Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre spolu s ďalšími ôsmimi univerzitami zo strednej a juhovýchodnej Európy aktuálne rieši medzinárodný projekt Erasmus + KA2 strategické partnerstvá s názvom Pandémia COVID-19 ako „príležitosť“ na prechod k novej a inkluzívnejšej internacionalizácii prostredníctvom virtuálnej mobility.

Projekt (COVID-19 pandemic as an “opportunity window” for the transition towards new and more inclusive internationalisation through virtual mobility, ČP 2020-1-CZ01-KA226-HE-094453) koordinuje Česká zemědelska univerzita v Prahe. Partnermi projektu sú okrem SPU tiež ďalší členovia CASEE konzorcia - University of Natural Resources and Life Sciences (BOKU), Rakúsko,  University of Sarajevo (UNSA), Bosna a Hercegovina;, University of Zagreb (UNIZG), Chorvátsko, Hungarian University of Agriculture and Life Sciences (MATE), Maďarsko, State Agrarian University of Moldova (SAUM), Moldavsko, Warsaw University of Life Sciences (SGGW), Poľsko a University of Ljubljana (UNI-LJ), Slovinsko.

Zodpovednou koordinátorkou projektu za SPU v Nitre je prof. Adriana Kolesárová, spoluriešiteľmi sú pracovníci FBP: prof. Soňa Javoreková, doc. Jana Maková, doc. Alica Bobková, prof. Judita Lidiková, PaedDr. Silvia Jakabová, PhD., Ing. Ľubomír Belej, PhD., Ing. Eva Ivanišová, PhD., Ing. Eva Piecková a Ing. Tomáš Jambor, PhD.

Jednou z aktivít projektu je zhromažďovanie informácií o využívaní IT nástrojov a digitálnej metodológie vo vzdelávaní, ako aj zhromažďovanie informácií pre tvorbu Manuálu osvedčených postupov a reakcií na pandémiu vo vzdelávaní. Medzinárodným koordinátorom uvedenej aktivity IO2 je Warsaw University of Life Sciences (SGGW) v Poľsku pod vedením prof. Arkadiusza Orłowského.

V júli 2021 sa na všetkých univerzitách zapojených do projektu uskutočnil vstupný medzinárodný prieskum s názvom Good and bad practices of transition to online education during COVID-19 pandemia. Z SPU v Nitre odpovedalo na prieskum 39 respondentov. Na základe tohto materiálu bolo medzinárodnou pracovnou skupinou vyšpecifikovaných 11 otvorených otázok do hĺbkového prieskumu.

K týmto otázkam sa v decembri 2021 až januári 2022 na SPU v Nitre uskutočnil ďalší prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 18 respondentov (FBP 8, FAPZ 3, FZKI 1, TF 1, FEM 1, FEŠRR 1, VC AgroBioTech 2), z nich bolo 10 pedagógov, dvaja študenti, štyria vedeckovýskumní pracovníci a dvaja zástupcovia manažmentu univerzity.

Následne 19. januára bola na FBP SPU zrealizovaná spoločná diskusia k téme Manuál osvedčených postupov a reakcií na pandémiu vo vzdelávaní, ktorá prebehla ako online relácia v prostredí MS Teams. Podľa odporúčaní hlavných koordinátorov projektu sa diskusie zapojilo deväť účastníkov - riešiteľky/koordinátorky aktivity IO2 projektu - prof. Soňa Javoreková, doc. Jana Maková, vedeckovýskumná pracovníčka PaedDr. Silvia Jakabová, PhD., prodekanka FBP prof. Adriana Kolesárová, prorektor SPU prof. Tomáš Tóth,  hlavný koordinátor UIS Ing. Martin Mastík, PhD., pedagogička Ing. Zuzana Mašková, PhD., študentka 3. stupňa VŠ Ing. Lucia Benešová a študentka 1. stupňa VŠ Terézia Švecová. Diskutujúci si vymenili skúsenosti s dištančným vzdelávaním počas prvej až tretej vlny pandémie Covid-19, ktorá výrazne ovplyvnila nielen samotnú výučbu a vzdelávanie, ale mala dopad aj na každodennú činnosť zamestnancov a študentov.

Podobné online diskusie prebiehajú v januári a februári aj na partnerských univerzitách riešiteľov projektu, s cieľom zozbierať dostupné informácie. Výsledkom bude vytvorenie manuálu osvedčených postupov a reakcií na pandémiu vo vysokoškolskom prostredí, podpora inkluzívnosti vzdelávania študentov a zamestnancov univerzít a zabezpečenie ľahšieho prechodu a lepšej adaptácie na online vzdelávanie.

