Ivan, Michal a Benjamín sú kamaráti. Spojilo ich štúdium na nitrianskej univerzite a vzťah k poľnohospodárskej technike. Ani jeden z nich si nepamätá, kedy sedel prvý raz v traktore. Najvýrečnejší Ivan povie, že to bolo podľa neho ešte vtedy, keď bol u mamy v bruchu. A môže to byť aj pravda. Ivan je z poľnohospodárskej rodiny, akých na Slovensku pravdepodobne nie je veľa.

Štúdium a práca

„Traktoristom bol starký, aj jeho dvaja bratia. Aj môj otec pracuje na traktore a vlastne aj jeho brat,“ vymenúva Ivan Tomčík, študent Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Ivan sa samostatne pozerá na pole z traktorovej kabíny od svojich sedemnástich rokov. Je to vek, od ktorého je možné u nás získať oprávnenie viesť traktor. Začínal u otca v liptovskej spoločnosti Agro Racio a neskôr si počas každého leta vyskúšal aj službové stroje.

Od minulého roka je okrem denného štúdia zamestnancom najväčšej zelinárskej farmy na Slovensku, kde sa ostatné mesiace hrdí pozíciou hlavného mechanizátora vo Veľkom Grobe. Ponúka sa otázka, ako sa dá štúdium skĺbiť s prácou.

„Ťažko,“ odpovie Ivan a vysvetľuje: „na farme sme začali pracovať po odovzdaní bakalárskych prác všetci traja. Ja, Michal aj Benjamín. No pokračujem sám. Ak by mi ale oni nepomáhali, nezvládal by som popritom školu,“ hovorí Ivan Tomčík.

Poľnohospodárstvo v pozadí

Ivan, Michal a Benjamín sa predtým, ako začali študovať na vysokej škole, nepoznali. Každý je z iného regiónu Slovenska. Ivan z Liptova, Michal z Podpoľania a Benjamín z Hontu. Stretli sa až v jednom krúžku na poľnohospodárskej univerzite. Dnes sú štvrtáci alebo akademickou rečou prváci na druhom stupni štúdia. Zhodujú sa na tom, že nemajú veľa spolužiakov, ktorých zaujímajú poľnohospodárske stroje.

Pavol Findura, prorektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity pozná všetkých študentov zameraných na poľnohospodársku techniku na škole. Nie je ich veľa. Univerzita sa prispôsobila trhu práce a najmä záujmu študentov. Dnes sa tak Technická fakulta zameriava najmä na strojárske a automobilové odbory. Klasických mechanizátorov uplatniteľných v poľnohospodárstve je v lepšom prípade v ročníku toľko, že sa zmestia do jedného autobusu. A v horšom? Do mikrobusu.

To, že študenti pracujú už počas denného štúdia v odbore považuje Pavol Findura za pozitívne. Je rád, že získavajú ďalší pohľad na poľnohospodársku techniku. Upozorňuje ale, že skúsenosti z praxe musia byť podložené vzdelaním.

„Intuitívna skúsenosť so strojmi je výborná, ale inžinierske štúdium ponúka vyššiu nadstavbu. Na predmete riadenia prevádzky strojov zisťuješ, ako riadiť techniku, či zostaviť pracovnú linku. A to sa nezaobíde ani od poznania nepopulárnych vzorcov,“ upozorňuje Pavol Findura.

Ako vzniká stroj?

Findura je zapálený pre poľnohospodársku techniku a hľadá možnosti, aby o nej študenti vedeli čo najviac. Ak sa mladí chalani, keď prvý raz vstupujú do areálu poľnohospodárskej univerzity, ešte nenadchýnajú nad zvukom naštartovaného motora, nevzdáva to. Verí, že časom ich získa. Štúdium prepája s praxou. Komunikuje s poľnohospodármi, dodávateľmi techniky, pripravuje poľné akcie či výstavy.

Každoročne organizuje pre štvrtákov prehliadku výrobného závodu Pöttinger v Grieskirchene. Už vyše desať rokov prichádzajú študenti SPU k rakúskemu výrobcovi techniky, aby videli, ako vznikajú krmovinárske stroje. Tamojší závod pritom nie je žiadna montovňa. Vo vonkajšom sklade sú umiestnené najmä rúry, jakle, plechy či tyče. Miestom, ktorým vstupujú do výrobnej haly oceľové polotovary, vchádzajú v polovici apríla aj študenti. Vidia, ako postupne vznikajú kosy, zhrňovače, obracače, lisy alebo senážne vozy. Práve ich linka sa najviac podobá na tie z automobilového priemyslu. Jednotlivé vozy sú radené za sebou a pri každom kroku je zrejmé, ako sa rám stroja postupne nabaľuje až do finálnej podoby zariadenia, ktoré poznáme zo zelenej žatvy.

„Poteší ma, keď sa mi po rokoch prihovorí poľnohospodár, že aj on bol s nami ako študent v Rakúsku,“ hovorí Juraj Kandera, zástupca značky na Slovensku.

