Začiatkom októbra (3. 10.) uplynulo dvadsať rokov od založenia Vivária Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Počas slávnostného otvorenia vtedajším rektorom prof. Imrichom Okenkom, zástupcov Environmentálnej kriminality na Policajnom prezídiu SR a z Colnej správy SR, bol zdôraznený cieľ vzniku tohto jedinečného pracoviska, ktorým je zabezpečenie environmentálnej výchovy študentov v oblasti chovu rôznych druhov plazov a ochrana biodiverzity.

Veľké úsilie na vznik vivária vynaložil Ing. Jaroslav Pokorádi a dnes už zosnulý doc. Václav Kulíšek. Za dvadsať rokov existencie sa vystriedali traja zodpovední pracovníci - Ing. Jaroslav Pokorádi (2001 – 2006), Ing. Mojmír Odstrčil (2006 – 2014) a od roku 2014 až dodnes je špecialistom pre chov plazov a zodpovedným pracovníkom Ing. Róbert Kirchner.

Počas predchádzajúceho obdobia Vivárium SPU prešlo rôznymi zmenami. Ako účelové zariadenie bolo súčasťou Botanickej záhrady a od 1. 7. 2021 bolo priradené k Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre. Vznikom nových ústavov na FAPZ sa vivárium stalo súčasťou Ústavu chovu zvierat.

Náplň

Hlavnou náplňou vivária je zabezpečovanie edukačnej funkcie - praktickej výučby študentov študijného programu špeciálne chovateľstvo a zapojenie sa do pedagogického procesu environmentálnych a biologických disciplín. V rámci činnosti vivária za realizuje environmentálna výchova študentov a širokej verejnosti, zabezpečenie vedeckovýskumnej činnosti. Významnou aktivitou zariadenia je napomáhanie ochrany chránených druhov plazov, v prípade ich zaistenia štátnymi orgánmi (colný, policajný zbor, obvodné úrady ŽP, a pod.), dočasné umiestnenie zvierat v zariadení. V spolupráci so zahraničnými organizáciami participujúcimi na ochrane ohrozených druhov zvierat sa vivárium aktívne podieľa na záchranných programoch na ochranu biodiverzity.

Najvýznamnejšie úspechy

Ako informoval Róbert Kirchner, medzi najvýznamnejšie úspechy pracoviska možno považovať rehabilitáciu varanov smaragdových (Varanus prasinus) a veľhadov madagaskarských (Sanzinia madagascariensis), ktoré boli zaistené Colným úradom na Letisku M. R. Štefánika. Zvieratá boli následne po úspešnej rehabilitácii premiestnené do Národnej zoologickej záhrady Bojnice. Ďalším úspechom bola rehabilitácia krokodílov čelnatých (Osteolaemus tetraspis), ktoré bolo odobraté zo Zoologickej záhrade v Bratislave, rehabilitácia nájdenej pôvodnej slovenskej korytnačky – korytnačky močiarnej (Emys orbicularis) a v spolupráci s Obvodným úradom Nitra aj následná introdukcia do voľnej prírody, tiež zaradenie sa ako jedinej inštitúcie na Slovensku do záchranného programu pre chov krokodíla filipínskeho (Crocodylus mindorensis) v rámci medzinárodnej spolupráce so ZOO Protivín, odchov ohrozených druhov zvierat, ako napr. veľhada kráľovského (Boa constrictor), korytnačky kĺbovej (Kinixys belliana) a pravidelný odchov aj menej chránených druhov, ako napr. chameleóny jemenské (Chamaeleo calyptratus), felzumy veľké (Phelsuma grandis) a iné druhy šupinatých plazov (napr. užovkovité hady, agamy, gekony, gekončíky). Významným úspechom je aj pomoc s profesionálnym chovom a odchovom kriticky ohrozených a ohrozených druhov suchozemských korytnačiek – korytnačka lúčová (Astrochelys radiata), korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni), korytnačka leopardia (Stigmochelys pardalis) či korytnačka uhoľná (Chelonoidis carbonarius).

„Počas 20-ročnej histórie bolo v zariadení chovaných 150 druhov plazov. V kategórii kriticky ohrozených boli chované štyri druhy, z nich dva - samica krokodíla filipínskeho a samec korytnačky lúčovej - sa vo viváriu nachádzajú dodnes. V kategórii ohrozené druhy bolo chovaných vyše 50 druhov. Zvyšné druhy dopĺňali, či v súčasnosti dopĺňajú, hlavne expozičnú časť. Od roku 2012 si veľkú popularitu získalo pracovisko počas nedeľných komentovaných kŕmení, keď sa široká verejnosť dozvedá o rôznych zaujímavostiach nielen o našich zvieratách, o chovateľstve, ale aj o potrebe ochrany biodiverzity. Od samotného vzniku sa v našom zariadení nachádzajú dvaja chovanci. Je to samec korytnačky ostrohatej (Centrochelys sulcata) „Vinco“, ktorý je v súčasnosti so svojimi takmer päťdesiatimi kilami aj náš najťažší obyvateľ vivária, ako aj samec anakondy žltej (Eunectus notaeus),“ uviedol Ing. R. Kirchner.