Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov so zármutkom prijala správu, že 16. mája 2023 nás vo veku 95 rokov opustila Ing. Zinaida Kuzina, CSc., bývalá dlhoročná pedagogička na Katedre špeciálnej zootechniky.

Narodila sa 24. októbra 1927 v dedinke Ozerky, v Tulskej oblasti Ruskej federácie. Vysokoškolské vzdelanie získala v rokoch 1949 - 1954 na Zootechnickej fakulte Timiriazevovej poľnohospodárskej akadémii v Moskve. Po ukončení štúdia sa presťahovala do Československa a ako pedagogička pôsobila na Katedre špeciálnej zootechniky VŠP až do odchodu do dôchodku v máji 1990.

Ing. Kuzina sa počas svojej 36-ročnej práce venovala problematike chovu hovädzieho dobytka, mäsovej a mliekovej úžitkovosti, šľachteniu, využívaniu zahraničných plemien v šľachtiteľskom procese a pod. Vedeckú ašpirantúru v odbore Chov hospodárskych zvierat absolvovala externou formou na Slovenskej akadémii vied, pod vedením prof. Landaua, neskôr pod vedením akademika prof. Jána Plesníka. Jej práca bola ocenená mnohými fakultnými, školskými a rezortnými vyznamenaniami.

Vo vyučovacom procese sa venovala predovšetkým študentom, ich študijným, spoločenským, ale aj osobným problémom. Vychovala 141 diplomantov, viedla krúžky ŠVOČ, zaoberala sa prípravou kultúrnych podujatí. Intenzívne sa venovala spoločenskému životu katedry, dobromyseľne, a často aj rázne usmerňovala správanie a morálku mladších "jedincov stáda".

Ing. Kuzina patrila do generácie zakladateľov Vysokej školy poľnohospodárskej  v Nitre. Významnou mierou sa podieľala na odbornom i kultúrnospoločenskom rozvoji osobnosti študentov a absolventov nielen zootechniky, ale aj ďalších fakúlt našej univerzity. Ako dlhoročná tajomníčka a neformálna hlava dôležitých podujatí významne prispela k inovácii didaktického procesu a riadenia katedry.

Okrem pedagogického a vedeckovýskumného pôsobenia bola nielen katedrovou, fakultnou, ale hlavne univerzitnou autoritou pri organizovaní odborárskeho života a ženského hnutia. Jej priame a cielené reakcie na mnohé neduhy a nedostatky v živote akademickej obce mali veľmi často „ozdravný“ účinok. Aj pri tvrdej kritike vždy zachovala dôstojnosť kritizovaného a neznížila sa k primitívnym útokom a argumentáciám. Vedela byť súčasne sebakritická a náročná na svoje pôsobenie a plnenie zverených úloh. Boli to zrejme geneticky fixované vlastnosti „širokej ruskej duše“, ktoré prejavila aj v ťažkej národne i štátne tragickej situácii augusta 1968 a neskoršej normalizácie svojím osobným postojom proti násiliu surovej moci vtedajšej ideológie. Neostalo to bez politických následkov. Nerezignovala a v každej situácii (napr. ako tlmočníčka pre návštevy zo ZSSR), tento akt považovala za neprípustný a cudzí myšlienke socializmu.

Zinaida Kuzina spojila svoj osud a životnú dráhu s Československom a hlavne Slovenskom v časoch dobrých i menej priaznivých. Vždy ostala človekom s veľkým srdcom a neutíchajúcou energiou.

Aj po odchode do dôchodku naďalej udržiavala pravidelné priateľské kontakty s bývalými kolegami.

Česť jej pamiatke!

Kolektív spolupracovníkov a bývalých študentov

 

Posledná rozlúčka so zosnulou bude 23. 5. 2023 o 12.50 h v Novej obradnej sieni na Olšanských cintorínoch v Prahe.