Svet tvorby obalového dizajnu nechal za dverami, aby sa naplno mohol venovať poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka.

Ing. Kamil Boroš (na foto vľavo) je úspešným absolventom Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, v súčasnosti je členom Správnej rady SPU. Spolu so svojím bratom vedie rodinnú farmu v Jasovej, ktorú založil ich otec Ladislav.

Hovorí, že pri klasickej poľnej výrobe nepotrebujú marketing, reklamu ani obchodné oddelenie. Prostredníctvom mobilu a mailov ročne zobchodujú tovar v objeme asi 10 miliónov eur.

V rozhovore okrem iného priblížil, kedy svoje štúdium v ekonomickom odbore so zameraním na poľnohospodárstvo náležite docenil.

Zo štúdií dnes úspešného poľnohospodára

Vysokoškolské štúdium ste absolvovali na SPU v Nitre. V akom študijnom programe?

Vyštudoval som automatizované systémy riadenia na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte, dnes je jeho pokračovateľom študijný program kvantitatívne metódy v ekonómii. Tento program študovala aj moja manželka. Naša dcéra ukončila ekonomiku podniku a syn je v druhom ročníku medzi „kvanťákmi“.

Takže štúdium na SPU zrejme splnilo vaše očakávania, keď ste ho odporučili aj svojim deťom...

Určite áno. Dedo, rodičia, svokrovci, bratranci, všetci študovali na SPU. V mojom prípade to bolo neočakávané rozhodnutie, pretože ma veľmi bavili počítače a nikdy som nemal v pláne pracovať v poľnohospodárstve. Poškuľoval som ešte po biokybernetike, ale nakoniec zvíťazila VŠP, ktorá vtedy (rok 1989) bola veľmi dobre vybavená výpočtovou technikou.

V edičnom stredisku som dostal príležitosť „pričuchnúť“ k počítačovej sadzbe, písal sa rok 1990. Bolo to ťažké obdobie, nebola žiadna literatúra, o manuáloch sa nám len snívalo. Dokonca som si vyrábal písma, lebo nemali diakritiku. Dnes je to už nepredstaviteľné. V druhom ročníku som si vzal úver, nakúpil techniku a popri štúdiu začal pracovať v okresnom týždenníku. V priebehu dňa som bol v škole a v noci som pracoval.

Neskôr sme sa viacerí spojili a založili grafické štúdio. Špecializovali sme sa najmä na potravinárske obaly. Boli roky, keď sme na trh priniesli stovku nových obalov potravín.

Na prelome milénia viacero zahraničných výrobcov investovalo do slovenských spracovateľských podnikov, priniesli si aj korporátne balenie, etablovali sa obchodné reťazce. Bolo to obdobie, keď mi už táto práca nerobila takú radosť ako predtým a po dvanástich rokoch nadišiel čas zmeny.

Môj mladší brat Ladislav bol v tom období v Austrálii, tak som išiel dočasne pomôcť otcovi s podnikom. A už som tam zostal. Po pol roku sa brat vrátil a tak spolu pracujeme dodnes.

Hospodárenie na rodinnej farme

Môžete priblížiť firmu, vaše súčasné aktivity a ako sa vyhnúť tomu, aby po čase nevznikla „ponorka”?

Rodinnú farmu vedieme spolu s bratom. Otec sa už výrobe aktívne nevenuje, jeho záujmom je najmä krajinotvorba, výsadby alejí a remízok. Každý z nás má svoje pole pôsobnosti, navzájom sa informujeme, ale do rozhodnutí si nezasahujeme. Na to, aby po čase nevznikla „ponorka“, je nutné, aby sme si akékoľvek nejasnosti otvorene a priamo prediskutovali. Nechceme predsa, aby sa nám kvôli práci rozsypala rodina 😊.

Obhospodarujeme 2 200 hektárov pôdy, zamestnávame 40 pracovníkov. Venujeme sa klasickej rastlinnej výrobe, ale pestujeme aj zhruba 100 ha maku či potravinársky hrach. V priebehu rokov sme hľadali aj alternatívne plodiny – vyrábali sme osivá tráv pre švédsku diaľničnú spoločnosť. Špecializujeme sa na vysokokvalitné pšenice, ktoré zväčša exportujeme najmä do Talianska. Na túto štruktúru výroby máme potrebné zázemie – pozberovú linku s čistením a sušením, ale aj skladové kapacity na asi 17-tisíc ton. Spolupracujeme s okolitými, najmä menšími podnikmi pri nákupe vstupov do výroby a pri predaji produkcie.

Venujeme sa aj pestovaniu viniča a ovocia. Máme 55 ha vinohradov s 22 odrodami, ale tiež čerešne, višne a slivky. Pred niekoľkými rokmi sme mali 22 ha broskýň, jablká, hrušky. Rozhodli sme sa špecializovať na vinohrady a zvyšné sady sme si nechali len kvôli tomu, že podstatnú časť prác vieme mechanizovať, takže nie sú tak náročné na nedostatkovú pracovnú silu.

Pôvodný plán bol dobudovať vinárstvo, čiže nepredávať všetku surovinu spracovateľom. V posledných rokoch je však pomerne zložitá situácia vo výrobe vína, tak sme sa rozhodli, že s výrobou vína ešte počkáme.

Poľnohospodárstvo – strategické odvetvie s výzvami        

Ako vnímate poľnohospodárstvo v súčasnosti, kde sú podľa vás najväčšie problémy?

