Mnohí z nás ponímajú zdravie ako absenciu ochorenia alebo choroby. Či je to naozaj tak, ale aj na ďalšie aktuálne otázky v súvislosti so zdravím a prevenciou, sme sa spýtali Ing. Martiny Gažarovej, PhD., z Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie  a potravinových zdrojov.

Pani inžinierka, ako správne vnímať pojem zdravie? Ide o absenciu ochorenia alebo choroby?

V skutočnosti je definícia zdravia o čosi obsiahlejšia a komplexnejšia. Nejde totiž len o to, nemať žiadnu chorobu či telesnú vadu. Ide o celkový stav psychickej (mentálnej), fyzickej (telesnej) a sociálnej pohody.

Vzhľadom na pandémiu, ktorá sa týkala každého z nás, je namieste zhodnotiť stav svojho zdravia a telesnej kondície. Mnohé obmedzenia a reštrikcie, ktoré sa nás dotkli, zanechali na našom zdraví väčšie, či menšie, stopy. Pandemické obdobie nás viac či menej spomalilo, uzavrelo v domácom prostredí - homeoffice, online výučba, obmedzilo pohyb a šport. Čo je však v mnohých prípadoch pozitívne, prinútilo nás zamyslieť sa nad spôsobom a kvalitou svojho stravovania - nedostupnosť zamestnaneckej jedálne, reštaurácií, fast-foodov.

Veľká väčšina populácie v období pandémie zaznamenala menší alebo väčší, dokonca aj extrémny nárast telesnej hmotnosti. Samozrejme, prispelo k tomu obmedzenie pohybu, a teda nerovnováha medzi energetickým príjmom a výdajom. Môžeme konštatovať, že svet zasiahne aj pandémia obezity?

Obyvatelia Európskej únie všeobecne, nevynímajúc ani Slovensko, vykazujú stále nižšiu fyzickú aktivitu. To v konečnom dôsledku spôsobuje zvýšenie výskytu nadhmotnosti a obezity.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie 30 až 70 % dospelej populácie európskeho regiónu trpí nadhmotnosťou. Obezitou je postihnutá viac ako tretina dospelej populácie. Odhady hovoria, že takmer 400 miliónov dospelých trpí nadhmotnosťou a asi 130 miliónov je obéznych.

Celosvetová obezita sa od roku 1975 takmer strojnásobila. V roku 2016 malo nadhmotnosť viac ako 1,9 miliardy (39 %) dospelých vo veku 18 a viac rokov. Z nich viac ako 650 miliónov (13 %) bolo obéznych. V roku 2020 malo 39 miliónov detí mladších ako päť rokov nadhmotnosť alebo obezitu. Výskyt nadhmotnosti a obezity medzi deťmi a dospievajúcimi vo veku 5 - 19 rokov dramaticky vzrástol zo 4 % v roku 1975 na vyše 18 % (340 miliónov) v roku 2016! Takmer pred 50 rokmi malo obezitu menej ako 1 % z nich, v roku 2016 už 124 miliónov. Z nich bolo 6 % dievčat a 8 % chlapcov.

Civilizačné ochorenia boli kedysi záležitosťou skôr seniorov. Dnes to už vôbec neplatí...

Presne tak. Väčšina staršej populácie dnes trpí jedným, alebo viacerými, chronickými chorobami, ktoré možno zlepšiť výživovou terapiou a aktívnym pravidelným pohybom. Problémy súčasnosti sú dôsledkom výrazne nezdravého životného štýlu. V dôsledku toho sa morbidita (chorobnosť) posúva do stále nižšej vekovej populačnej skupiny.

V súčasnosti je čoraz častejšie skloňovaným pojmom prevencia. Môžete nám priblížiť trendy v prevencii?

Niekoľko desaťročí dozadu sa zdravotná a výživová politika spoločnosti niesla v duchu výraznej prevencie. Posledné roky sa prevenčným aktivitám núkal len veľmi malý realizačný priestor s vážnymi dôsledkami stúpajúcej nielen morbidity (aj v produktívnom veku), ale aj mortality (úmrtnosti).

Našťastie, trendy súčasnej doby naznačujú zvyšujúci sa opätovný spoločenský záujem o ozdravenie populácie, a čím ďalej, tým viac sa opäť poukazuje práve na politiku prevencie. V tomto kontexte sa tak vytvára priestor pre reštart zásadných preventívnych opatrení nielen v oblasti verejného zdravotníctva ako takého, ale najmä v oblasti výživy a pohybovej aktivity.

 

Problematika prevencia bola hlavnou témou aktivity Venuj deň svojmu zdraviu, ktorú organizoval  Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre  v rámci spolupráce so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Podujatie sa konalo v rámci NUD 3. apríla na vo foyeri pod Aulou.

Záujemcovia mohli absolvovať skríningové merania (cholesterol, glykémia, kyselina močová), odmerať si krvný tlak, analyzovať telesnú kompozíciu, či vyskúšať skríning pre odhalenie rakoviny prsníkov či hrubého čreva. Vzhľadom na náš inaktívny a sedavý životný štýl viacerým dobre padli aj rady fyzioterapeutky, ktorá názornými ukážkami predviedla viaceré cviky, ktoré by sme mali vykonávať na dennej báze, aby sme sa vyhli zbytočným problémom súvisiacim s nesprávnym držaním tela či dlhým sedením.

Vďaka vzájomnej spolupráci o výkone praxe študentov a obdobným podujatiam sa aj takýmto spôsobom môžu naši študenti podieľať na šírení osvety a zvyšovať informovanosť populácie v oblasti zdravej výživy, aktívneho pohybu a zdravého životného štýlu.