy umenia a odchovanci rôznych folklórnych súborov, ktorí boli v kategórii „pokročilí“, čo umožnilo podstatne zvýšiť umeleckú úroveň všetkých zložiek súboru.

V rokoch 1967 až 1970 nastúpili na štúdium na VŠP viacerí muzikanti s dobrým hudobným vzdelaním. Jedným z nich bol Marian Járek, študent zootechnického odboru. Talentovaný hudobník vytvoril muziku, ktorá v tom období patrila k najlepším na Slovensku. V súbore začala účinkovať aj talentovaní speváčka Miroslava Zaťková /Záujcová/ a spevák Michal Seredič. Obaja sa presadili v slovenskom folklórnom dianí aj mimo súboru. Miroslava Záujcová v Slovenskom národnom divadle v hre Na skle maľované, Michal Seredič ako sólista v súbore Lúčnica. Obidvaja nahrali množstvo nahrávok v Slovenskom rozhlase. Začiatkom 70-tych rokov emigrovala do zahraničia známa ľudová hudba Farkašovcov a v dôsledku toho sa otvoril priestor pre dobrú kapelu súboru Zobor. Ešte neexistoval Orchester ľudových nástrojov Československého rozhlasu a ľudová hudba súboru Zobor dostala priestor vo vysielaní televízie, rozhlasu a v rôznych estrádnych a zábavných programoch. Ľudová hudba účinkovala v rôznych programoch so známymi umelcami, ako bol Ivan Krajíček a Oldo Hlaváček, strýco Marcin, Ander z Košíc, Maja Velčicova, František Zvarík, v televíznych reláciách Vyberte si pesničku, Spieva celá rodina, Detský slávik, Roľnícka beseda, nahrávky a vystúpenia s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave a i. Súbor Zobor v tom čase úzko spolupracoval s národným umelcom Bartolomejom Urbancom a Cyrilom Zálešákom, neskôr so Svätozárom Stračinom, ktorí sa zúčastňovali na pracovných sústredeniach súboru, písali pre kapelu hudobné diela a usmerňovali umelecký vývoj ľudovej hudby. Veľmi blízka a podnetná bola spolupráca s ľudovým spevákom Milanom Križom, ktorá vyústila do vytvorenia súčasnej koncepcie Medzinárodného folklórneho festivalu Akademická Nitra/Akademický Zvolen.

Orientácia na tradície Ponitria

Marian Járek sa okrem súboru začal venovať aj piesňovému výskumu Nitrianskeho regiónu pre potreby SAV, ale aj pre potreby vlastnej tvorby pre súbor Zobor. V tom období sa tvorba FS Zobor začala výrazne orientovať na spracovanie a interpretáciu zvykoslovia, piesní a tancov z oblasti Ponitria. Marian Járek počas svojho aktívneho života vytvoril desiatky hudieb k ľudovým tancom z Nitrianskej oblasti pre všetky folklórne súbory v Nitre, pre viaceré vysokoškolské folklórne súbory na Slovensku a pre folklórne skupiny v Ponitrianskej oblasti, ako aj pre folklórne súbory slovenských menšín v Srbsku, Rumunsku a v Chorvátsku. FS Zobor počnúc rokom 1970 následne tridsať rokov využíval veľkú časť, a v niektorých obdobiach aj prevažnú časť, repertoáru z tvorby Mariana Járeka. Práve Marian Járek naštartoval začiatkom 70-tych rokov v súbore Zobor renesanciu gajdošskej hudby a tradícií na Slovensku.

S kvalitnou tanečnou interpretáciou

Začiatkom 70-tych rokov nastúpili do tanečnej zložky výrazní taneční interpreti – študenti SPU. To umožnilo, aby popri hudobnej zložke súboru kvalitatívne mimoriadne vyrástla aj tanečná interpretácia. Súbor v tom období úzko spolupracoval s choreografmi Lúčnice, resp. SĽUK-u – Ervínom Vargom, Štefanom Antalíkom, Emilom Bartkom, neskorším riaditeľom SĽUK-u a umeleckých šéfom Baletu SND v Bratislave Štefanom Zímom a Palom Bútorom. Na sústredeniach postavili viaceré nové tance z Nitry, Vrábeľ, Raslavíc, Zemplína a Kokavy, ktoré boli kostrou tanečného programu súboru Zobor po desaťročia.

