Profesor Martin Bačkor z Ústavu biotechnológie Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre si vo februári vyskúšal týždenný pobyt na Maurícijskej univerzite v Réduite. Ako hovorí, jeho znalosti o tomto ostrovnom štáte boli pred učiteľskou mobilitou v rámci grantovej schémy Erasmus+ pomerne skromné. Vedeckovýskumný potenciál krajiny ho však veľmi milo prekvapil. Odborník sa vo svojom vedeckom výskume dlhodobo venuje štúdiu vplyvu ťažkých kovov na rastliny, ako aj využitiu sekundárnych metabolitov rastlín v životnom prostredí, poľnohospodárstve a farmaceutickom výskume. Na Maurícijskej univerzite pripravil sériu prezentácií z tejto oblasti.

„Svetoznáma známka „Modrý Maurícius“, nemenej známy „modrý“ rum „Blue Mauritius“, cukrová trstina, vôňa vanilky a vyhynutý vták dront nelietavý (dodo), ktorý bol údajne vyhubený („vyjedený“) námorníkmi kvôli nedostatku plachosti len počas jediného storočia. To boli asi najčastejšie asociácie, ktoré sa mi s touto ostrovnou krajinou spájali. Avšak stretnutie s vnímavými a úctivými študentmi, zanietenými vedcami a profesionálmi v praxi mi otvorilo úplne nový pohľad,“ hovorí profesor Martin Bačkor. Dodáva, že niet pochybností, že práve vďaka ľudskému faktoru sa za niekoľko desaťročí Mauríciu podaril prechod z typicky poľnohospodárskej krajiny, ktorej ekonomika bola primárne založená na produkcii cukru z cukrovej trstiny, na krajinu s ekonomikou založenou nielen na poľnohospodárstve, ale aj rozvoji turistického ruchu, exportu, finančných služieb a informačných technológií. Dnes sa tento ostrovný štát hrdí dynamickým hospodárstvom a vysokou životnou úrovňou. Pri ďalších spomienkach na krajinu profesor uviedol slová známeho amerického spisovateľa Marka Twaina. Ten sa údajne vyjadril, že Boh najskôr stvoril Maurícius, aby podľa neho mohol vytvoriť raj.

Maurícijská univerzita vznikla pred takmer 60 rokmi. Tvorí ju sedem fakúlt a má ambíciu byť výskumnou a podnikateľskou univerzitou v súlade s potrebami krajiny, ktorá patrí k lídrom ekonomického rozvoja afrického kontinentu. „V rámci pobytu som mal možnosť navštíviť fakulty s modernými vedeckými parkmi s rozvinutou prístrojovou infraštruktúrou. Novovybudované moderné centrum pre výskum biomedicíny a biomateriálov pod vedením profesorky Archany Bhaw-Luximon svojou vedeckou infraštruktúrou v mnohom dokonca prekračuje štandard, s ktorým som sa stretol na viacerých univerzitách v západnej Európe a severnej Amerike,“ konštatuje profesor Bačkor. Za prínosnú považuje aj návštevu rozvinutej poľnohospodárskej a potravinárskej spoločnosti Domaine de Labourdonnais, ktorej základy boli položené ešte v koloniálnych časoch. „Farmu v usadlosti Labourdonnais a plantáž, kde pestujú napríklad moringu olejodárnu, ananás, „dračie ovocie“ (pitahaya), ktoré je plodom kaktusu, a mnoho ďalších komodít, ako sú napríklad koreniny, mi osobne prezentoval riaditeľ spoločnosti Jean François Lagesse,“ oceňuje zanietenosť vedenia farmy M. Bačkor.

Črtá sa ďalšia spolupráca s Maurícijskou univerzitou

SPU v Nitre majú v blízkej budúcnosti navštíviť kolegovia z Maurícijskej univerzity. Profesor Bačkor sa domnieva, že existuje veľmi významný prienik záujmov medzi pracoviskami SPU a Maurícijskej univerzity v Réduite, v rámci ktorého je možné rozvíjať budúcu spoluprácu. „Z pohľadu základného výskumu je to najmä štúdium biologicky aktívnych zlúčenín rastlinného a živočíšneho pôvodu, napríklad polysacharidov a sekundárnych metabolitov. Tieto látky kolegovia na Mauríciu testujú pre ich potenciálny cytotoxický účinok na ľudské a živočíšne bunkové nádorové línie a na regeneráciu tkanív. Obdobnému výskumu sa venujú viaceré tímy sústredené na Fakulte biotechnológie a potravinárstva našej univerzity,“ hovorí M. Bačkor. Ďalšou významnou oblasťou pre rozvoj vzájomnej spolupráce sú podľa jeho slov biotechnológie vrátane environmentálnych, napríklad v rámci štúdia biologických remediácií a využitia odpadov z poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie. Keďže takmer každý tretí druh rastlín, ktoré žijú na Mauríciu, je endemický a prirodzene sa teda nevyskytuje na žiadnom inom mieste na Zemi, potenciál pre tento druh štúdia je unikátny. „Veľmi perspektívnou oblasťou pre vzájomnú spoluprácu je aj výskum v oblasti nanomateriálov, alebo prírodných materiálov z poľnohospodárskych produktov a možnosť ich využitia v nanomedicíne,“ uzatvára profesor Martin Bačkor.

 

Foto:

1. Martin Bačkor v areáli Maurícijskej univerzity v Réduite, v blízkosti hlavného mesta Maurícia - Port Louis
2. Hinduizmus je najvýznamnejším náboženstvom na Mauríciu (približne polovica miestneho obyvateľstva) a jeho stúpenci sú najmä potomkovia indických pracovníkov na plantážach z čias francúzskej a britskej koloniálnej histórie
3. Kaloň maurícijský (lietajúca líška), endemický netopier s rozpätím „krídeľ“ až 80 cm, lieta v noci a za súmraku, pričom sa podieľa na opeľovaní rastlín a rozširovaní ich semien
4. Na farme v usadlosti Labourdonnais, s riaditeľom spoločnosti J. F. Lagesse pred stromom moringy olejodárnej
5. Ananásová plantáž v ovocných sadoch v usadlosti Labourdonnais
6. Plantáž v usadlosti Labourdonnais na pestovanie „dračieho ovocia“ (pitahaya), plodu kaktusu
7. S profesorkou Archanou Bhaw-Luximon, riaditeľkou moderného centra pre výskum biomedicíny a biomateriálov na Maurícijskej univerzite
8. Vanilkové struky sú neodmysliteľnou súčasťou miestnych trhov s ovocím a zeleninou, spolu so Seychelmi a Réunionom je Maurícius súčasťou tzv. Vanilkových ostrovov

 Snímky: archív Martina Bačkora