Baví ho cestovanie a spoznávanie cudzích kultúr, živí ho blogovanie. Milan Bardún alias Milan Bez Mapy - autor jedného z najčítanejších cestovateľských blogov na Slovensku, autor článkov a workshopov na tému online marketingu.

V predvianočnom čase, 14. decembra, sa v diskusii so študentmi Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre podelil o svoje zážitky, myšlienky a názory. Nedávno mu vyšla aj kniha s názvom Influencer, ktorá však nie je cestopisom, ale ponorom do jeho myšlienkového sveta.

Našli ste odvahu opustiť korporátny svet, aby ste sa mohli venovať tomu, čo vás baví – blogovaniu. Čo odštartovalo váš cestovateľský blog?

Prvotné písanie blogu vzniklo úplne náhodou. Začalo mojím študijným pobytom Erasmus v Estónsku. A keďže všetci sa ma pýtali na moje zážitky, rozhodol som sa o tom napísať článok. Zistil som, že písanie ma baví. Ako aj cestovanie. 😊

Čo pre vás znamená blogovanie a čo cestovanie?

Blogovaniu sa venujem naplno už deväť rokov, zarobí mi dosť na to, aby som si mohol aj dačo odložiť, aj cestovať ďalej po svete. Osemdesiat percent mojej práce je marketing, cestovanie je spôsob, akým získavam obsah. Vydávam sa za neznámymi kultúrami a navštevujem miesta, o ktorých som doteraz čítal iba v nejakých cestovných bedekroch. O svoje dojmy sa delím so svojimi čitateľmi.  

Ako sa vysporiadate s cestovaním teraz počas globálnej krízy? Mnohí  ľudia sa boja cestovať kvôli pandémii, aj kvôli tomu, či sa budú môcť vrátiť domov, či sa nezatvoria hranice...

Cestovatelia sa rozdelili na skupinu A a B, to znamená, takých, ktorí cestujú, alebo sedia doma. Ja patrím k tej prvej. Pandemická situácia trvá už dva roky, takže cestovať neprestanem, riadim sa však pravidlom zodpovedne a bezpečne. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že celý november som bol v Argentíne a nesledoval som, čo sa deje u nás, či sa zatvoria hranice. Samozrejme, s tým, že môžu zrušiť let, treba vždy rátať.

Prezentujete skôr sólo cestovanie. Určite to má svoje výhody, ale aj nevýhody, ako cestovať s niekým známym. Aké sú plusy a mínusy z vášho pohľadu?

Sólo cesty preferujem hlavne keď cestujem na dlhšie obdobie. Najťažšie je na nich to, že sa musím spoľahnúť len na seba. Umožňujú mi však spoznať kvantum nových zaujímavých ľudí. Tam, kde som nebol sám, som mal zase super pocity. Nebránim sa cestovať s niekým, s kým dobre vychádzam. Takže nie je to čierno biele. 😊

V súčasnosti je vo svete veľmi preberanou témou ekológia. Týka sa nás všetkých, aby sme žili viac ekologicky  a tým našu planétu zbavovali škodlivín a udržiavali ju pri živote. Najviac škodlivých látok sa do ovzdušia dostáva prostredníctvom výfukových plynov z dopravy. Aký je váš názor na cestovanie a udržateľnosť?

Masový turizmus nepochybne má negatívne vplyv na životné prostredie. V súvislosti s ekológiou som dlho premýšľal nad leteckou dopravou. Môj názor je, že ľudia neprestanú cestovať len preto, lebo je to ekologickejšie. Nemôže každý zostať sedieť doma, aby nezanechal vysokú uhlíkovú stopu. Prečo by som nemal využívať možnosti, ktoré doba prináša? Treba sa preto zamyslieť nad tým, ako urobiť cestovanie ekologickejším. Letecké spoločnosti sa snažia významne redukovať svoju uhlíkovú stopu či nájsť efektívne spôsoby, ako prevádzku urobiť ekologickejšiu. Trendy z posledných rokov ukazujú, že je množstvo priestoru na neustále zlepšovanie v tomto smere.

Prirodzenou ľudskou vlastnosťou je strach z nepoznaného. Ako prekonávate predsudky?

