Nadviazať vedeckú spoluprácu v oblasti rozvoja aplikovaných botanických disciplín bolo hlavným cieľom pracovného pobytu profesora Martina Bačkora z Ústavu biotechnológie Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre na dvoch islandských univerzitách - Islandskej univerzite v Reykjaviku a Univerzite v Akureyri. Spolupráca by sa mala týkať najmä environmentálnych biotechnológií a fytochémie, najmä s ohľadom na štúdium biologického, farmaceutického a potravinárskeho využitia netradičných organizmov, akými sú lišajníky, machorasty a plavúne. Štúdium týchto starobylých skupín rastlín má na Islande, podobne ako na Slovensku, bohatú históriu. Viaceré z nich sú extrémofilné organizmy, schopné prežiť v extrémnych podmienkach životného prostredia, nepriaznivých pre ľudí.

„Prvé výsledky spoločnej štúdie vedeckých pracovníkov SPU v Nitre a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s islandskými univerzitami sú už v štádiu prípravy rukopisu vedeckého článku. Štúdia bola zameraná na pochopenie vzťahu medzi ploidiou (počtom sád chromozómov) buniek a produkciou biologicky aktívnych látok v populáciách plavúňa Huperzia selago (chvostník jedľový). V súčasnosti sa rozvíjajú aj ďalšie spoločné projekty zamerané na štúdium sekundárneho metabolizmu lišajníkov s farmaceutickým, potravinárskym a fytoremediačným potenciálom,“ informoval profesor Bačkor. Dodal, že snahou riešiteľov je túto iniciatívu zastrešiť aj na úrovni medzinárodného multilaterálneho projektu medzi slovenskými, islandskými a škandinávskymi vedecko-pedagogickými inštitúciami.

Odborníci sa zamerali na výskum lišajníka s názvom pľuzgierka islandská, ktorý je niekedy nesprávne nazývaný „islandský mach“. Tento lišajník sa aj na území Slovenska už niekoľko storočí využíva ako liečivá rastlina. Ako poukázal M. Bačkor, jeho širšiemu využitiu však u nás bráni jeho relatívna vzácnosť a následná zákonná ochrana z dôvodu „drancovania“ jeho populácií v slovenskej prírode z ekonomických pohnútok. Pľuzgierka islandská je na Islande skutočne doma, ako nakoniec prezrádza aj jej vedecké pomenovanie. Stielky tohto lišajníka patria k významnej zložke islandskej vegetácie. Okrem veľkého množstva produkovaných biologicky aktívnych látok však majú lišajníky ako dlhoveké a pomaly rastúce organizmy schopnosť akumulovať do stielky cudzorodé látky, ako napríklad ťažké kovy zo životného prostredia. To má za následok znehodnotenie lišajníkov ako suroviny pre ďalšie využitie človekom. „Je to aj problém v rámci potravového reťazca, keďže lišajníky sú potravou viacerých ekonomicky významných druhov živočíchov,“ skonštatoval profesor.

Rozvíjajúci sa medzinárodný výskum je multidisciplinárnym prienikom medzi základným biologickým a ekologickým výskumom, rozvojom environmentálnych biotechnológií, farmaceutickou botanikou a potravinárstvom. V súčasnosti sa na SPU tento druh výskumu rozvíja v rámci grantových agentúr APVV, KEGA a VEGA. Ďalšou pridanou hodnotou spolupráce medzi partnerskými univerzitami je zmysluplný rozvoj programu Erasmus+, v rámci ktorého budú tvoriví zamestnanci rozvíjať medzinárodnú spoluprácu medzi SPU a islandskými univerzitami aj na úrovni vysokoškolského vzdelávania a školení pre vedeckých pracovníkov oboch krajín na modernej prístrojovej infraštruktúre jednotlivých pracovísk konzorcia.

Fotografie: (archív profesora M. Bačkora)

1. Islandské kone žijú na ostrove vo viac ako tisíc ročnej izolácii. Zákonom z roku 930 „Althing“ (islandský parlament) zakázal dovoz iných plemien koní z pevniny. Každý kôň, ktorý opustí Island, sa už nikdy nemôže vrátiť späť.
2. Plavúň Huperzia selago (chvostník jedľový), rastlina s významným farmaceutickým potenciálom, rastie na kyslých pôdach vo vyšších polohách aj na Slovensku (fotografia z Vysokých Tatier). U nás sa však vyskytuje oveľa vzácnejšie ako na Islande.
3. Lišajník Cetraria islandica (pľuzgierka islandská) má zaujímavý potenciál využitia v potravinárstve (ako výživový doplnok), farmaceutickom priemysle a v environmentálnych biotechnológiách (napr. fytoremediácii).
4. Geysir Strokkur, slovo „gejzír“ pochádza z islandčiny.
5. Ukážka geotermálnej aktivity v oblasti jazera Mývatn. Hoci teplota vzduchu je mrazivá, pôda v oblasti má stále vysokú teplotu a hrozí aj popálenie.
6. Jazierka s horúcou vodou sú miestom výskytu extrémofilných organizmov, napr. rias a siníc.
7. Monumentálne vodopády Gullfoss na Islande.
8. Thingvellir, miesto, kde hraničia Eurázijská a Severoamerická tektonická platňa, ktorých výskyt je spojený s extrémnymi podmienkami prostredia.