V rebríčku popredných svetových vedcov Research.com sa v oblasti rastlinných a agronomických vied spomedzi slovenských odborníkov najlepšie umiestnili profesor Marián Brestič a docent Marek Živčák z Ústavu rastlinných a environmentálnych vied Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre sa tak v tejto vednej oblasti dostala na 253. pozíciu vo svete.

Nedávno uverejnený rebríček ukazuje aktuálne postavenie výskumníkov v národnom a medzinárodnom meradle v konkrétnych vedných odboroch. Poskytuje informácie o tom, ktoré univerzity majú najvyšší počet popredných vedcov a ako sú na tom v tejto oblasti jednotlivé krajiny.

Celosvetovo bolo identifikovaných a zoradených v každej vednej oblasti niekoľko tisíc vedcov s vysoko nadpriemerným citačným profilom, počet sa mení v závislosti od vedného odboru. Spomedzi vedcov zo Slovenských univerzít sa do zoznamov „Best Scientists” za jednotlivé vedné odbory dostalo päť vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave, dvaja zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, štyria z Technickej univerzity v Košiciach a po jednom zástupcovi majú Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Trnavská univerzita v Trnave a Technická univerzita vo Zvolene. Najviac vedcov má v rebríčku Slovenská akadémia vied (18).

Research.com ranking prináša hodnotenie vedcov v 28 vedných disciplínach, od prírodovedných odborov cez medicínu až po spoločenské vedy. SPU sa do rebríčka dostala v jednej disciplíne - rastlinné vedy a agronómia. Slovensko je v tejto kategórii zastúpené šiestimi vedcami - dvaja zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, dvaja z Univerzity Komenského v Bratislave a po jednom zástupcovi má Trnavská univerzita v Trnave a Slovenská akadémia vied v Bratislave.

Profesor Marián Brestič v aktuálnom svetovom rebríčku obsadil 213. pozíciu v oblasti rastlinných a agronomických vied zo všetkých vedcov, ktorí publikovali práce v danej vednej oblasti. Okrem jeho najvyššieho postavenia zo Slovákov v tejto vednej oblasti, predstavuje to aj druhé najvyššie postavenie zo slovenských zástupcov vo všetkých vedných oblastiach.

Docentovi Marekovi Živčákovi v uvedenej oblasti z celosvetovo hodnotených vedcov patrí 1511, ako druhý najvyššie postavený slovenský vedec v tejto vednej oblasti.

Rebríček je dynamicky nastavený tak, aby zahŕňal top jedno percento popredných expertov. Zaradenie do rebríčka podlieha prísnej selekcii, ktorá je založená na tzv. vedeckom D-indexe (Discipline H-index), ktorý berie do úvahy iba práce a citačné údaje vedcov v danej vednej oblasti (minimálna hodnota tohto D-indexu na zaradenie do rebríčka je číslo 30). Tieto exaktné numerické limity potvrdzujú, že aj na SPU v Nitre pôsobia významní odborníci na prírodovedný výskum, ktorého výsledky sa prenášajú aj do vzdelávania našich študentov.

Podľa aktuálneho medzinárodného rebríčka Research.com, ktorý hodnotí univerzity a ich významných odborníkov, sa Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre umiestnila na 2. mieste medzi siedmimi slovenskými univerzitami, prvá bola Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá do rebríčka dostala v štyroch oblastiach.

nbsp]

Vedec	D-Index	Citácie	Publikácie	Aktuálne svetové umiestnenie
1. Marián Brestič (SPU)	83	22 763	349	213
2. Marek Živčák (SPU)	48	10 925	124	1 511
3 Alexander Lux (UK)	41	9 574	136	2 233
4. Jozef Kováčik (TU Trnava)	39	4 889	107	2 551
5. Karol Marhold (SAV)	38	12 796	183	2 562
6. Marek Vaculík (UK)	30	4 499	57	3 608

  

 

Profily vedcov:

Profesor Marián Brestič sa vo svojej vedeckej činnosti zameriava najmä na výskum fotosyntézy plodín, stresovú a produkčnú fyziológiu rastlín – témy, ktoré bytostne súvisia s aktuálnymi výzvami klimatických zmien. Svoj vedecký záber obohatil aj o moderné trendy, akými sú fenotypovanie rastlín či štúdium účinkov aplikovaných nanočastíc na fyziologické procesy a odolnosť rastlín v podmienkach stresu.

