Ženy vo vede sú jednoznačným prínosom z mnohých hľadísk a malo by ich byť viac, zhodujú sa odborníčky SPU v Nitre pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a dievčat vo vede, ktorý si pripomenieme 11. februára.

Tento deň bol vyhlásený Organizáciou Spojených národov (OSN) v roku 2015. Jeho cieľom je poukázať na to, že ženy zohrávajú vo vedeckých a technických odboroch dôležitú úlohu a zároveň ich motivovať, aby sa venovali vedeckým kariéram.

Spomedzi výskumných pracovníkov a pedagógov na SPU v Nitre tvoria ženy 47,86 %. So zvyšujúcou sa akademickou hodnosťou ich pomer klesá. Zatiaľ čo na pozícii lektor je 52,17 % žien, medzi odbornými asistentmi je 48,40 % žien a vedeckovýskumných pracovníčok je 57,14 %, docentiek je 45,11 % a profesoriek je 38,98 % zo všetkých profesorov na SPU.

Spýtali sme sa odborníčok na SPU, prečo je podľa nich dôležité, aby sa ženy venovali vede.

RNDr. Hana Ďuránová, PhD., (VKS IIa), vedeckovýskumná zamestnankyňa vo Výskumnom centre AgroBioTech. Vo svojom výskume sa venuje transmisnej elektrónovej mikroskopii rôznych typov vzoriek a mikroenkapsulácii rastlinných biologicky aktívnych látok.

„Keďže veda profituje z rozmanitosti skúseností a prístupov, zastúpenie žien vo vede je bezpochyby kľúčové. Vedecký výskum má slúžiť celej spoločnosti, nielen jej časti, a bez aktívneho zapojenia žien by neodrážal potreby polovice populácie. Ženy boli a sú talentovanými vedkyňami. Ich práca vedie k významným objavom, čo potvrdzuje mnoho celosvetovo významných vedkýň, ako napríklad francúzska chemička a fyzička Marie Curie. Zároveň ženy vo vedeckej sfére inšpirujú ďalšie generácie, čím prispievajú k udržateľnému rozvoju vedy i spoločnosti. Ich prítomnosť preto nie je len otázkou rovnosti, ale nevyhnutnou podmienkou lepšej budúcnosti.“

Doc. Ing. Jana Galambošová, PhD., docentka na Technickej fakulte. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriava na oblasť techniky a technológií presného poľnohospodárstva.

„Technické disciplíny sú tradične považované za doménu mužov. Nie je to vždy jednoduché, no práve ako žena vnímam svoju pozíciu v mnohých situáciách ako výhodu. Vedecká práca si totiž nevyžaduje iba technické myslenie, ale aj schopnosť prepájať rôzne perspektívy, klásť otázky, hľadať nové riešenia a pracovať paralelne s viacerými úlohami. Vlastnosti, ktoré sú často stereotypne pripisované ženám – ako multitasking, intuícia, zvedavosť či kreativita – považujem v našej práci za významný prínos. Som presvedčená, že väčšia prítomnosť žien vo vede neznamená len rovnosť príležitostí, ale aj vyššiu kvalitu výskumu a inovácií. Teší ma, že na našej fakulte mám kolegyne, ktoré sú pre mňa inšpiráciou, a verím, že sa ich počet bude v budúcnosti ďalej zvyšovať.“

PhDr. Jarmila Horváthová, PhD., lektorka Centra jazykov SPU

„Ženy vo výskume sú spravidla trpezlivé, zodpovedné a precízne, vedia pracovať v tímoch. V našom Centre jazykov aktuálne pôsobia iba ženy a všetky sa podieľame aj na vedeckovýskumnej činnosti. Samozrejme, že pri doterajšom výskume sme spolupracovali aj s mužmi – profesionálmi z odborných ústavov, pretože diverzita je nevyhnutná. Výstupmi nášho výskumu sú preklady odborných učebníc do cudzích jazykov, ako napríklad učebnica Soil Science (2022) a publikovanie piatich prekladových slovníkov. Medzi nimi napríklad Slovensko-anglicko-francúzsko-nemecko-rusko-španielsky hipologický slovník (2020), Slovensko-anglický slovník produkcie rastlín (2021) či Slovensko-anglický pedologický slovník (2023). Jednoznačne, ženy majú svoje významné miesto vo vede a výskume, ak sú zdatnými znalkyňami vo svojich odboroch a ich vlastnosťami sú nadšenie, vytrvalosť a cieľavedomosť.“

Prof. Ing. Dana Tančinová, PhD., mikrobiologička na Fakulte biotechnológie a potravinárstva. Zaoberá sa výskumom výskytu mikroskopických húb a ich sekundárnych metabolitov v potravinách, surovinách na výrobu potravín a krmivách.

„V mojej oblasti výskumu som mala veľké šťastie na výnimočné ženy, ktoré ma formovali – nie iba odbornými radami, ale najmä prístupom k práci, k vede a k ľuďom. Keď si predstavím moju školiteľku doktorandskej práce docentku Ľudmilu Kopčanovú, vybaví sa mi precíznosť, pokoj a trpezlivosť, ktorá dokáže viesť aj vtedy, keď sa výsledky nerodia ľahko. Moja učiteľka docentka Olga Fassatiová je zase pre mňa spojená s úplným začiatkom, s prvým kľúčom na identifikáciu mikroskopických vláknitých húb, ktorý som držala v rukách. Učila ma rozumieť svetu, ktorý je síce malý rozmermi, ale obrovský významom. A MUDr. Zdenka Jesenská je autorka prvej slovenskej knihy o potravinárskej mykológii, z ktorej som čerpala poznatky. Tieto dámy – či už osobne, alebo cez svoje diela – stáli pri mojich prvých krokoch v potravinárskej mykológii. Mikrosvet ma naučil, že veda nie je len o rýchlych odpovediach, ale o vytrvalosti, pozornosti a pokore. A možno práve trpezlivosť je dar, ktorý ženy do tejto práce často vnášajú veľmi prirodzene. Zároveň však viem, že veda je tímová, potrebuje ženy aj mužov, rôzne povahy aj rôzne štýly práce. Nie preto, aby sme sa porovnávali, ale aby sme sa dopĺňali. Lebo tam, kde sa stretne presnosť s citom, odvaha s pokorou a skúsenosť so zvedavosťou, vzniká rovnováha — a v rovnováhe vzniká dobrá veda.“

Na titulnej foto (zľava): prof. Dana Tančinová, PhDr. Jarmila Horváthová, RNDr. Hana Ďuránová, doc. Jana Galambošová