Cestovaním a spoznávaním kultúry, ľudí, možnosťou rozprávať sa s nimi. Najväčší strach z cudzincov majú tí, ktorí nikde neboli. Mimochodom, na mnohých miestach sveta, napríklad v Kostarike, na Havaji, v Austrálii, Thajsku a mnohých ďalších, som stretol Slovákov, ktorí tam žijú.

Trúfli by ste si cestovať bez jazykovej zdatnosti?

Bez angličtiny by som si netrúfol. A keďže som veľmi zamilovaný do Južnej Ameriky -  mojou srdcovkou sa stala Argentína - naučil som sa kvôli tomu aj po španielsky.

Každý cestovateľ istotne zažije niečo, čo nazývame kultúrnym šokom. Kde ste zažili takú situáciu?

Najväčším kultúrnym šokom bol pre mňa zážitok v roku 2009 v Newyorskom metre, keď si skupina Afroameričanov pustila „reprák“ a začali tancovať.  Bola to moja prvá cesta do USA.

Prihodila sa vám aj nepríjemná situácia, na ktorú sa určite nezabúda?

Takú situáciu som zažil počas letu z Amsterdamu na svätý Martin, ostrov v Karibiku. Zabudol som si v lietadle - v odkladacom priečinku sedadla - pas. Našťastie sa to vyriešilo.   

Robíte si nejaký predbežný plán, čo chcete v danej destinácii vidieť?

Hrubú predstavu vždy mám, ale čo z toho vznikne, to nechávam na realitu.

Máte rád autentické zážitky? Ako riešite ubytovanie a jedlo?

Pokiaľ ide o ubytovanie, hotely veľmi nemám rád. Sú všade podobné. Autentické domčeky sú najväčším zážitkom, ale záleží na cene. Veľmi sa mi páčilo napríklad ubytovanie v bytoch v Brooklyne, to vždy rád vyskúšam.

Jedlo si rád vychutnám z domáceho menu, miestne, typické pre región. Počas svojich ciest som ochutnal rôzne exotické a neobyčajné jedlá, aj pečené chrobáky, larvy, ktoré chutia ako chipsy, prípadne hmyzie pochúťky, červy... V Argentíne mi chutili skvelé steaky. Sviatkom pre zmysly je mexická a indická kuchyňa. Sú farebné a plné zaujímavých kontrastov. Aj keď paradoxne, štipľavé jedlo nemám rád, ale tieto kuchyne sú veľmi rôznorodé. Keď sme cestovali s mamou do Indie, vzala so sebou fľašu domácej slivovice. Na vypálenie červíka, ako sa vraví. 😊

Spoznali ste rôzne kultúry a ľudí. Kde ste mali najlepší dojem z ľudí a prečo?

Páčili sa mi ľudia v Argentíne, lebo sú otvorení, nápomocní, neobávajú sa komunikácie a bližších vzťahov. Naši ľudia, ako aj ľudia žijúci v tejto časti Európy, sú viac podozieraví, rezervovaní, držia si odstup.

Ako sa zvyčajne vraví, doma je doma a tam je tam. Chýbalo vám počas ciest niečo typické pre Slovensko?

Kultúrne asi nič, skôr kamaráti, rodina, známi. Chýbali mi však štyri ročné obdobia, striedanie a premenlivosť počasia. Keď som bol sedem mesiacov v destinácii a stále bolo leto, túžil som po zime, poryvoch vetra. Na Havaji, ktorý je známy svojou vulkanickou činnosťou, ma zase celý mesiac priam ubíjalo vlhké počasie. Naše organizmy sú za tisícročia striedania ročných období nastavené spôsobom, ktorý tento cyklus odráža.

Viete si predstaviť natrvalo sa usadiť v niektorej z krajín, ktorú ste navštívili?

Natrvalo nie, na Slovensku mám pevné rodinné väzby, kopec kamarátov. Viem si predstaviť pravidelne sa vracať do niektorej z tých krajín.

Vráťme sa ešte k vášmu blogovaniu. Ako dlho chcete robiť blogera cestovateľa?

Pokým to pôjde, je to vec, ktorá ma živí. Jediným dôvodom, aby som skončil, by mohla byť výhra v športke 😊.

Máte nejaké tipy pre začínajúcich blogerov?

