Priblížiť význam ochrany biodiverzity zážitkovou formou bolo cieľom edukačného workshopu Svet fauny, ktorý sa konal 22. a 23. júna.

Organizátori – univerzitné Vivárium SPU v spolupráci so Sokoliarmi sv. Svorada Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre – v rámci neho poskytli praktické informácie o svete hadov, korytnačiek, pavúkov či motýľov a priblížili aj chov operených dravcov. Aktuálnou témou bolo aj vyvrátenie faktami mýtov o uhryznutí hadom. „Aj bezstarostná letná prechádzka v prírode má svoje nástrahy. Jednou z nich môže byť napríklad aj uhryznutie hadom,“ povedal vedúci vivária Róbert Kirchner. Had je prakticky hluchý a slepý, no ak na neho človek stúpi, automaticky reaguje. Uhryznutie hadom je pre každého nepríjemný zážitok, najdôležitejšie je však nepanikáriť. „Väčší problém človeku spôsobí šok, preto v prvom rade treba postihnutého upokojiť,“ zdôrazňuje herpetológ.

V našom Nitrianskom regióne sa vo voľnej prírode vyskytujú iba nejedovaté hady, a to užovka obojková, hladká, fŕkaná a stromová. Užovka stromová je náš najmohutnejší a najdlhší had. Dĺžku tela má od 140 do 160 centimetrov. Podľa odborníka nie je nebezpečná a je zákonom chránená. Ľuďom, ktorí prídu s týmto hadom do kontaktu, radí, že vzhľadom na to, že ústna mikroflóra plazov môže byť kontaminovaná pre ľudí patogénnymi baktériami, je nutné venovať pozornosť možnej infekcii v mieste uhryznutia. Po uhryznutí týmto nejedovatým hadom možno zaznamenať malú lokálnu reakciu, medicínsky zásah vo väčšine prípadov nie je nutný.

Jed hada nesajeme ústami, ranu nevypaľujeme, neškrtíme

Jediným jedovatým hadom na Slovensku je vretenica severná, ktorá žije v nadmorských výškach od 400 do 2 000 nad morom. Smrteľná dávka jedu tejto vretenice je 1 mg na kilogram telesnej hmotnosti, pričom pri jednom uhryznutí vypustí vretenica približne 15 mg jedu. Úmrtnosť pri uhryznutí vretenicou je menšia ako jedno promile. Najnebezpečnejšie miesta na uhryznutie sú hlava, krk a silno prekrvené oblasti. Najviac zo všetkých uhryznutí tvorí uhryznutie do ruky (vyše 50 %) a do nohy (vyše 30 %).

„Ranu po uhryznutí jedovatým hadom nesmieme vypaľovať, narezávať, škrtiť, ani vysávať jed ústami či prikladať ľad. Osobu po uhryznutí hadom je nutné upokojiť a uložiť do sedu či ľahu. Zasiahnutú časť tela treba maximálne znehybniť, ale nie zaškrtiť. V každom prípade odporúčam čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc," zdôraznil R. Kirchner.

Ako doplnil herpetlóg, prevažná väčšina uhryznutí vretenicou (ale aj inými jedovatými druhmi hadov) sú takzvané suché, keď výstražne uhryzie, ale nepustí toxín do rany. Jed používa primárne na lovenie a človek pre ňu nie je korisť.

Podujatie sa konalo v spolupráci s OZ Wild Nature a bolo podporené Nitrianskym samosprávnym krajom (Wild Nature - Zážitkové vzdelávanie). Organizátori podujatia vyjadrujú poďakovanie spoločnosti Super Zoo za materiálno-technické zabezpečenie podujatia Svet fauny.