Peter Šutovský, vedúci reprodukčného laboratória v Animal Science Research Center v Missouri

napísal

Peter Šútovský, vedúci laboratória Animal Science

Profesor Peter Šutovský a jeho manželka Miriam Šutovská sú úspešnými absolventmi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre – v roku 1989 vyštudovali zootechnický odbor. Životné cesty ich pred 19 rokmi zaviedli do USA, kde v súčasnosti pracujú v Animal Science Research Center v Missouri, ktoré pôsobí pod záštitou College of Agriculture, Food and Natural Resources.

Centrum je miestom výskumu a výučby v oblasti genetiky a genomiky, výživy zvierat, mäsovej produkcie a reprodukcie. Pod vedením prof. Petra Šutovského v reprodukčnom laboratóriu pracujú výskumníci z celého sveta.

Práve reprodukcia hospodárskych zvierat je najrozvinutejšou oblasťou výskumného centra, avšak štúdiom samčích gamét sa zaoberá iba laboratórium, ktoré vedie prof. P. Šutovský. Vedec je v súčasnosti jedným z najuznávanejších v oblasti štúdia spermií, oplodnenia a pre-embryonálneho vývoja na molekulárnej úrovni. Jeho výsledky sú zaznamenané v 203 publikáciách, zahŕňajúc najprestížnejšie vedecké časopisy ako Nature, Nature Communications, Nature Medicine a PNAS s celkovým počtom vyše 6 500 citačných ohlasov v databáze SCOPUS. Je tiež držiteľom osemnástich  patentov, bol ocenený čestným doktorátom Českej zemědelskej univerzity v Prahe a čestnými profesorskými titulmi na Karlovej univerzite v Prahe a na Národnej univerzite San Marcos v Lime, Peru.

Pán profesor, študentské obdobie patrí nepochybne k jednému z najkrajších. Splnilo štúdium vaše očakávania?

Vyštudoval som zootechniku v roku 1985 - 1989. Škola mi okrem nadobudnutia praktických znalostí pomohla nazrieť do zákulisia poľnohospodárskeho výskumu, osobitne ma zaujali predmety spojené s fyziológiu a reprodukciou hospodárskych zvierat. Vďaka môjmu diplomovému školiteľovi doc. Václavovi Kulíškovi som mal možnosť zoznámiť sa aj s prácou na Výskumnom ústave živočíšnej výroby, kde v tom období začínali s manipuláciou embryí a transgenézou. Ešte skôr ako som začal študovať na Vysokej škole poľnohospodárskej (dnes SPU), som vedel, že chcem pôsobiť vo vede. A to sa mi nakoniec splnilo.

 

"Doktorandské štúdium som začal
krátko po Nežnej revolúcii
a bol som v prvej vedeckej vlne,
v ktorej sa otvorili laboratóriá
v západnej Európe, USA a Japonsku."

 

Máte skúsenosti s pôsobením vo výskumných inštitúciách v Európe, konkrétne v Českej republike. Aké cesty vás priviedli do výskumného centra v USA?

Mal som to šťastie, že vďaka odporúčaniam z VŠP som sa dostal na doktorandskú pozíciu v Ústave živočíšnej fyziológie a genetiky (UZFG) vtedajšej Československej akadémie vied, ktorá v 90-tych rokoch bola a stále je špičkovým pracoviskom v oblasti reprodukčnej fyziológie. Šťastím bolo aj to, že doktorandské štúdium som začal krátko po Nežnej revolúcii a bol som v prvej vedeckej vlne, v ktorej sa otvorili laboratóriá v západnej Európe, USA a Japonsku. Vďaka tomu som už ako doktorand mal možnosť stážovať na špičkovom pracovisku vo Francúzsku a hneď po doktorandskej obhajobe začať post-doktorandskú stáž v USA, na ktorú ma odporučil môj mentor z UZFG profesor Jan Motlík, ktorý bol už vtedy, a dodnes je, popredným expertom v našom obore.

Mohli by ste porovnať podmienky pre vedu a výskum, prípadne pre kariérny rast na pracoviskách, kde ste pôsobili a kde v súčasnosti pôsobíte? Aký je podľa vás zásadný rozdiel medzi možnosťami pre kvalitnú činnosť našich a amerických pracovísk?

Na začiatku deväťdesiatych rokov, keď som bol doktorandom, to bolo naozaj vzrušujúce, vďaka všetkým novým príležitostiam, ktoré priniesol pád Železnej opony, a zároveň to bola napínavá a stresujúca doba, pretože sa kvôli novým ekonomickým a politickým pomerom rozhodovalo o budúcnosti a dokonca o prežití mnohých vedeckých pracovísk vo vtedajšom Československu. Veľkým problémom bola separácia základného výskumu od vyučovania, ktorú sme zdedili po starom režime – podľa socialistického modelu mali ústavy skúmať a univerzity vyučovať, čo bol nezmyselné. Odstránenie dôsledkov takéhoto systému je veľmi pomalý, bolestivý, mnohogeneračný proces, avšak počas každej mojej návštevy Slovenska vidím pokrok. Čo sa týka osobnej skúsenosti, prvé mesiace v americkom laboratóriu boli pre mňa doslova šokujúce v tom zmysle, že zrazu som musel všetko od A do Z robiť sám – na mojom domovskom doktorandskom pracovisku sme na všetko mali laborantov, technikov, a takéto „rozmaznávanie“ doktorandov naozaj neprospelo. Za veľa v mojej kariére vďačím práve tomu, že som sa v Amerike musel to „vedecké remeslo“ naučiť doslova „od piky“, nielen zadávať úlohy technikom.