Súbor s novou koncepciou

V roku 1980 až 1990 viedol tanečnú zložku súboru Ján Tóth a hudobno-spevácku zložku Ondrej Debrecéni starší. Organizačným riaditeľom súboru bol Ľubomír Buban. Po vzniku Vysokoškolského klubu na ŠD Mladosť bol súbor zložkou V-Klubu. V rokoch 1984 - 1986 vedenie súboru pripravilo novú koncepciu činnosti súboru, ktorá bola orientovaná na prípravou dvoch programových premiér – v roku 1986 a 1991. To vyžadovalo novú dramaturgiu, hudobné úpravy a krojové vybavenie. Vedenie VŠP sa k potrebám súboru postavilo mimoriadne ústretovo a z rozpočtovej položky na mimoškolské a voľnočasové aktivity študentov v rámci V-klubu významne prispela k tomu, že sa súbor Zobor udržal medzi najúspešnejšími folklórnymi súbormi na Slovensku. Po roku 1990 vznikla krízová situácia s financovaním a zriaďovaním takmer všetkých folklórnych súborov na Slovensku, pričom sa nároky na umeleckú kvalitu a aj materiálno technickú vybavenosť súborov v dôsledku konkurencie výrazne zvýšila. Keď si FS Zobor chcel udržať konkurencieschopnosť minimálne na úrovni vysokoškolských súborov na Slovensku, bolo potrebné opäť stabilizovať kľúčových umeleckých vedúcich jednotlivých zložiek. Väčšina vysokoškolských súborov má vo vedení profesionálnych folkloristov. Vďaka postoju prorektora prof. Ivana Pašku v roku 1989 a neskôr vtedajšieho rektora VŠP Ladislava Kabáta, na VŠP sa ako chemická laborantka zamestnala Danuša Moravčíková, bývalá primabalerína Lúčnice a Viliam

Hubinský ako technický pracovník a ašpirant na Katedre špeciálnej zootechniky. Riaditeľom a umeleckým vedúcim súboru sa stal Ondrej Debrecéni starší, organizačným vedúcim Branislav Bobček, zamestnanci Katedry špeciálnej zootechniky. Noví vedúci tanečnej aj hudobnej zložky svojou tvorivou aktivitou zabezpečili počas nasledujúcich asi 10 rokov kontinuitu činnosti a vysokú umeleckú úroveň súboru.

Po odchode umeleckého vedúceho O. Debrecéniho st. a riaditeľa súboru Viliama Hubinského v roku 1998, bola do funkcie riaditeľky FS Zobor ustanovená Daniela Wolfová a funkciu vedúceho ľudovej hudby a speváckej zložky dodnes vykonáva Ondrej Debrecéni mladší.

Reprezentuje mladú generáciu, univerzitu, Nitru, krajinu

FS Zobor bol počas celej svojej histórie neoddeliteľnou súčasťou Vysokej školy poľnohospodárskej, resp. SPU v Nitre. Vytváral platformu pre zmysluplnú mimoškolskú aktivitu študentov a zamestnancov univerzity, reprezentoval nielen mladú generáciu poľnohospodárskych odborníkov, ale aj univerzitu, Nitru a Slovenskú republiku. Počas svojej činnosti sa v súbore vystriedalo viac ako tisíc študentov - budúcich agronómov, zootechnikov, ekonómov mechanizátorov, záhradníkov a meliorátorov. V priebehu päťročného štúdia a členstva v súbore strávili okolo 1100 hodín na nácvikoch, vystúpeniach, pracovných sústredeniach a zahraničných zájazdoch. Ich motiváciou nebol len potlesk divákov prakticky v celej Európe a na viacerých festivaloch v Ázii, ale hlavne láska k rodným tradíciám, hudbe a tancom. Mnohí z nich po skončení štúdia pôsobili ako poprední poľnohospodárski odborníci v slovenskom poľnohospodárstve a presadili sa aj v kultúrnej oblasti rozvoja vidieka.

Ocenenia, umiestnenia, uznania

Za 66 rokov svojej činnosti FS Zobor pripravil 13 slávnostných premiér novonaštudovaného programu. Na slovenskom vidieku a mestách absolvoval viac ako 2-tisíc predstavení.

Zúčastnil sa na stovkách folklórnych festivalov regionálneho, celoštátneho aj medzinárodného významu, na ktorých získal množstvo ocenení a titulov laureátov.

Medzi najvýznamnejšie ocenenia patrí Cena A. Zápotockého, ako najvyššieho odborárskeho vyznamenania v ČSSR, víťazné alebo popredné umiestnenia na festivaloch vo Východnej, Strážnici, na Akademickom Zvolene a Akademickej Nitre, v Detve, Brne, Kroměríži, opakovane v Holandsku, Belgicku, Taliansku, Turecku, Šanghaji, Francúzku, Nórsku, Belgicku, Švajčiarsku, Poľsku, Maďarsku, v bývalom ZSSR a mnohých ďalších krajinách. Členovia súboru sprostredkovali divákom v celej Európe Slovensko ako kultúrnu krajinu so stáročnými autentickými koreňmi, slovenskú mladú generáciu ako vyspelú, zároveň prezentovali krásnu a nadanú budúcnosť Slovenska. Úspešnosť ich vystúpení a odozva na tanečníkov, krásna, melodická a technicky dobre zvládnutá hudba, temperamentné speváčky - to všetko zabalené v prekrásnych krojoch. Výrazne prezentovali Slovenskú poľnohospodársku univerzitu nielen medzi odbornými, ale aj radovými divákmi na vystúpeniach v zahraničí či na pôde mnohých poľnohospodárskych univerzít v rámci medzinárodných družobných vzťahov. Organizovaním medzinárodného festivalu Akademická Nitra hostil FS Zobor na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre akademické folklórne súbory z viac ako 20 zahraničných univerzít. Za celé 66-ročné obdobie FS Zobor so svojím kultúrnym programom nechýbal takmer na žiadnom významnom univerzitnom podujatí v Aule SPU.

