Klimatické zmeny budú nútiť poľnohospodárov zvážiť dôležitosť závlah

napísal

Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU (VPP) a redakcia časopisu Naše pole organizovali 19. septembra v Chateau Appony v Oponiciach odborný seminár s názvom Technicko-ekonomické možnosti využitia závlah a vodozádržných opatrení.

„Klimatické zmeny menia klasické spôsoby hospodárenia a budú nútiť poľnohospodárov zvážiť potrebu a dôležitosť závlah. Naším cieľom je poukázať na nevyhnutnosť riešiť problémy s infraštruktúrou hydromelioračných zariadení, využívania moderných zavlažovacích systémov a technológií, ako aj inovatívnych softvérových riešení. Stav závlahovej sústavy pre zabezpečenie zdroja vody pri závlažovaní a ich obnova bude mať pri súčasných klimatických zmenách vplyv na potravinovú bezpečnosť Slovenska a na ceny poľnohospodárskych produktov na našich pultoch,“ povedal na otvorení podujatia konateľ VPP Pavol Findura.

Na Slovensku boli v nedávnej minulosti realizované závlahy na viac ako 360-tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy, v súčasnosti sa zavlažuje na 60-tisíc hektároch. Ako informoval riaditeľ štátneho podniku Hydromeliorácie Peter Rusňák, podnik spravuje 461 závlahových čerpacích staníc, funkčných je asi 156. Kľúčovým prvkom nielen pri zadržiavaní vody v krajine, ale aj pri ochrane prírody a zvyšovaní biodiverzity, sú aj odvodňovacie kanály. Vo vlastníctve štátu je v súčasnosti 5 258 km odvodňovacích a 254 km závlahových kanálov. „Závlahová infraštruktúra je zničená, rozkradnutá a treba do nej vložiť veľké investície,“ prízvukoval P. Rusňák. Tlmočil aj nedávne slová ministra pôdohospodárstva, že za účelom developerskej výstavby (rastúcej individuálnej bytovej výstavby), sa hydromelioračné zariadenia privatizovať nebudú. Upozornil aj na nové zmluvné podmienky pre nájomcov melioračných zariadení, medzi nimi aj podmienky vypovedania nájmu, ak sa nevyužíva na účel závlah, či predĺženie nájmu na 10 rokov v prípade investície do majetku štátu.

V susednej Českej republike je väčšina závlah sprivatizovaná, závlahy pomáhajú zaistiť čerstvé, zdravé a regionálne potraviny. Závlahy sú v Česku vybudované asi na 4 percentách poľnohospodárskej pôdy, v posledných rokoch ich však pestovatelia kvôli častejšiemu suchu postupne inštalujú na ďalších poliach. Do modernizácie a rozširovania závlah investujú napríklad zeleninári, časť investícií pomáhajú pokryť dotácie, ktoré však nie sú dostatočné. Ako uviedli výskumníci v odbore hydrológia Igor Pelíšek zo Spolku vlastníkov, prevádzkovateľov a užívateľov závlahových zariadení ČR a doc. Zbyněk Kulhavý z Výskumného ústavu meliorácií a ochrany pôdy v Pardubiciach, počet prevádzkovaných závlah sa od roku 1990 výrazne znížil zo 160-tisíc ha na 65-tisíc ha. Podľa nedávnych údajov, závlahy zažívajú renesanciu v posledných 12 rokoch, keď bol ich kvapkový variant vybudovaný až na 4-tisíc ha chmeľníc, sadov, vinohradov, plôch so zeleninou a zemiakmi. Podľa odborníkov je nutné pokračovať v investíciách do zavlažovania. Na strane poskytovateľov závlah je treba investovať do obnovy, modernizácie a automatizácie závlahových sústav a rozvodných i čerpacích staníc.

Ako je na tom so závlahami Srbsko informovala riaditeľka Vojvodinských vodných stavieb a kanálov Dr. Sanja Pantelić-Miralem. Ako uviedla, v Srbsku majú 2,1 milióna ornej pôdy, pričom zavlažujú tri percentá. „Naša krajina má 700 kilometrov plavebných kanálov, 20-tisíc kanálov pre potreby zavlažovania a odvodňovania. Vlastníkom kanálov, závlah a prevádzkovateľom veľkých čerpacích staníc je štát. Pod závlahou je najmä špeciálna rastlinná produkcia, zelenina na otvorenom priestranstve, ktorá je dnes ekonomicky výhodná. Srbsko je veľký producent množiteľských porastov kukurice, ktoré sú pod závlahou,“ uviedla odborníčka.

Súčasťou podujatia bola prezentácia vytvorenej závlahovej štruktúry na VPP v Oponiciach. Závlaha pozemkov spolu so závlahovou čerpacou stanicou Oponice bola vybudovaná v roku 1997. Pred štyrmi rokmi bola závlahová čerpacia stanica zrekonštruovaná a urobená komplexná obnova čerpadiel. Stanica je poloautomatizovaná a energeticky úspornejšia v porovnaní s pôvodným stavom. V súčasnosti VPP zavlažuje asi 280 ha poľnohospodárskej pôdy. Disponuje lineárnymi a pivotovými zavlažovačmi. Ako zdôraznil konateľ VPP Pavol Findura, na vodu v pôde treba nazerať komplexne, závlahy sú len doplnkom k pestovateľským technológiám. Najväčšou zásobárňou vody je práve zdravá pôda.

Seminár navštívila takmer stovka účastníkov, pričom zo strany užívateľov odzneli praktické skúsenosti z oblasti „závlaharstva“ a boli sformulované závery pre ďalší rozvoj v tejto oblasti na Slovensku.

Podujatie bolo príležitosťou pre firmy Agrotechnology, Calmit, Campri, B&B, HPKM, PraktikPump, Signet a T-L, ktoré predstavili moderné zavlažovacie systémy a technológie, moderné vysokovýkonné čerpadlá, inovatívne softvérové riešenia a odborné poradenstvo. Projekčná firma zaujala ponukou pri repasovaní čerpacích staníc. Odznela aj možnosť komplexného financovania pri realizácii projektov zo strany UniCredit Bank.

 

Z monitorovania médií:

Farmárska revue (26. 10. 2024) Závlahy v Oponiciach

.

Ísť späť