Hliva ustricovitá je populárna a využívaná vo svete vďaka jej chuti, vôni, vysokým nutričným hodnotám a kvôli ich liečivým vlastnostiam.

Výskumníci z Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov v spolupráci s vybranými laboratóriami Výskumného centra AgroBioTech a Ústavom záhradníctva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa zamerajú na účinok hlivy ustricovitej na diabetes mellitus 2. typu.

Výskum pod vedením MUDr. Petra Chleba, PhD., z ÚVG realizujú od roku 2020 v rámci rozsiahleho štvorročného projektu s názvom Protektívny účinok extraktu hlivy ustricovitej pri chronických neprenosných ochoreniach. Cieľom je vhodnou výživou prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu konzumentov, a to najmä u rizikových skupín so zvýšenými hodnotami glykémie a cholesterolu.

Zníženie hladiny krvného cukru

Hliva ustricovitá má viacero pozitívnych účinkov, známe sú jej antioxidačné a bakteriocídne účinky. Výnimočnou ju robí látka nazývaná betaglukán, ktorá sa v hlive nachádza a obohacuje ju.

„Betaglukány zvyšujú prirodzenú imunitu organizmu, majú antirakovinové, antioxidačné účinky. Známy je aj účinok hlivy ovplyvňujúci hladiny glukózy v krvi, avšak ešte nie je dostatočne preskúmaný. Preto sme sa vo výskume zamerali na túto problematiku,“ hovorí Peter Chlebo.

Podľa zistení výskumníkov, v nižších dávkach má hliva ustricovitá skôr imunomodulačný a imunostimulačný účinok, pri vyšších dávkach sa prejaví aj účinok na glykémiu – hladinu krvného cukru. Tieto účinky sú však závislé od dávky extraktu izolovaného z hlivy ustricovej.

„Keďže hliva dokáže znižovať hladinu glukózy v krvi, možné je určitým spôsobom ovplyvniť aj dávkovanie inzulínu, toto však zatiaľ nebolo presne verifikované. Naším cieľom je v klinickej štúdii overiť, aký efekt bude mať použitie vyšších dávok novovyvinutého výťažku izolovaného z hlivy ustricovej,“ vysvetľuje P. Chlebo.

Prášok z hlivy zakapsulujú

Výskumný tím SPU v Nitre riešenú problematiku poňal komplexne. Projekt rozdelili do viacerých etáp.

V prvej vyselektovali hlivu, ktorá má najväčší obsah aktívneho betaglukánu, ale aj ostatných bioaktívnych látok. Sledovali asi 70 kmeňov hlivy ustricovitej, ktoré sú dostupné. Vypestovali ich v spolupráci s Ústavom záhradníctva FZKI, kde spoluprácu zastrešuje Ing. Marcel Golian, PhD.

Následne v laboratóriách Výskumného centra AgroBioTech biochemicky zisťovali obsah v jednotlivých častiach hlivy - v hlúbikoch a klobúkoch. Analyzovali aj obsah minerálneho zloženia a ťažkých kovov v hlive. Tiež skúmali ako budú reagovať tkanivové kultúry v prostredí glukózy.

„Zistili sme, že viac bioaktívnych látok je v hlúbikoch ako klobúkoch, preto vo výskume budeme používať iba hlúbiky. Zo všetkých kmeňov hlivy sme vyselektovali päť najoptimálnejších, ktoré sme ďalej skúmali a nakoniec sme našli jeden kmeň, ktorý budeme používať,“ informuje vedúci projektu.

V súčasnosti je projekt v druhej etape. V uplynulých dňoch vyzbierali vypestovaný kmeň hlivy, aktuálne ju sušia a melú. Prášok hlivy následne zakupsulujú a v rámci klinickej štúdie budú podávať probandom, pacientom.

Klinická štúdia prebehne na jeseň

Je známe, že účinky hlivy výrazne záležia od čistoty a kvality substrátu sušiny, ktorá sa podáva. SPU spolupracuje s firmou Dimenzia, spol. s r. o. z Kežmarku, ktorá už vyrába produkty z hlivy. Na trhu je napríklad zubná pasta obohatená extraktom hlivy ustricovej, ako aj alkoholový extrakt z hlivy.

„V alkoholovom extrakte sú nízke dávky betaglukánu. Preto sme sa rozhodli pre výrobu prášku, ktorý zakapsulujeme a vo forme kapsúl ho budeme podávať konzumentom,“ hovorí P. Chlebo.

Klinickú štúdiu, ktorá bude prebiehať na jeseň počas 6 – 8 týždňov, bude výskumný tím SPU v Nitre realizovať v spolupráci s Diabetologickou ambulanciou pod vedením MUDr. Jany Belákovej v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada na Zobori v Nitre. V prípade, že nebude dostatok pacientov (dve skupiny po 20 ľudí), dohodnutá je aj spolupráca s Fakultnou nemocnicou v Nových Zámkoch.

Klinická, dvojito slepá placebom kontrolovaná štúdia sa bude týkať pacientov s diabetes mellitus druhého typu, čiže cukrovka získaná u obéznych pacientov, nie vrodená (diabetes mellitus I. typu).

„Dôvodom je, že u týchto pacientov je väčšia možnosť ovplyvnenia hladiny glukózy kapsulami hlivy, ale tiež zmenou účinnosti inzulínu, ktorý produkujú. Chceme sledovať aj ovplyvnenie inzulínovej rezistencie. Sú možnosti určitej biochemickej monitorácie tohto efektu a predpokladáme, že pri tých vyšších dávkach, keď dôjde k miernej úprave, dôjde aj k zvýšeniu účinnosti a poklesu dávkovania inzulínu,“ vysvetľuje MUDr. Peter Chlebo.

Posledným výstupom projektu možno bude aj vytvorenie inovatívneho potravinového produktu a priemyselného vzoru, kde by bol tento produkt obohatený o hlivu a bol by určený pre diabetikov.

Z monitorovania médií:

Veda na dosah: https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/slovenski-vedci-budu-skumat-ucinok-hlivy-ustricovitej-na-diabetes/