Tohtoročná žatva vo Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku (VPP) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, s. r. o., Kolíňany neprevýšila očakávania. V porovnaní s minulým rokom priniesla nižšie úrody, hoci hektárové výnosy niektorých komodít, ako napríklad pšenice, nakoniec príjemne prekvapili a prekonali prvotné pesimistické očakávania.

Žatva na VPP na farme v Oponiciach začala tento rok pomerne skoro, 29. júna na sviatok svätých Petra a Pavla. Dlhodobý zrážkový deficit, najmä slabé zrážky v priebehu zimy a jarné sucho, ovplyvnili výsledné parametre a hektárové výnosy zberaných plodín.

„Minulý rok bol v mnohých oblastiach rekordný, poľnohospodári dosiahli vysoké úrody, napríklad pri jačmeňoch či ďalších hustosiatych obilninách. Tento rok máme nižšie úrody, hoci sme čakali ešte pesimistickejší scenár. Zaskočilo nás počasie, ako aj ceny agrokomodít, ktoré dlhodobo stagnujú. Vidno to najmä pri najrozšírenejšej slovenskej obilnine – mäkkej pšenici,“ uviedol konateľ VPP Pavol Findura.

Najlepšie výsledky podnik dosiahol v pestovaní pšenice mäkkej s priemernou úrodou od 3,5 do 7,9 tony z hektára. U pšenice ozimnej tvrdej sa priemerná úroda pohybovala na úrovni 5,4 tony z hektára, u pšenice ozimnej 6,0 tony z hektára. Úrody porastu jačmeňa jarného boli závislé od lokality, kde v Kolíňanoch dosiahli 4,9 tony z hektára a v Oponiciach 6,2 tony z hektára. Solídne výsledky priniesol jarný jačmeň so špičkovou sladovníckou kvalitou, ktorý dosiahol priemernú podnikovú úrodu 6,2 tony z hektára. Výnosy repky olejnej prevýšili očakávania, keď priemerná úroda dosiahla 3,7 tony z hektára, priblížil výsledky žatvy P. Findura. Žatva na VPP ešte nie je úplne ukončená, podnik má zatiaľ na poli pšenicu a jačmeň.

Podľa slov konateľa podniku, slovenskí poľnohospodári čelia vážnej situácii, keď náklady na krmivá a energie ostávajú vysoké, no výkupné ceny mlieka sa výrazne prepadli. „Reálnou hrozbou pre chovateľov hospodárskych zvierat je nedostatok krmív. Extrémne sucho znížilo poľnohospodárom produkciu sena, ako krmiva pre zvieratá, nedostatkom vlahy trpia aj porasty kukurice. Aktuálna situácia na Slovensku prináša riziká. Staré zásoby sa poľnohospodárom rýchlo míňajú a očakáva sa nárast cien objemových krmív. Kukurica na mnohých miestach zaostáva v raste a jej tohtoročná siláž je vážne ohrozená. Na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku sme minulý rok vytvorili zásobu krmív. Veríme, že predvídavé rozhodnutie nám pomôže vyhnúť sa problémom a vysokým nákladom, ktorým budú čeliť mnohí chovatelia hospodárskych zvierat,“ povedal P. Findura.

V rámci koncepcie budovania demofarmy Vysokoškolský poľnohospodársky podnik vytvára moderné vzdelávacie a inovačné centrum. Cieľom je prepojiť teóriu s praxou a demonštrovať moderné technológie priamo v teréne. Na VPP majú dobré skúsenosti so Strip-till a No-Till – technológiou, ktoré zabraňujú erózii pôdy, pomáhajú lepšie hospodáriť s vodou v  pôde a rozvíjať organickú hmotu. Podnik sa zameria na projekty s udržateľným poľnohospodárstvom.

„V rámci konceptu Living Lab (živé laboratórium) overujeme pásové striedanie plodín v kombinácii s agrolesníctvom, čo výrazne eliminuje vodnú eróziu. Zaujímavé výsledky prináša aj projekt Nenuphar, v rámci ktorého na VPP v Kolíňanoch testujeme novú technológiu získavania živín - dusíka a fosforu - z odpadových vôd z mliekarenskej výroby. Vzniknuté biohnojivo z rias využívame pri pestovaní zeleniny. Nemenej významný je projekt zameraný na pásové pestovanie plodín, sledovanie biodiverzity a monitorovanie prevencie škôd spôsobených zverou,“ priblížil konateľ VPP Pavol Findura. Ako dodal, snahou podniku je prezentovať poľnohospodárom dlhodobo udržateľné postupy hospodárenia a spôsoby znižovania výrobných nákladov.