S pietou: Za docentkou Vlastimilou Pevnou
napísal redakcia
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva s hlbokým zármutkom oznamuje, že 20. júna 2022 vo veku 95 rokov navždy odišla bývalá dlhoročná kolegyňa, vedúca Katedry záhradníctva, pedagogička a odborníčka na oblasť zeleninárstva doc. Ing. Vlastimila Pevná, CSc.
Česť jej pamiatke!
Kolegyne a kolegovia z Katedry zeleninárstva FZKI
Doc. Ing. Vlastimila Pevná, CSc., sa narodila 5. marca 1927 v Lubine – Miškech Dedinke. Po skončení vysokoškolského štúdia na Vysokej škole zemědělskej v Brne pôsobila v n.p. Cukrovar v Trnave, neskôr na Vyššej škole výživy a na Pedagogickej škole v Žiline.
V roku 1956 nastúpila ako asistentka na Katedru rastlinnej výroby, kde ako jediný pedagóg vyučovala predmet záhradníctvo. Venovala sa najmä problematike zeleninárstva. Už v roku 1965 vyšla pod jej gestorstvom prvá celoštátna učebnica Zeleninárstvo. Neskôr pôsobila v rámci oddelenia záhradníctva, ktoré vzniklo v roku 1966 v rámci fytotechnického odboru na Katedre rastlinnej výroby a ako vedúca prvej samostatnej Katedry záhradníctva, ktorá v roku 1969 vznikla odčlenením od KRV. Tu zabezpečovala pedagogickú ako aj vedeckovýskumnú činnosť.
Doc. V. Pevná významne prispela k vzniku Katedry záhradníctva a agrometeorológie (1983), ktorá bola nosnou katedrou pre vznik Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva.
Pod jej vedením bolo vydaných množstvo vedeckých a odborných prác. Celoštátna vysokoškolská učebnica Záhradníctvo (Pevná, V. a kol., 1980, 1984, 1989) bola ocenená v roku 1981 prémiou Slovenského literárneho fondu Bratislava.
Počas svojho pôsobenia na akademickej pôde sa doc. Vlastimila Pevná zasadzovala o intenzívnu spoluprácu s výskumnými pracoviskami a praxou na Slovensku, ako aj s partnerskými univerzitami v zahraničí. Svoje poznatky vždy s veľkým nadšením odovzdávala svojim kolegom a študentom.
Zo spomienok doc. Vlastimily Pevnej
uverejňovaných na pokračovanie v Poľnohospodári v r. 2006 - 2007:
"Od roku 1988 som v starobnom dôchodku. Prívlastok "starobný" nie je veľmi povzbudzujúci, ale netreba sa ho báť. Je to najpokojnejšie obdobie môjho života. Nehrozia mi nijaké termíny, ani bývalé previerky. Cítim sa v dôchodku dobre. Občas sa ma niekto spýta, či sa nenudím. Na to nemám čas. Naopak, zdá sa mi, že veľmi rýchlo ubieha. Venujem sa rôznym aktivitám, napríklad skúšam nové recepty zeleninových jedál, spolupracujem na príprave slovníka lubinského nárečia, zostavila som rodokmeň a kroniku našej rodiny a podobne. Teším sa z piatich vnúčat a dvoch pravnúčat. Mám ešte plno plánov, aj keď som nerátala s tým, že sa dožijem vysokého veku. A aby som nezabudla, stále odoberám a čítam časopis Poľnohospodár. Posledné čísla v novej úprave sa mi veľmi páčili. Rada by som si v ňom pospomínala na roky, prežité na škole (1956-1988). Veď som na Katedru rastlinnej výroby Agronomickej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej ako asistentka pre disciplínu záhradníctvo nastúpila práve pred päťdesiatimi rokmi, 1. októbra 1956!"
(Vlastmila Pevná: Z mojich spomienok, Poľnohospodár 6/51, 1. 12. 2006)
.