 

"Jedným z našich cieľov blízkej budúcnosti
je optimalizácia umelej inseminácie u ošípaných a dobytka."

 

Môžete nám krátko priblížiť čomu sa vo výskume a vo svojej práci venujte a aké sú vaše plány v profesionálnej činnosti v budúcnosti?

Naším cieľom je porozumieť mechanizmom gametogenézy (tvorby pohlavných buniek) a oplodnenia u zvierat a ľudí, s osobitným dôrazom na ubiquitin-proteazomálny systém, ktorý je univerzálnym mechanizmom pre recykláciu bunečných bielkovín a reguláciu dôležitých bunečných procesov, ako je kontrola bunečného cyklu, mitochondriálna dedičnosť a apoptóza, či chorôb ako Alzheimer a Parkinson. V poslednej dobe sa najviac zaoberáme mechanizmom kapacitácie, ktorý pripravuje spermie na proces oplodnenia. Správne načasovaná kapacitácia spermií je dôležitá pre oplodnenie, avšak predčasná kapacitácia spermie zabíja. Náš výskum má priame aplikácie pre kontrolovanú reprodukciu hospodárskych zvierat a tiež pre diagnostiku a liečbu neplodnosti u ľudí. Jedným z našich cieľov blízkej budúcnosti je optimalizácia umelej inseminácie u ošípaných a dobytka, práve cez moduláciu proteazomálnych aktivít spermií a manažovanie kapacitácie počas odberu a spracovania inseminačných dávok. Ďalším, dlhodobým cieľom je identifikácia génových mutácií, ktoré majú vplyv na kvalitu a produkciu spermii.

Čo považujete za najväčší úspech vo svojej profesionálnej kariére?

To, že sme vybudovali produktívne laboratórium kde objavujeme nové biologické mechanizmy a z ktorého vyšli spokojní a úspešní absolventi. Zároveň sme s manželkou Miriam veľmi hrdí na to, že popri všetkej tej práci a cestovaní sme si vybodovali pevné rodinné zázemie ďaleko od „starej“ vlasti a vychovali syna, ktorý je našou pýchou.

Našli ste nejaké prieniky vzájomnej spolupráce aj so svojou alma mater, so svojou fakultou?

Samozrejme, snažíme sa jej odvďačiť, za to, čo nám dala. Počiatočná spolupráca bola síce s VÚŽV, ale za posledných päť rokov sa veľmi zintenzívnila naša spolupráca s SPU a hlavne Fakultou biotechnológie a potravinárstva, najmä vďaka prof. Adriane Kolesárovej. Zatiaľ sme mali u nás dvoch stážistov z SPU, naposledy to bol veľmi talentovaný Ing. Filip Tirpák, s ktorým pripravujeme spoločnú publikáciu o genetických polymorfizmoch ovplyvňujúcich plodnosť u domáceho býka. S prof. A. Kolesárovou rozvíjame aj projekt o cancer-testis antigens – proteínoch špecifických pre samčie pohlavné bunky, ktorých gény sú „omylom“ aktivované v rakovinotvorných bunkách.

 

"Tvrdá práca a optimizmus sú dôležite v každom obore,
potom sa pritrafí i tá troška šťastia,
ktoré všetci potrebujeme."

 

Aké je vaše životné krédo? Čo vás napĺňa a pohýna vpred?

Carpe diem. Optimizmus, zvedavosť, túžba objavovať, mať radosť zo života, žiť naplno, mať dobrý pocit z pomoci druhým, nebáť sa urobiť ťažké rozhodnutia, vyskúšať nové veci a občas sa aj pomýliť (a poučiť sa).

Čomu sa venujete, keď máte nejaký voľný čas. Ako relaxujete?

Manželka Miriam vraví, že mám príliš veľa koníčkov: hudbu, entomológiu, fotografovanie, psíčkov, autá, knihy, cestovanie, kulinárstvo, enológiu a písanie o víne (niektorí čitatelia možno čítali aj moje príspevky v slovenskom magazíne Vinotéka), v posledných rokoch tiež sociálne médiá, z rekreačných športov lyžovanie a plávanie. Väčšinu týchto aktivít pestujeme s manželkou spolu.

Čo by ste poradili študentom, ktorí chcú byť úspešní vo svojom odbore?

Vždy im vravím, aby sa riadili vlastným inštinktom, ale cenili si dobrú radu i férovú kritiku. Tvrdá práca a optimizmus sú dôležite v každom obore, potom sa pritrafí i tá troška šťastia, ktoré všetci potrebujeme. Hlavne sa nebojte snívať a ísť za svojím cieľom, i cez prekážky.

 

Ísť späť