Vo Vydavateľstve SPU vyšla vysokoškolská učebnica Genetika rastlín autorského kolektívu Ústavu rastlinných a environmentálnych vied Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov - Kataríny Ražnej, Jany Žiarovskej, Veroniky Štefúnovej, Mariána Mika, Jána Gaža, Janky Nôžkovej.

Publikácia sa člení na 16 kapitol. V úvode autori uvádzajú históriu genetiky, vysvetľujú pojem genetika, dedičnosť a premenlivosť, približujú metódy genetiky. „Genetika má rozhodujúci význam pre poľnohospodárstvo, keďže umožňuje zlepšiť kvalitu a výnos plodín. Pochopením genetickej podstaty dedičnosti a variability znakov a vlastností rastlín je možné identifikovať požadované vlastnosti a produkovať plodiny, ktoré sú vhodnejšie pre ich prostredie a odolnejšie voči škodcom a chorobám,“ píšu autori. Genetické technológie možno použiť na vytvorenie nových odrôd plodín so zlepšenými vlastnosťami, ako je odolnosť voči herbicídom alebo zvýšená nutričná hodnota. „Súčasné nástroje výskumu štruktúry a funkčnosti rastlinného genómu umožňujú pochopiť vývin rastlín v komplexných interakciách s vnútornými a vonkajšími faktormi organizmu a prostredia, ďaleko za hranicou vedomostí, ktorými doteraz disponujeme,“ uvádzajú autori. Kombinácia tradičných postupov šľachtenia a nástrojov genomiky vedie k inovatívnym postupom šľachtenia založených na princípoch genomiky. V tejto súvislosti má genomika zásadný vplyv pre tvorbu efektívnejších genotypov rastlín, ktoré sú, podľa stanoviska FAO, nevyhnuté pre novú „ekologickejšiu revolúciu“ z hľadiska naplnenia výživovo-nutričných potrieb narastajúcej populácie pri súčasnom zachovaní prírodných zdrojov.

V ďalších kapitolách autori vysvetľujú molekulové zásady dedičnosti, štruktúru genómu, cytogenetické základy dedičnosti, epigenetické mechanizmy dedičnosti. Venujú sa aj problematike génových interakcií, dedičnosti pohlavia, genetiky populácií, mutácie a mutačnej premenlivosti. Záverečné kapitoly sú zamerané na dedičnosť základných hospodárskych znakov a vlastností rastlín, pokročilé genetické technológie rastlín, bioinformatiku a genofond poľnohospodárskych plodín.

Jedným z hlavných cieľov publikácie je aj pochopiť hodnotu genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo a dôvody ich uchovávania a ochrany. „Pokiaľ ide o súčasný stav využívania genetických zdrojov rastlín na zabezpečenie potravinovej dostatočnosti sveta, viac ako 60 percent celkovej rastlinnej produkcie tvorí iba šesť hlavných plodín – trstina cukrová, kukurica, pšenica, ryža, palma olejová a zemiaky,“ uvádzajú autori. Štatistiky poukazujú aj na obrovský potenciál nových, menej využívaných alebo zanedbaných a zabudnutých rastlinných domestikovaných rastlín, ktoré môžu významnou mierou prispieť k zlepšeniu výživy, potravinovej bezpečnosti a genetickej odolnosti. Zároveň je obrovský priestor v počte rastlinných druhov, ktorých potenciál ešte nebol objavený, alebo dostatočne ocenený. „V súčasnosti je na svete opísaných vyše 350 000 druhov rastlín, pričom tisíce nových identifikovaných druhov sa každoročne pridáva na globálny zoznam. Z týchto známych rastlín je možno viac ako 7 000 podrobnejšie zadokumentovaných druhov. Predpokladá sa však, že možno až 30 000 druhov rastlín je jedlých, z nich aspoň 7 000 už bolo do istej miery upravených na potravinárske a poľnohospodárske účely. Avšak len zlomok z nich sa využíva na ľudskú výživu. Podľa štatistík FAO približne 255 druhov rastlín zabezpečuje podstatnú časť potravy pre ľudí na celom svete,“ uvádzajú autori učebnice, ktorej súčasťou je aj terminologický slovník, zoznam použitej literatúry, prípadne QR kódy na vyhľadávanie informácií.