Pri tejto príležitosti patrí poďakovanie všetkým vedeniam VŠP a SPU za podporu a porozumenie pre túto vášeň a ušľachtilú záľubu študentov – budúcich riadiacich pracovníkov v poľnohospodárstve a na vidieku. Na úspešnom priebehu 66-ročnej činnosti súboru Zobor sa v nemalej miere podieľalo mesto Nitra, ktoré mnohokrát morálne i finančne ocenilo význam súboru pri reprezentácii mesta. Z novšej histórie SPU a súboru patrí osobitná vďaka rektorovi Ladislavovi Kabátovi, ktorý v najťažších obdobiach podporil súborovú činnosť a zaslúžil sa o to, že súbor v deväťdesiatych rokoch nezanikol, ako sa to stalo desiatkam iných folklórnych súborov na Slovensku. Vysoké porozumenie a podporu súboru venuje súčasná rektorka Klaudia Halásová ako bývalá „klubistka“ a vďaka nej dnešné priestorové vybavenie súboru spĺňa najvyšší štandard medzi súbormi na Slovensku. Pani rektorka spolu s vedením univerzity má podstatnú zásluhu na realizácii dramaturgie a vzniku nového premiérového programu súboru k aktuálnemu 66. jubileu.

Samozrejme, najvyššie uznanie patrí členom súboru – študentom a zamestnancom SPU. Celé generácie muzikantov, tanečníkov a spevákov všetok svoj voľný čas venujú príprave programových čísel. Odmenou im je priateľstvo a spolupatričnosť nielen s ostatnými členmi súboru, ale aj spolupatričnosť s generáciami slovenského ľudu a jeho tradičnými hodnotami. Odmenou je aj schopnosť systematickej cieľavedomej práce a poznávanie umeleckých a etických hodnôt, o ktorých vo svojom doterajšom živote, často ani netušili. No a najväčšou odmenou je ocenenie divákov a ich potlesk, radosť detí, ktoré počas vystúpenia spontánne tancujú pod pódiom, ako aj priazeň fanúšikov, ktorí sa spontánne a bez zábran pripoja k spevom na javisku.

Pri tejto príležitosti treba osobitne vyzdvihnúť prácu umeleckých a organizačných vedúcich súboru. Pod ich vedením vznikajú dramaturgické zámery, tvorba a realizácia hudobných a tanečných diel. Systematicky roky vedú nácviky, učia tanečníkov tancovať, muzikantov hrať a spevákov spievať. Dávajú programu svoju dušu a svoje cítenie. Pretože to vedia a musia. Aby to vedeli v konfrontácii s inými súbormi na festivaloch a súťažiach, musia študovať a folklórom žiť. Lebo to je ich život.

V 66-ročnej histórii FS Zobor sa vystriedalo niekoľko umeleckých vedúcich, choreografov a upravovateľov hudby, okolo ktorých sa točil celý umelecký život súboru. Okolo ich každodennej práce sa točí celý súborový život, vďaka nim sa udržiava kontinuita súboru v nepretržitom každoročnom striedaní generácií členov súboru. Keď člen súboru príde do sály, alebo na súborovku, v hociktorom čase a vidí tam vedúceho zložky, vie, že súbor ešte existuje a všetko je v poriadku. K takým tvorcom a oporám v histórii súboru patril Ivan Paška, Marian Járek, Peter Sklenka, Ján Tóth, Ľubomír Buban, Ondrej Debrecéni st., Karel Fialka, Marian a Iveta Raškovci, Viliam Hubinský, Jaroslav Harazín, Danuša Moravčíková, Daniela Wolfová, Ondrej Debrecéni ml., Ľubomír Gregor, Andrea Dóczyová. Mnohí z nich venovali súboru celé desaťročia svoje úsilie a všetok voľný čas popri zamestnaní a rodine. K priekopníkom v členstve v súbore patrí Roman Horník, ktorý je členom ľudovej hudby nepretržite 34 rokov, Ondrej Debrecéni st. 29 rokov, Ivan Paška, ktorý v súbore pôsobil 25 rokov či Ondrej Debrecéni ml., ktorý mu venoval už 30 rokov.

K 66. výročiu založenia Folklórneho súboru Zobor želáme ešte veľa rokov mnoho zanietených študentov – folkloristov, vytrvalých a nadaných lídrov súboru, šťastnú ruku pri voľbe dramaturgie a prajné „nebesá“. Veľa úspechov a potlesku divákov na celom svete.

 

Fotogaléria z obdobia rokov 1972 - 1974

Ísť späť