Odborníci zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa podieľali na príprave strategického dokumentu Vízia Slovensko 2040, ktorý načrtáva smerovanie krajiny do roku 2040. Dokument spoluvytvárali rektorka SPU docentka Klaudia Halászová, prorektorka pre vedu a výskum profesorka Adriana Kolesárová, vedúci Ústavu hospodárskej politiky a financií FEM profesor Ján Pokrivčák a profesor Ľuboš Jurík z FZKI.

Víziu Slovensko 2040 predstavili 1. septembra na Národnom fóre. Dokument vznikol pod garanciou Slovenskej akadémie vied a je výsledkom rozsiahlej spolupráce odborníkov z akademického, podnikateľského a verejného sektora. Pracovalo na ňom viac ako 350 expertov a aktérov z rôznych oblastí. Súčasťou procesu boli odborné diskusie, okrúhle stoly a regionálne workshopy, do ktorých sa zapojilo viac ako 150 partnerov. Autori zároveň spracovali vyše 2 300 pripomienok od viac ako 450 subjektov.

Vízia Slovensko 2040 je nezávislý, nadstranícky a nadrezortný dokument, ktorého cieľom je pomenovať hlavné výzvy, príležitosti a riziká, ktoré budú v nasledujúcich rokoch ovplyvňovať kvalitu života na Slovensku. Zohľadňuje pritom geopolitické, technologické a klimatické zmeny, vývoj trhu práce, ekonomiky, spoločnosti či bezpečnostného prostredia.

Slovenská poľnohospodárska univerzita pri príprave Vízie Slovensko 2040 spolupracovala so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) a Potravinárskou komorou Slovenska (PKS).

Štyri piliere budúceho Slovenska

Vízia stojí na štyroch vzájomne prepojených pilieroch. Úspešné Slovensko sa zameriava na ekonomiku, inovácie a prácu budúcnosti. Kvalitný život venuje pozornosť ľuďom, spoločnosti a sociálnej súdržnosti. Udržateľná krajina zahŕňa zelenú a energetickú transformáciu, ako aj mobilitu. Štvrtým pilierom je Moderný štát, ktorý sa týka fungovania inštitúcií, spravodlivosti, obrany, bezpečnosti a digitalizácie štátu.

Dokument zároveň zdôrazňuje potrebu investícií do ľudí, vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, ako aj nevyhnutnosť reagovať na demografický vývoj a technologické zmeny vrátane nástupu umelej inteligencie. Práve vysoké školy a vedeckovýskumné pracoviská pritom zohrávajú významnú úlohu pri formovaní vzdelanej a konkurencieschopnej spoločnosti.