Od skončenia jeho štúdia na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre v študijnom programe krajinná architektúra ubehli vyše dve dekády. Vedie Odbor životného prostredia na Mestskom úrade v Nitre a zároveň je uznávaným autorizovaným krajinným architektom - profesijne sa venuje projekcii krajinných úprav. Hovorí o sebe, že má rád výzvy. Aj to je jeden z našich úspešných absolventov, ŠTEFAN LANČARIČ.

Čo rozhodlo o vašom výbere štúdia krajinnej architektúry na SPU?

Vždy som sa zaujímal o to, ako vyzerá vonkajšie prostredie, takže rozhodnutie prišlo prirodzene. Ako gymnazista som netušil, že takýto odbor možno študovať. Zistil som to, až keď som sa rozhodoval o budúcom smerovaní vysokoškolského štúdia. Benefitom môjho rozhodnutia bola ekonomická stránka. Keďže pochádzam z Nitry, z dvojičiek, to, že som zostal študovať doma, bolo pre rodičov úspornejšie.

Pripravilo vás štúdium na prax?

Určite áno, čerpám poznatky zo štúdia, z portfólia spolužiakov - známych profesistov, aj napríklad cez Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu. Slovenskú poľnohospodársku univerzitu môžem iba odporúčať.

Vediete odbor životného prostredia, ktorý pokrýva komplexné činnosti súvisiace s tvorbou a ochranou životného prostredia na území mesta Nitra. Začnime napríklad výsadbou zelene. Ako k tejto agende pristupujete?

Environmentálne a pragmaticky. To znamená, že hospodárime s prostriedkami, ktoré máme v rozpočte a množstvo výsadieb, ich druhové zloženie, lokality a biotechniku výsadieb podmieňujeme ich udržateľnosti na stanovišti. Dreviny sa snažíme umiestňovať tak, aby boli ekologicky účinné. V rámci náhradných výsadieb v meste ročne vysádzame do 200 drevín a desiatky pribúdajú v rámci rôznych investičných akcií mesta. Napríklad aj v spolupráci s SPU - cez projekt IN-HABIT Horizon 2020 sme vzali do správy niekoľko desiatok stromov vysadených z projektu. Filozofia výsadby je, že v celej mierke mesta sa snažíme skôr vysádzať väčšie celky drevín, než dopĺňať stromy bodovo. Pred niekoľkými rokmi sme takto kompletne vymieňali dreviny na pešej zóne, minulý rok zase pribudli výsadby do prekoreňovacích buniek pred OD Nitra –„ malé Tesco“, ako aj v rámci revitalizácie Mestského parku a ďalšie.

Kapitola sama o sebe je starostlivosť o verejnú zeleň, čo je veľmi náročné. Aký je váš koncept?

V rámci údržby zelene je najdôležitejšia zálievka. Kapacitne stačíme výsadby drevín zalievať asi päť rokov. Nové výsadby sú zaradené do pravidelnej cyklickej zálievky, staršie nad päť rokov z nej vyraďujeme. V rámci portfólia nášho vozového parku tým spravujeme približne rovnaký počet stromov, ktoré dokážeme zaliať aj počas letných súch. Pokiaľ ide o koncept, primárnym cieľom je udržať v meste kvalitu výsadieb a s rozvahou ju generačne obmieňať. Našou snahou je, aby bola Nitra vždy pohltená zeleňou. A tak, ako doteraz, pri pohľade zo siedmich pahorkov, vystupovali z korún stromov všetky dominanty mesta.

Spektrum druhov, ktoré sú odolné v mestskom prostredí, sa v dôsledku klimatickej zmeny zužuje. Aké druhy stromov spravidla volíte na výsadbu?

Z bohatého sortimentu javorov a líp je to už len jeden či dva druhy, letnými suchami veľmi trpia aj borovice čierne a brezy. Najodolnejšou drevinou je brestovec západný, kvôli biodiverzite však nemôžeme robiť v meste všetky výsadby z tohto druhu. Takže skúšame, kombinujeme a dôkladne vyberáme druhy na výsadby do jednotlivých lokalít tak, aby boli druhy pestré a sortiment bezpečný.