Techniku nestíhajú vyrábať

Aj Kandera je absolvent Technickej fakulty a práve vďaka dlhoročnému kamarátstvu s Findurom sa môžu študenti prechádzať po závode takmer bez kontroly. Každý študent dostal pri vstupe do fabriky slúchadlo, aby bez výraznejších ruchov počul, čo Juraj Kandera hovorí do mikrofónu.

Nevynecháva aktuálne témy dlhých dodacích dôb poľnohospodárskej techniky, ktoré momentálne hlásia všetci producenti. Západoeurópski výrobcovia techniky pritom v posledných dvoch rokoch vyrábajú s maximálnym využitím výrobnej kapacity. Len pred pár mesiacmi Pöttinger otvoril len stovky metrov od pôvodného závodu ďalšiu výrobnú halu, kde vyrába lisy, či štvorrotorové zhrňovače.  Za posledné desaťročie narástol obrat fabriky z 300 na aktuálnych 500 miliónov eur.

V deň našej návštevy vyexpedovali zo závodu v Grieskirchene 90 kamiónov techniky. S termínom začiatku zelenej žatvy sa tlak na expedíciu zvyšuje. Prvú tohtoročnú kosbu s novými strojmi stihnú len tí, ktorí si mašiny objednali do minuloročného septembra. Ostatní musia čakať.

„Na sklad sa momentálne nerobí nič. Linky nestíhajú a dodacie doby sú od 8 do 11 mesiacov. Každý týždeň volám na exportné oddelenie do Rakúska a zisťujem, či nejaké objednávky neboli v procese výroby zrušené. A tak napríklad stroj pre poľského zákazníka, ktorý sa medzičasom zariadil inak, môže putovať k našim dodávateľom a následne k slovenskému poľnohospodárovi. Ročne na Slovensku umiestnime od 280 do 340 rôznych typov strojov,“ hovorí Kandera.

Najradšej do prvovýroby

Pozorne počúva aj Michal Urda. Študent, ktorý mal počas celej exkurzie na hlave šiltovku s názvom firmy, ktorú teraz videl prvý raz z vnútra.

„Michal je známy tým, že má vždy oblečené na sebe niečo, kde je značka poľnohospodárskeho stroja,“ povie kamarát Ivan, ktorého už z predchádzajúcich riadkov poznáme.

Michal, napriek tomu, že jeho otec pracuje v servise u dodávateľa techniky, by svoju budúcnosť radšej videl v poľnohospodárskej prvovýrobe. Dôvodí, že prvovýroba ponúka komplexné skúsenosti.

„Každý by mal prejsť prvovýrobou, aby získal čo najširší pohľad,“ myslí si Michal.

Gymnazista traktorista

Najdlhšie sa s troma kamarátmi, ktorých spojila technika, rozprávame v zamestnaneckej jedálni Pöttingru. Obed snáď ani nemohol byť viac rakúsky. Hovädzí vývar s celestýnskymi rezancami a bravčové mäso s rakúskou knedľou. A k tomu pivo. Áno, každý zamestnanec si môže načapovať k obedu deviatku z pivovaru, na ktorý vidíte zo strechy štvorposchodového expedičného skladu fabriky.

Pri ľahkom a sviežom pive najmenej rozpráva Benjamín. Poľnohospodárom a mladým ľuďom so záujmom o techniku je známy. Do populárnych facebookových agrárnych skupín pridáva fotky strojov, za čo zbiera novodobé uznania v podobe lajkov.

„Mal som sedemnásť rokov a ako gymnazista som si urobil ako jediný vodičák na traktor,“ hovorí Benjamín Zvara.

Techniku vníma inak ako Ivan alebo Michal. Hľadá si vlastnú cestu. Veľa fotí, filmuje. Napriek tomu vlani napísal najlepšiu bakalársku prácu v ročníku, vďaka čomu sa za odmenu mohol pozrieť do výrobného závodu značky Claas v Nemecku.

Benjamína práca mechanizátora neláka. Najviac sa zaujíma o presné poľnohospodárstvo. A čo najradšej fotí?

„Mám rád, keď sú stroje farebne zladené. No, úplne najradšej mám špeciálnu techniku,“ hovorí.

No a to je už voda na mlyn Ivanovi. Spustí, akými strojmi disponujú na farmách skupiny Agromačaj, kde pracuje a nejde ho zastaviť. Spomína samochodný vyorávač mrkvy či cibule Dewulf, ktorých je vraj v Európe len niekoľko alebo flotilu špeciálnych zberových strojov Grimme, ktoré zabezpečujú výkon fariem.

Keď sa Ivan nadychuje, aby nám povedal ďalšie zaujímavosti, do reči mu skočí Michal. Je zrejmé, prečo zrovna týchto troch chalanov spojilo štúdium na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite do priateľstva.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: autor - Michal Urda (vľavo), Benjamín Zvara (v strede) a Ivan Tomčík (vpravo), študenti Technickej fakulty SPU v Nitre.