Z prieskumu a diskusie na SPU v Nitre vyplynuli závery, ktoré možno zhrnúť v niekoľkých bodoch informujúcich o dobrých a zlých praktikách pri dištančnom vzdelávaní.

Dobrá prax dištančného vzdelávania

Všetkým zamestnancom a študentom univerzity by mali byť na začiatku pandémie poskytnuté školenia, manuály, on-line tutoriály, webináre, videonávody (v štátnom jazyku) umožňujúce bezproblémový prechod z prezenčnej na dištančnú formu vzdelávania; školenia v oblasti IKT treba realizovať aj v súčasnej dobe, nielen na základné a už overené programy, ale implementovať aj ďalšie platformy a nástroje na online vzdelávanie, so zvolením vhodnej formy (pri PC a v menších skupinách).

V súčasnosti je dostatočná technologická infraštruktúra na univerzite, ale treba vyriešiť problém nie vždy dostatočného pokrytia pri pripájaní sa k internetu prostredníctvom wifi; v prípade zvažovania trvalej dištančnej, resp. kombinovanej formy bude potrebná modernizácia infraštruktúry.

Pandémia pomohla pri väčšine pedagógov zmeniť tradičné spôsoby výučby, a to najmä samoštúdiom a osobnou angažovanosťou zvyšovania si zručností v online priestore a núti ich hľadať nové inovatívne možnosti a riešenia pre vzdelávanie; v prípade prednášok bolo prispôsobenie menej problematické, ale v prípade laboratórnych cvičení značne, hlavne časovo náročné.

Pri dištančnej forme treba intenzívnejšie komunikovať so študentmi, hlavne s menej aktívnymi a zapájať ich najmä menovitým oslovením; aktivitu študentov oceňovať bodovým hodnotením a na hodnotenie spätnej väzby veľkých skupín študentov využívať vhodné nástroje, napr. program Mentimeter.

Dištančná forma podporuje interaktivitu a poskytuje možnosť pre proporcionálne vyváženie teórie s praktickými ukážkami pri prednáškach, aj praktických cvičeniach.

Dištančná forma poskytuje rýchle a flexibilné riešenia pre menšie skupiny študentov, umožňuje prácu v skupinách zdieľaním materiálov s možnosťou spätnej väzby od pedagógov, konzultácie, zadávanie úloh a skúšanie.

Univerzita by mala mať vypracovanú smernicu ako postupovať počas skúšania študentov dištančnou formou (technické vybavenie študentov pri skúšaní, identifikácia študenta pri skúške, kontrola autentifikácie práce študenta počas skúšky, spôsob evidencie ohľadom skúšky).

Na zabezpečenie úspešnej výučby pri dištančnom vzdelávaní sa osvedčili synchrónne aj asynchrónne nástroje (e-mail, diskusné fóra, konzultácie vo virtuálnom prostredí, prezeranie záznamov prednášok, nástroje na videokonferencie, LMS systémy).

V prípade zdieľania a nahrávania prednášok alebo laboratórnych cvičení zabezpečiť dodržiavanie GDPR vydaním príslušnej smernice na univerzite.

Dištančná forma predstavuje pre študentov nestresové domáce prostredie, ale na druhej strane prináša veľa podnetov, ktoré ich rozptyľujú.

Dištančná forma priniesla možnosť stretávania sa a uskutočňovanie videokonferencií, obhajob záverečných prác, atď., s bezproblémovou účasťou ľudí aj z väčších vzdialeností a zahraničia a je využiteľná aj v iných oblastiach komunikácie.

Prvky dištančnej formy vzdelávania sú aplikovateľné aj do prezenčnej, resp. kombinovanej formy (blended learning) vzdelávania.

Zlá prax dištančného vzdelávania

Nie vždy dostatočná technologická infraštruktúra a internetové pokrytie pri pripájaní sa pedagógov a študentov z domáceho prostredia; nízke IT zručnosti pedagógov a študentov.

Nízka interakcia so študentmi, slabšia aktivizácia, strata záujmu študentov o štúdium a návykov učiť sa.

Zvýšené riziko pre podvádzanie zo strany študentov.

Strata motivácie u študentov, slabá komunikácia, anonymita.

Nedostatok fyzického pohybu a sociálnych podnetov.

Nemožnosť náhrady praktickej laboratórnej výučby.

Absentuje osobný kontakt a bližšie poznanie sa so spolužiakmi, kolegami, zahraničnými partnermi, aj v iných oblastiach a stránkach univerzitného života.

Veríme, že získané informácie budú cennými pre zlepšovanie úrovne online vzdelávania na univerzite a povedú k podpore najmä dobrej praxe pri uvedenej forme vzdelávania do budúcnosti.