Medailistka zo svetových pohárov, majstrovstiev Slovenska a Maďarska vo voltížnom jazdení, Lea Hakszer, sa tomuto krásnemu športu venuje už sedem rokov. V novembri 2022 bola medzi študentmi, ktorých ocenila rektorka SPU za výborné študijné výsledky a reprezentáciu našej univerzity doma i v zahraničí. Študentka prvého ročníka inžinierskeho štúdia na Technickej fakulte si, napriek svojim študijným, tréningovým a pracovným povinnostiam, našla čas, aby sme sa porozprávali o jej športových úspechoch v jednej z najmladších jazdeckých disciplín, uznaných Medzinárodnou jazdeckou federáciou.

Voltíž spája v sebe viacero prvkov - jazdecké umenie, akrobaciu, gymnastiku... Ktorý je dominantný?

Je to veľmi komplexný šport. Ide o akrobatické gymnastické cvičenie na cválajúcom koni. Cvičenec musí mať nad svojím telom kontrolu, čiže je to gymnastika, zároveň je to umenie, keďže sa predvádza na hudbu, cvičí sa v dresoch na rôzne témy a samozrejme, vyžaduje sa súhra s cvalovým skokom koňa. Cvičenec musí vnímať jeho pohyb a zosúladiť sa s ním. Cvála sa v 12- až 14-metrovom kruhu, pričom koňa neovláda cvičenec, ale vodí ho lonžér.

 

"Do jazdiarne ma po prvýkrát ako trinásťročnú

priviedli kamarátky zo základnej školy."

 

Ako ste sa dostali k tomuto športu?

Pochádzam zo Šale, kde je Stredná odborná škola, zameraná na chov koní a jazdectvo. Bývala tam dostihová dráha, organizovali sa tam medzinárodné súťaže. Voltíž a jazdecké športy sú v Šali veľmi obľúbené, venujú sa im tam dlhodobo na vysokej úrovni. Povedala by som, že je to taký náš šaliansky národný šport. Do jazdiarne ma po prvýkrát ako trinásťročnú priviedli kamarátky zo základnej školy. Priznám sa, trochu som sa bála. Voltíž mi však učarovala a už o rok som absolvovala prvé súťažné vystúpenia.

Na prvý pohľad to vyzerá nenáročne, určite však nie je jednoduché udržať sa na pohybujúcom koni a predvádzať akrobatické kúsky. Ako prijali vašu voľbu rodičia?

Celý čas ma podporovali a podporujú, aj keď to bývala vždy vážna téma rozhovorov v našej rodine. Uznávam, že moji rodičia mali o adrenalín postarané. Zranenia ako otrasy mozgu a ľahšie úrazy sa nevyhli ani mne, našťastie zatiaľ fungujem bez zlomenín.

Čo je pre vás na voltíži najťažšie a čo najkrajšie?

Najťažšie je udržať v každom okamihu vystúpenia flexibilitu, čiže spojenie sily, umenia a kontroly nad koníkom. A najkrajšie? Určite atmosféra pretekov, napríklad na svetových súťažiach je neskutočný pocit počuť svoje meno a nabiehať na štart niekde na medzinárodnej scéne. Naozaj veľa ľudí z jazdeckého športu sleduje tieto preteky, aj keď voltíž nie je v televízii alebo na sociálnych taká známa ako iné jazdecké športy. Všetci, ktorí robia tento šport, sú srdciari, nemajú z neho nič, iba dobrý pocit a ten je dôležitý. Naozaj to musia byť ľudia, ktorých to baví, nerobí sa to kvôli peniazom. Sú krajiny, v ktorých sa to dá robiť profesionálne, ale je ich iba zopár.

Ako vyzerá súťažné vystúpenie?

V seniorskej kategórii 18+ sa cvičia tri zostavy - povinná, technická a voľná. Povinná zostava je rovnaká pre všetkých v danej kategórii, sú to základné prvky, ktoré musí každý cvičenec zvládnuť a piati rozhodcovia ho ohodnotia. Potom nasleduje technická zostava, čo je kombinácia povinnej a voľnej zostavy. Pozostáva z piatich cvikov, ktoré cvičenec musí zvládnuť a ostatné si dotvorí podľa seba. Cvičí sa minútu, hodnotí sa umelecký prejav, artistika, kôň, všetko sa to sčítava a spriemeruje. Posledná je voľná zostava, kde cvičenec má minútu na to, aby sa čo najlepšie predviedol - cvikmi, prejavom, náročnosťou a podobne.