Ako v každom odvetví, aj u nás je neúrekom problémov. Zväčša vychádzajú z nerozumnej alebo prílišnej regulácie, v poslednom období aj zo stále sa meniacich politických vplyvov. V predchádzajúcej práci som však mal možnosť porovnať rôzne odvetvia a môžem povedať, že každé má svoje špecifické problémy a práca v poľnohospodárstve je taká, ako každá iná. Niekto by mohol pochybovať, ale napr. pri klasickej poľnej výrobe nepotrebujeme marketing, reklamu ani obchodné oddelenie, prostredníctvom mobilu a mailov ročne zobchodujem tovar v objeme asi 10 miliónov eur, sám, jeden človek. A vplyv počasia? V stavebníctve a doprave nie je? Veď splavnosť Dunaja je často zásadnou exportnou otázkou.

Myslím si, že synergický efekt vplyvu poľnohospodárstva na iné odvetvia hospodárstva nie je docenený. Aj keď v poslednom období už verejnosť vníma kvalitu slovenských potravín. Žiaľ, v 90-tych rokoch bolo všetko dovezené zo zahraničia vnímané ako lepšie a to spôsobilo pád nášho spracovateľského priemyslu, čo vnímam ako najväčší problém – nemáme spracovateľov, exportujeme suroviny, dávame tým prácu ľuďom v zahraničí a dovážame výrobky.

Svet napreduje míľovými krokmi a tak potrebujeme využívať najnovšie poznatky, aby sme boli konkurencieschopní. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že na získanie povolenia podnikať ako SHR (samostatne hospodáriaci roľník) nie je potrebné žiadne vzdelanie. Pritom nesprávne aplikované pracovné postupy roľníka môžu viesť k nezvratnému poškodeniu životného prostredia. To je ukážka nerozumnej regulácie.

Aký je váš názor na fungovanie dotácií?

Myslím si, že mali by sme si spomenúť na niektoré príklady dobrej praxe z minulosti. A síce, akým spôsobom bolo moderované a regulované celé hospodárstvo. Dnes nikto neskúma, či má žiadateľ o podporu vhodné podmienky alebo know-how. Dnes je dôležité, aby mali všetci rovnaké možnosti a  nevznikla diskriminácia, lenže to je nezmysel. Nemôžete mať rovnaké možnosti, keď máte rôzne podmienky. Obrazne povedané, ak splníte všeobecné kritériá a rozhodnete sa pestovať rajčiny alebo vinič na Lomnickom štíte, táto krajina vám na to dá prostriedky. A naopak, rôzne základné potraviny, ktoré si ľudia kedysi vyrábali v každej domácnosti, prevážame cez celé územie krajiny. Potom je prirodzené, že tieto disproporcie vyvolávajú ďalšie problémy, napr. s dopravou.

Univerzita ako garant kontinuity a nositeľ myšlienky

Vráťme sa ešte k univerzite. Akú úlohu by podľa vás mohla zohrávať v rozvoji poľnohospodárstva?

Posledné roky nás presvedčili, že smerovanie rezortu sa zo dňa na deň môže otočiť a je veľmi závislé na vedení, pričom už nemáme žiadnu istotu akejkoľvek kontinuity. Veď si len spomeňme, že najprv bola repka najväčšie zlo a nedávno sa podpisovali dohody o podpore jej spracovania.

V tomto nestabilnom prostredí vidím možnosť, že SPU by na seba prevzala úlohu garanta kontinuity a nositeľa myšlienky ako má odvetvie pôdohospodárstva a potravinárstva fungovať, kam má rozvoj smerovať. Univerzita so svojím odborným zázemím a kapacitami dokáže tieto náročné úlohy plniť. Tak to bolo aj v minulosti.

Z môjho pohľadu nie je správne, keď nám podmienky v rezorte nastavujú úradníci bez akejkoľvek skúsenosti v odbore.

Vaša firma sa zameriava na inovácie vo výrobnom postupe. Našli ste nejaké prieniky pre vzájomnú spoluprácu s SPU?

Aktuálne máme s univerzitou rozbehnutý projekt na zavádzanie moderného konceptu hospodárenia – s využívaním prvkov precízneho poľnohospodárstva. Hľadáme riešenia.

Čo by ste poradili študentom, ktorí chcú byť úspešní vo svojom odbore?

Mladým ľuďom sa ťažko radí, chcú sa riadiť svojím vlastným rozumom, to je normálne. Aj my sme boli takí. No po čase však prídu na to, že dobrá rada je nad zlato.

Mám dve životné pravdy. Tým, že som nikdy nič nedostal zadarmo, tak ako absolvent FEM hovorím, že život je podvojné účtovníctvo. Koľko dáš, toľko dostaneš.

Druhá pravda, ktorej sa držím je, že každé obdobie v živote má svoj zmysel a svoje čaro. Keď si študent zvolil vysokoškolské štúdium, mal by sa svedomito pripravovať na svoju profesionálnu kariéru. Teraz sa najľahšie učí, potrebuje málo spánku a má zodpovednosť iba za seba. Samozrejme, k tomu patrí aj študentský život.

Času nazvyš istotne nemáte, ale ak sa nejaký vyskytne, čomu ho venujte?

Priznám sa, že najmä svojej práci, ktorá je zároveň aj mojím koníčkom. Veľa čítam, pretože ma zaujíma takmer všetko.

 

Foto: Jozef Sedlák, Pravda

Borošovci - zľava Kamil - uprostred otec Ladislav a brat Ladislav mladší

Krajine prostredníctvom novovysadených alejí a lesov, ktorých prirodzenou súčasťou sa stali čierne aj biele topole, vtáčia čerešňa, javory, Borošovci vrátili harmóniu plynúcu z jej mnohorakosti, ktorú kedysi sformovala nielen príroda, ale aj ruky premýšľavých hospodárov.