Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre nedávno vyšla publikácia profesora Jána Nováka s názvom Z histórie imatrikulácií v Nitre.

Autor v knihe mapuje päť desaťročí študentských imatrikulácií na Vysokej škole poľnohospodárskej / Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, od ich zrodu v roku 1958 až do roku 2008, keď sa konali posledný raz.

Na 208 stranách čitateľovi pútavou formou prináša históriu imatrikulácií na Slovensku (obdobie Márie Terézie) cez zrod na VŠP v Nitre, obdobie normalizácie a po Nežnej revolúcie, až po začiatok milénia.

Publikácia je rozdelená do ôsmich kapitol, pozostáva z rozhovorov s aktívnymi účastníkmi, režisérmi a „primátormi“, obsahuje skrátené vtipné scénky zo študentských imatrikulácií, publikovaných v mesačníku Poľnohospodár. Je pretkaná archívnym fotodokumentačným materiálom. Obsahuje 357 čiernobielych a farebných fotografií od 34 autorov, z toho 50 vlastných, ako aj iný materiál –  bulletiny, pozvánky atď., ktoré sa zachovali po náročnom zháňaní od aktívnych účastníkov.

Keďže posledné imatrikulácie na SPU v Nitre boli pred šestnástimi rokmi, už len s nostalgiou môžeme spomínať na nádherné študentské imatrikulačné slávnosti v Nitre. Pre bývalých študentov kniha poskytuje spomienky na nádherné študentské časy na VŠP/SPU. Širšej verejnosti zase ponúka možnosť nahliadnuť do študentských aktivít hodných najmenej európskeho významu.

Vybrané z publikácie:

Prváčka

Človek by ani neveril, koľko treba podstúpiť, kým ťa v tom prvom ročníku uznajú za homo sapiens.

Najprv ťa pozvú na prijímačky. No ale boh ťa ochraňuj, ak nemáš známeho strýka alebo krstná mati nemá dlhý jazyk! Bez tých sa nikam nedostaneš. Urobiť prijímačky? Jasnačka – urobíš! Potom ťa pozvú na brigádu. Drieš a prázdniny utekajú. Potom príde lístoček – zápis je vtedy a vtedy, tam a tam. Prídeš, zapíšeš sa, vyplníš milión päť rubrík, do tej knižočky popíšeš kadejaké predmety a mená. Panebože, a tých Ing., Dr., CSc., doc., prof. a čert vie čo ešte – a už ťa ženú na cvičenia a prednášky...

No ale to ešte furt nie si vysokoškolák. Dávaj na imatrikuláciu! Tam ti trúbia do hlavy, čo a ako máš robiť, aký máš byť a – veď to viete! A nakoniec to najhlavnejšie: prijímanie do Akademickej obce medzi tú študentskú zberbu od Ašu až po Medzilaborce. A vraj až potom si riadny vysokoškolák!

Všade, kde nás zatiahnu, musíme len sľubovať a prisahať a doteraz ešte neviem, na čo všetko som už sľubovala a prisahala. Sľubuj, že sa budeš dobre učiť a ani nevieš čo je to agrometeorológia, histológia, embryológia, fytopatológia a čert vie aká ešte -lógia!

Ale veď dáko to tu len vydržím. Teta Uršuľa mi prorokovala, že také dievča ako ja, keď zbadá nejaký ten Ing. alebo doc., že bude hneď hotový a že ja to potom nedotiahnem ani po prvý semester. A vôbec, každý si tu o sebe myslí, že je bohom, ale moja mama vždy vravela, že: „Zabudol vôl, že teľaťom bol!”

 

Piatak

Nebojte sa, nie som boh ani poloboh, ale podľa študijne odslúžených rokov, ktoré sa mi síce nerátajú do penzie, váš najstarší a najinteligentnejší kolega. Keď vám mám povedať pravdu, všetci predo mnou sa len chválili. Dávali vám rady, ako sa máte učiť a chovať, no čo ja vám poradím, toho sa držte! Poznám každého z nich ako desaťhaliernik! Pochodil som všetky normálne, možné i nemožné, opravné i predĺžené termíny a predsa som tu! Učte sa iba vtedy, keď nemáte čo robiť! Na prednášky choďte len k tomu, čo číta zo skrípt, aspoň sú jeho vety súvislejšie… Na skúšku sa pripravujte v niektorej kaviarni a choďte radšej k asistentovi, ten toho vie o niečo menej, ako vedúci katedry. Keď vidíte piataka, ako ide v jedálni rovno k okienku, tak sa nerozčuľujte; túto výsadu mu dala internátna rada. Ja sa nechcem nad vás povznášať, ale keď sa dostanete na moje miesto, môžete s uspokojením konštatovať, že ste prešli pár ľuďom cez rozum…

Keď sa bude nezadržateľne blížiť koniec vašim študentským radovánkam a budete si musieť povedať: Adios, Slovensko, dostal som umiestenku do Medzilaboriec, tak si povzdychnite: Bolo to dobré a bolo toho dosť...!