V prvom rade treba mať radosť z tvorby, potom pravidelnosť a vlastný štýl bez pretvárky. Kopírovať a hrať sa na niekoho, kým nie ste, nemá zmysel.

A ešte vytrvalosť. Osobne som prvú ponuku na spoluprácu dostal až po troch rokoch ako som založil blog. Trendy v marketingu sa neustále vyvíjajú, dnes sú všetci na Instagrame, TikTok-u. Keď niekoho baví textový písaný blog, treba to skúsiť, ale určite odporúčam sledovať trendy. Keď som chcel zaujať, písaný text som musel doplniť aj fotografiami.

A aby som nezabudol ešte na jednu veľmi dôležitú vec - treba robiť veci, s ktorými som stotožnený a robiť ich tak, aby som sa za obsah o pár rokov nemusel hanbiť.

Blogovanie vás doviedlo aj k tomu, že ste napísali svoju prvú knihu...

K myšlienke napísať knihu som sa dostal ešte v roku 2015, mala sa volať Život v hotelovej izbe. Aj som s ňou začal, ale potom som ju odložil. Predminulý rok som ju dokončil. Influencer  – ide o posolstvo, že treba vedieť filtrovať, čo je na internete skutočné a čo nie. Nie je to kniha o cestovaní, ale je tam veľa zážitkov z ciest a materiál, ktorý sa nedostal na Instagram.    

Kde čerpáte inšpiráciu?

Prichádza to samo. Influencer marketing je o tom, že ľudia sledujú influencera lebo ich zaujíma jeho štýl, kreativita. Tá ma vždy sprevádza na cestách. 😊

Na záver mám ešte zopár otázok. So svojimi čitateľmi ste sa nedávno podelili o to, že ste  navštívili pohorie Tribeč, opradené mysterióznymi príbehmi. Mnoho návštevníkov sa zhodne, že atmosféra tohto miesta je veľmi špecifická. Aké boli vaše pocity? Veríte poverám o Tribeči?

Tribeč som navštívil minulé leto. Poznám tie príbehy, že sa tam dejú zvláštne veci, záhadne miznú ľudia, zlyháva GPS. Signál GPS tam vypadol aj mne. Takže určite je to oblasť, kde je silná intenzita magnetického poľa. Predpokladá sa, že dôvodom zmiznutia obetí, obzvlášť v zimnom období, keď je všetko pokryté snehom či vrstvou popadaného lístia, môže byť nešťastná náhoda, to, že sa prepadli do šachty, prepadliska, štôlne, ktoré môžu byť nebezpečné. Myslím si, ľudská fantázia je nekonečná, ale zase -  bez vetra sa ani lístok nepohne. Takže poverám o Tribeči verím päťdesiat na päťdesiat.

Nedávno ste sa vrátili z Argentíny. Kam sa chystáte vycestovať najbližšie?

Túžim sa pozrieť do Grónska, veľmi sa mi páči Južná Amerika, už spomínaná Argentína a plánujem cestu do Mexika.

Blížia sa najkrajšie sviatky v roku. Strávili ste niekedy Vianoce mimo domova?

Áno, v Sydney, v Austrálii. Boli to prvé Vianoce bez rodiny a povedal som si, že nikdy viac ich nechcem stráviť mimo Slovenska. Tieto a aj tie ďalšie a ďalšie určite budem tráviť doma 😊.

 

Milan Bardún - známy slovenský cestovateľ a bloger

Pochádza z Bratislavy, vyštudoval krajinnú architektúru na STU v Bratislave, no viac než v urbanistických projektoch sa našiel v študovaní algoritmov sociálnych sietí. Založil jeden z najčítanejších cestovateľských blogov na Slovensku, je autorom článkov a workshopov na tému online marketingu. Spolupracuje so značkami slovenského a svetového formátu, najmä v oblasti rozvoja cestovného ruchu a motivuje mladých ľudí k podnikaniu. Každému z nás odporúča dlhodobý pobyt ukončený šťastným návratom domov. Tvoj pobyt môže mať rôznu motiváciu, ...práca, láska, cestovanie samotné či štúdium.

S tímom Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre prispel aj do Vianočnej zbierky, organizovanej 15. - 21. decembra SPU v Nitre, pre deti a ženy dočasne ubytované v zariadeniach krízovej intervencie. ĎAKUJEME!