 

"Cvičenec môže urobiť všetko na sto percent,

ale kôň má svoju hlavu..."

 

Od čoho viac závisí úspech na súťaži, od výkonu koníka či voltižéra?

Určite od koňa. Cvičenec môže urobiť všetko na sto percent, ale kôň má svoju hlavu, môže sa zle vyspať, môže ho niečo vnútorne bolieť, ani o tom nevieme, môže sa niečoho zľaknúť. Kôň je veľmi plaché zviera, v hale musí byť absolútne ticho, keď sa robia akrobatické kúsky, stačí málo a je po zostave. A samozrejme, veľa závisí aj od toho, či kôň dôveruje lonžérovi, aký majú vzťah, či sa ho bojí, rešpektuje alebo ho berie voľnejšie. Pre cvičenca je tiež dôležité, aký má kôň chod. Napríklad vyšší kôň má iný chod ako nižší. Starší kôň má rozpadnutejší chod, zatiaľ čo mladý pružnejší. Veľmi dôležité je odsedieť si to na rôznych koňoch a nájsť si takého, ktorý vám vyhovuje.

Na vystúpeniach vidíme voltižéra, koňa a lonžéra. Kto ďalší je súčasťou vašej tréningovej prípravy?

Lonžér vedie koňa a sleduje predovšetkým jeho výkon. Samozrejme, občas povie niečo aj mne, musí byť medzi nami interakcia. Napríklad, keď vidí, že koňovi niečo vadí, musíme spojiť sily, aby sme mu ukázali, že je všetko v poriadku. Lonžér sa teda sústredí na koňa, zvykne ho jazdiť pod sedlom, aby ho pripravil na voltížne cvičenia aj drezúrne. Potom je choreograf, ktorý skladá zostavy, choreografie, hudbu, navrhuje dres, tému, efekty, baletné veci. A napokon je kondičný tréner, s ktorým trénujeme „na sucho“ v telocvični.

Kto má hlavné slovo pri príprave choreografie na voľnú zostavu?

Iniciatíva musí, samozrejme, vychádzať od cvičenca, napríklad nikto ma nemôže nútiť cvičiť na tému a hudbu, ktorá mi nie je blízka. Vo voľnej zostave človek musí ukázať svoje prednosti. Keď som viac flexibilná než silová, sústredím sa na mostíky, šnúry a podobné cviky. Čiže iniciatíva vyjde od športovca a potom to tréner-choreograf nejakým spôsobom vyšperkuje a doladí.

Ako vyzerá vaša tréningová príprava?

Na koni som dvakrát až trikrát do týždňa, pretože v ostatné dni má tréningy pod sedlom, aby sa stále netočil iba do kruhu. A rovnako dvakrát až trikrát do týždňa trénujem „na sucho“ v telocvični, kde máme kondičný tréning. Používame aj sud – barel, čo je vlastne statická atrapa koňa, na ktorej trénujeme zostavy. Čiže postupnosť je taká, že mám zostavu, tú si natrénujem na zemi, potom idem na barel, potom existuje tzv. movie, alebo cválajúci barel, ktorý sa hýbe ako kôň. A napokon existuje ďalší „movie“, ktorý sa hýbe ako kôň do kruhu. Keď prejdem všetkými týmito fázami, tak som pripravená na to, aby som nezranila koňa a vyskúšala to na ňom – najskôr v kroku, potom v cvale.

 

"Teraz sme rozbehli spoluprácu s maďarským klubom v obci Sóskút,

kde trénujem pred pretekmi alebo na sústredeniach."

 

Jazdecké náradia ako cválajúce barely asi nie sú na Slovensku samozrejmosťou...

Nie sú veľmi dostupné, ale v kluboch na vyššej úrovni ich majú. Na Slovensku máme deväť pretekajúcich voltížnych klubov, pričom cválajúce barely majú asi dva alebo tri. To je veľmi málo, ak vezmeme do úvahy, že je u nás vyše stovky aktívnych voltižérov. Teraz sme rozbehli spoluprácu s maďarským klubom v obci Sóskút, kúsok od Budapešti, kde trénujem pred pretekmi alebo na sústredeniach. Majú tu halu na tréning koní a hneď vedľa halu, kde sú cválajúce barely, takže to má tú správnu postupnosť.

