O intenzívnom využívaní zrážkovej vody sa pred desiatkami rokmi u nás vôbec neuvažovalo. Vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine v súvislosti so zmenou mikroklímy sú však dnes mimoriadne aktuálnou témou. V súčasnosti je prevažná väčšina miest na Slovensku budovaná tak, aby zrážková voda bola čo najrýchlejšie odvedená mimo mesta podzemným potrubným vedením spoločným pre splaškové aj zrážkové vody - jednotnou stokovou sieťou.

O uvedenej problematike, dôsledkoch neudržateľnosti zrážkovej vody v urbanizovanej krajine, možnostiach ich zmiernenia a modrozelenej infraštruktúre, sme hovorili s Ing. Jozefínou Pokrývkovou, PhD., vedeckovýskumnou pracovníčkou Výskumného centra AgroBioTech Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Pani inžinierka, aké sú príčiny neudržateľnosti zrážkovej vody v urbanizovaných územiach?

Príčin je viacero, jednou z nich je rozvoj urbanizácie. V povodiach s prirodzeným vegetačným krytom sa infiltruje až 50 percent objemu zrážkovej vody dopadajúcej na povrch území, iba 10 percent tvorí povrchový odtok.  V centrálnych častiach mestských aglomerácií povrchový odtok tvorí až 55 percent objemu zrážky.

Ďalšou príčinou neudržateľnosti je zmena klímy. Mnoho vedcov sa domnieva, že nastávajú mierne zimné poklesy zrážkových úhrnov, na niektorých územiach až o 20 percent a ich navýšenie nastáva na jeseň. V lete potom začína na našom území dominovať pokles zrážok, ktorý v dlhodobom horizonte bude ešte výraznejší, zatiaľ čo pokles zimných súčtov zrážok bude oproti predchádzajúcemu obdobiu menší. Prívalové zrážky budú síce menej časté, zato sa bude zvyšovať ich extrémnosť. To sa týka aj mestského prostredia, kde významnejšie prívalové dažde budú spôsobovať preťaženie hydraulickej kapacity stokových systémov so všetkými súvisiacimi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Dlhšie obdobia sucha budú zvyšovať prejavy zmeny klímy, najmä prejavy extrémnych horúčav a tepelných ostrovov. To nás vedie k neudržateľnosti pohodlného života v urbanizovanej krajine. Netvrdím, aby sme sa všetci odsťahovali na vidiek. To by nič nevyriešilo, lebo aj tam nám hrozí riziko záplav spôsobené neefektívnym a nesprávnym hospodárením v poľnohospodárskej a lesnej krajine.

Ako zmierniť uvedené dôsledky neudržateľnosti zrážkovej vody v urbanizovanej krajine?  

Treba začať vytvárať základné kroky, ktoré nás povedú k udržateľnosti.

Môžete priblížiť základné princípy udržateľného prístupu?

Základným princípom udržateľného prístupu je koncepcia prírode blízkeho hospodárenia s dažďovou vodou v urbanizovanom povodí, alebo kombinácia hospodárenia s dažďovou vodou so zelenou infraštruktúrou, takzvaná modrozelená infraštruktúra. Tá sa v maximálne možnej miere snaží zachovať či napodobniť prirodzené odtokové vlastnosti lokality pred urbanizáciou. Podstatou uvedeného hospodárenia s dažďovou vodou je zaoberať sa zrážkovým odtokom v mieste jeho vzniku a vracať ho do prirodzeného kolobehu vody. Modrozelená infraštruktúra vzniká v krajinách kde pochopili, že udržať hydrologický režim lokality sa nedá docieliť iba modrou infraštruktúrou (zachytávanie, infiltrovanie, skladovanie), ale potrebná je aj nápomocná zelená (filtrujúca, odparujúca) v blízkosti jej zdroja.

Kto bude financovať tento udržateľný spôsob života na území Slovenska?

To je ten najväčší problém. Jedna vec je chcieť, vedieť, ale druhá strana mince je môcť a mať podporu. V neposlednom rade sa dostávame do bodu, keď si mnohé mestá už dali vypracovávať stratégie adaptácie na zmenu klímy pre mesto či región, ktorá sa radí medzi prvý dôležitý krok. Žiaľ, vo väčšine prípadov na ostatné kroky samosprávam neostávajú finančné prostriedky. Druhý krok je vypracovanie koncepcie modrozelenej infraštruktúry (MZI) - tvoria ju systémovo prepojené koncepcie hospodárenia s dažďovou vodou a zelene. Nasledujúci krok je vytvorenie mestských stavebných štandardov pre aplikáciu MZI - sú metodikou pre vyhodnotenie zástavby, voľbu opatrení, ich návrhu, realizácie a prevádzky. V poslednom rade je dôležité pomocou indikátorov pre vyhodnotenie účinnosti opatrení MZI určiť nastavenie miery ochrany územia pred účinkami počasia podľa typu zástavby, čo by sa malo stať podkladom pre zadávanie územného plánu.

V čom sú prínosy hospodárenia s dažďovou vodou?

Prínosy sú ekologické, ekonomické, zdravotné i sociálne. Modrozelená infraštruktúra plní funkciu najefektívnejšieho klimatického opatrenia v mestách. Je sústavou prírodných prvkov, ktoré nám môžu nielen esteticky skrášliť betónové sídliská, ale pomôžu nám aj zvlhčiť a prečistiť vzduch, produkujú kyslík, ktorý dýchame a znižujú neznesiteľnú teplotu v horúcom lete. Vegetácie a upravené zelené plochy majú zase vplyv na psychosociálne správanie jedinca. Zelené prostredie podporuje rekreačné aktivity obyvateľov, ich vzájomný kontakt a komunikáciu, čo je v dôsledku dôležité pre plnenie funkcií občianskej spoločnosti.

Na fotografiách sú inšpirácie z exkurzie vo firme ZINCO v Stuttgarte. Autorka snímok: Jozefína Pokrývková