Máme v našom meste problémy s vandalizmom cieleným na zeleň?

Musím si zaklopať na drevo, ale neevidujeme to ako plošný problém. Som vďačný, že ľudia v meste vnímajú zeleň ako niečo pozitívne, ako integrátor prostredia, lebo bez stromov by sme zmenu klímy neprežili.

Nielen flóra, ale aj fauna si zaslúži ochranu. Čo sa napríklad robí v meste pre chránené druhy vtákov?

Toto je zložitá problematika. Robíme mnoho opatrení, poskytujeme rôzne služby a materiálové zabezpečenie, ale samotnú ochranu majú na starosti iné inštitúcie ako mesto. V rámci našej činnosti riešime napríklad reguláciu populácie holubov, v okolí vodných tokov žijúcich bobrov, prevádzkujeme hospodársky dvor, oboru zvierat, staráme sa v rámci mesta o výbehy pre psíkov a podobne. Tiež sledujeme, aké druhy vtákov a osobitne chránených cicavcov - netopierov tu žijú a v spolupráci s občianskymi združeniami a neformálnymi skupinami občanov umiestňujeme pre ne búdky.

Triedenie odpadu je veľká téma. Koľko percentnú mieru triedenia využiteľných zložiek odpadu dosiahla Nitra v minulom období? Budeme musieť všetci triediť ešte viac?

Ide o dlhodobý proces, ktorý zahŕňa vytváranie podmienok pre lepšie triedenie využiteľného odpadu, ako aj neustále motivovanie ľudí, aby žili v súlade s udržateľným spôsobom života. Odpad je strategická surovina. Využitím energie v nich uloženej šetríme neobnoviteľné zdroje surovín. Mieru triedenia využiteľných zložiek odpadu za minulý rok budeme vedieť koncom februára, ale miera vytriedenia separátov za rok 2023 bola vyše 47 %, za rok 2024 to bolo 42,7 %. Výpadok tvorila veľká zložka separátov pet fliaš, keďže zmenou legislatívy bol ich zber spoplatnený. Našou ambíciou je zlepšiť zber odpadu, pričom nejde o ekonomický, ale o ekologický benefit.

Dotknime sa ešte krátko vašej činnosti v oblasti mestského poľnohospodárstva. Máte nejakú novinku v tejto oblasti?

Mesto je zodpovedné za vydávanie osvedčení pre samostatne hospodáriacich roľníkov, prevádzkujeme tržnicu a trhoviská v rámci mesta. V súčasnosti otvárame veľkú tému budovania komunitných záhrad v rámci mesta.

Okrem uvedených činností sa zúčastňujete aj na pripomienkovacích procesoch pri posudzovaní projektových dokumentácií a investičných zámerov, gestorujete obstarávanie koncepčných dokumentov. Ako hodnotíte spoluprácu s SPU, ktorá všetky témy, o ktorých sme hovorili, reflektuje vo svojej vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti?

S SPU vieme spolupracovať na systematickejších opatreniach, ktoré si vyžadujú dlhodobejšiu prípravu. Historicky máme spoluprácu s Ústavom krajinnej architektúry FZKI na viacerých projektoch pre mesto, kde poskytujeme podklady, vyberáme témy študentom, aby v rámci ateliérovej tvorby riešili verejné priestranstvá, špeciálne areály, vyhradenú zeleň v rámci mesta. Vznikol z toho aj katalóg. Spolupráca je nastavená dobre, ale možno by ju bolo dobré viac formalizovať a zintenzívniť. Univerzita má čo ponúknuť v mnohých ďalších oblastiach, ako je výživa ľudí, mechanizácia rôznych aspektov komunálnej sféry mesta a pod.

Čo by ste odkázali našim študentom s cieľom motivovať ich v štúdiu? Čo vás posúva vpred?

Mám rád výzvy, budujú charakter a odolnosť. Takže zdolávajte nové ciele, prekonávajte svoje limity, využite možnosti, ktoré vám ponúka univerzita, učte sa jazyky, rozvíjajte kritické myslenie a zaujímajte sa o veci verejné.