Kôň si vyžaduje každodennú starostlivosť, aj to je vaša úloha?

Môj kôň Lord je ustajnený na SOŠ v Šali, takže študenti, ktorí tam praxujú, zabezpečujú, aby mal krmivo trikrát denne. Keďže je to športový kôň, musí mať špeciálnu výživu. Časť potravy musíme pripraviť vopred a oni mu to v určených časoch dajú. Čo sa týka prípravy pred tréningom, očistenie a podobne, to si robíme sami.

Je náročné zladiť šport so štúdiom na univerzite?

Ráno mávam vždy kondičné tréningy v telocvični a po škole ma čakajú jazdecké alebo voltížne tréningy. Sú aj dni voľna, tie sú veľmi dôležité. Vyučujúci sú v podstate veľmi ústretoví, mám pocit že to podporujú. Keď idem na súťaž, dá sa to ospravedlniť, samozrejme, prinesiem potvrdenie od Slovenskej jazdeckej federácie alebo od klubu. Milo ma prekvapilo, že ma Technická fakulta, kde študujem,  navrhla na novembrové ocenenie pri príležitosti Dňa študentstva. Spoločne s ďalšími sedemnástimi študentmi som si prevzala ocenenie a ďakovný list z rúk pani rektorky. Bolo to veľmi príjemné posedenie.

 

"Pre náš voltížny svet je obrovským vzorom

úradujúci niekoľkonásobný majster sveta Lambert Leclezio..."

 

Je vo voltížnom jazdení niekto, koho kariéra alebo úspechy vás inšpirovali?

Teraz sú najväčším vzorom Francúzi, pretože oni potiahli tento šport aktuálne na veľmi vysokú úroveň. Pre náš voltížny svet je obrovským vzorom úradujúci niekoľkonásobný majster sveta Lambert Leclezio a takisto jeho kolegyňa Manon. Čo sa týka Slovenska, môžem spomenúť napríklad Laca Majdlena ml., ktorý má veľké úspechy aj na medzinárodnom poli. Je jasným príkladom toho, že ak človek chce, dá sa to...

Od vašej prvej reprezentácie na Majstrovstvách Európy vo francúzskom Le Mans, kde ste štartovali ako juniorka, uplynulo šesť rokov. Dnes máte na svojom konte viacero významných úspechov na domácich aj zahraničných súťažiach. Ktoré z nich sú pre vás tie naj?

Určite zlaté medaily z Majstrovstiev Slovenska v roku 2020 a 2021, striebro z rovnakej súťaže v roku 2019 a 2022 či striebro z Majstrovstiev Maďarska (2022). Medailové umiestnenia mám aj zo svetových pohárov - z  Frenštátu pod Radhoštěm (2016), Pezinku (2018), Budapešti (2019) a Kaposváru (2022). V roku 2021 som súťažila na Majstrovstvách sveta v Budapešti, žiaľ mala som zranenie a nedostala som sa do finále. Ale bolo to nezabudnuteľné podujatie.

Ak sa vám naskytne rovnaká príležitosť aj tento rok,  využijete ju?

Koncom augusta sa chystajú Majstrovstvá sveta a Majstrovstvá Európy vo švédskom Flyinge. Slovenskej nominácii budú predchádzať preteky v Maďarsku, Rakúsku a doma v Šamoríne. V súčasnosti však zvažujem, či pokračovať s voltížnym jazdením, ešte nie som rozhodnutá, čo ďalej. Uvidíme...

Veríme, že sa k tomuto krásnemu športu vrátite a prajeme veľa úspechov!

 

Na snímkach:

1 - 4 Lea Hakszer na koni Cornetto z maďarského jazdeckého klubu Sóskút Iovarda  

5 Tréning na koni Lord (Svetový pohár v Pezinku, 2022)

6 Na koni Nadir

7 Lea po odcvičení voľných zostáv s klubovou kolegyňou, lonžérkou JK Rusty Andreou Barczi a Lordom zdravia hlavného rozhodcu (Majstrovstvá Slovenska, 2022)