Profesor Brestič patrí k najvýznamnejším slovenským vedcom s mimoriadnym publikačným a citačným ohlasom. Jeho medzinárodný rešpekt potvrdzuje aj zaradenie do elitného svetového rebríčka Highly Cited Researchers (v rokoch 2020, 2021, 2025), v ktorom doteraz figurovalo iba päť slovenských vedcov. Do rebríčka bol zaradený s kolegom docentom Marekom Živčákom. Na základe bohatej projektovej činnosti na domácej pôde vybudoval špičkovo vybavené laboratóriá zamerané na ekofyziológiu rastlín a fenotypovanie, ktoré sú nielen prostredím realizácie špičkového výskumu a výchovy doktorandov, ale aj  dôležitou platformou pre rozvoj medzinárodnej vedeckej spolupráce.

Na pracovisku absolvovali dlhodobé stáže mladí výskumníci z 15 krajín, na mape doterajšej aktívnej medzinárodnej spolupráce sú partneri z vyše 30 krajín. Z úspešných grantov v Číne vybudoval na Shandongskej poľnohospodárskej univerzite v Taiane, s ktorou spolupracuje už 24 rokov, spoločné vedecké laboratórium pre výskum fotosyntézy a stresu rastlín, ktoré poskytuje priestor domácim a zahraničným študentom a výskumníkom.

„Naším cieľom bolo prepojiť slovenský výskum s partnermi v zahraničí, čo sa nám dnes úspešne darí. Veda je pre nás mostom k partnerstvám po celom svete. Teší nás, že výmena talentov dnes funguje obojsmerne a zahraniční výskumníci dnes prichádzajú k nám na výskumné pobyty a dokážeme im vytvoriť solídne technické a vedecké zázemie. Spoločne pracujeme na tom, aby sme posúvali poznanie vpred,“ uviedol profesor Brestič.

 

Docent Marek Živčák je jedným z odchovancov a nasledovníkov vedeckej školy profesora Brestiča.

Zameriava sa na výskum neinvazívnych techník a moderných senzorov určených na hodnotenie fyziologického stavu rastlín. Inovatívne prepája skríningové postupy aplikované na širokých kolekciách genetických zdrojov plodín s hĺbkovými analýzami regulačných mechanizmov fotosyntézy rastlín vystavených rôznym druhom abiotického stresu.

V rámci svojej generácie patrí k najcitovanejším slovenským vedcom, čo potvrdzuje aj jeho zaradenie do prestížnych vedeckých rankingov, vrátane HCR 2020, 2021, 2025.

V súčasnosti vedie výskumný projekt APVV s názvom „Štúdium efektov otepľovania a sucha na fotosyntetickú produktivitu genetických zdrojov plodín“, so špecifickým dôrazom na vplyv zvýšených nočných teplôt.

„Naše merania potvrdzujú, že stúpajúce denné, ale aj nočné teploty negatívne ovplyvňujú fyziologické procesy, od ktorých závisí rast a produktivita plodín mierneho pásma, akou je napríklad pšenica. Dobrou správou však je, že v skúmaných kolekciách sme schopní identifikovať genotypy prejavujúce vyššiu odolnosť a špecifické obranné reakcie na teplotné zmeny. To potvrdzuje, že výskum zameraný na aktívne hodnotenie genetických zdrojov môže výrazne napomôcť pri hľadaní udržateľných riešení v rámci adaptácie na zmenu klímy,“ uviedol docent ŽIvčák, ktorý je tiež členom medzinárodných expertných panelov v rámci programov EÚ Horizon Europe, ale aj v národných paneloch v Poľsku, Lotyšsku či Maďarsku.