Budúcnosť udržateľného poľnohospodárstva a zdravej výživy leží aj v plodinách, na ktoré sme v posledných desaťročiach takmer zabudli. Často sú odolné voči rozmarom počasia, vyžadujú si menej chémie a pre ľudské telo môžu predstavovať nutričný poklad. Tím expertov z Ústavu rastlinnej produkcie Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa zapojil do prestížnej medzinárodnej vedeckej iniciatívy DIVERSICROP (COST Action CA22146) v rámci projektu Využitie potenciálu nedostatočne využívaných plodín na podporu udržateľnej výroby potravín. Jeho cieľom je vrátiť zabudnuté plodiny späť do širšieho pestovania, posilniť európsku stratégiu „Z farmy na stôl“ a ukázať cestu k udržateľnej výžive, ktorá dokáže čeliť klimatickej kríze.

Návrat k tradíciám s inovatívnou vedou

Európske polia dnes masovo ovládlo len niekoľko vybraných plodín, zatiaľ čo desiatky iných, nutrične bohatých druhov, upadli do zabudnutia. Projekt DIVERSICROP, ktorého hlavným riešiteľom je University College Dublin v Írsku, to chce od základov zmeniť. Slovenským garantom je profesor Alexander Fehér z Ústavu rastlinnej produkcie FAPZ, ktorý je zároveň členom manažérskeho výboru celého projektu. V riešiteľskom tíme ho zastupujú skúsení akademickí a terénni experti pre rastlinnú produkciu docent Marek Rašovský a docent Dávid Ernst.

Výskum spája odbory poľnohospodárstva, potravinárstva, archeobotaniky, genetiky a krajinárstva do jedného multidisciplinárneho celku, ktorého výstupy majú priamo formovať budúce poľnohospodárske politiky. Vedci sa ponárajú hlboko do histórie, aby zmapovali tradíciu pestovania menej známych rastlín v Európe. Zároveň však využívajú najmodernejšie analytické metódy, vďaka ktorým dokážu určiť, ako sa konkrétne druhy dokážu prispôsobiť prebiehajúcim zmenám klímy a prostredia.

„Návrat k plodinám, ako sú napríklad staré odrody obilnín, raž, pohánka, proso, cirok či rôzne druhy strukovín, pritom nie je len nostalgiou. Tradičné druhy sú často prirodzene odolnejšie voči suchu, škodcom a chorobám, čo znižuje potrebu chemickej ochrany a podporuje biodiverzitu v poľnohospodárskej krajine. Zároveň predstavujú cenný zdroj bielkovín, vlákniny a mikroživín pre moderné a zdravé stravovanie, majú potenciál znížiť riziká civilizačných chorôb spojených s nesprávnou výživou,“ uviedol profesor Fehér.

Projekt odštartoval na jeseň 2023 a potrvá do októbra 2027. Spolupracuje na ňom 35 krajín, mimo EÚ sú to napr. Nórsko, Švajčiarsko, Izrael, Turecko, Arménsko, balkánske krajiny a ďalšie. Spoločným cieľom je vytvoriť udržateľnejší a odolnejší potravinový systém pre budúce generácie.

Od fragmentovaných dát k európskym stratégiám

Na slovenskom pracovisku na projekte intenzívne pracuje deväťčlenný tím odborníkov v dvoch pracovných skupinách. Ich hlavnou úlohou je prepojiť a zjednotiť doteraz roztrúsené dáta a premeniť ich na funkčné stratégie pre udržateľné pestovanie cieľových plodín.

„Zúčastnili sme sa na zbere archeobotanických údajov na Slovensku a na hodnotení súčasného stavu pestovania najmä hrachu, cíceru a raže. V tomto roku v marci sme boli zastúpení na Kurze analýz veľkých súborov dát pre hodnotenie výsledkov výskumu na Universidad de Alicante v Španielsku,“ informoval profesor Fehér, ktorý okrem získavania skúseností so spracovaním vedeckých údajov a ich vizualizáciou v prostredí programov Python a Power BI, viedol v Španielsku minikurz multivariačnej gradientovej analýzy s veľkým počtom dát pre účastníkov z 20 krajín.

Autorský kolektív z SPU prezentoval svoje dosiahnuté výsledky v máji tohto roka v Prahe na konferencii Budovanie spojení: interdisciplinárne poznatky z projektov DIVERSICROP, RECROP a PANGEOS, na ktorej sa zúčastnili riešitelia troch projektov COST. Naši autori prispeli aj do pripravovanej celoeurópskej kuchárky a aktuálne pracujú na príprave ďalších spoločných výstupov.

„Do celého procesu plánujeme aktívne zapojiť nielen akademickú obec, ale aj národných i európskych politikov a kľúčové zainteresované strany v potravinárskom sektore. Výstupy z našej univerzity a fakulty tak priamo posilnia európsku stratégiu „Z farmy na stôl“ a Stratégiu v oblasti biodiverzity v rámci Európskej zelenej dohody, čím prispejú k napĺňaniu globálnych cieľov udržateľného rozvoja OSN,“ podčiarkol profesor Fehér.

Informácie o projekte sú dostupné na: https://www.cost.eu/actions/CA22146/ a https://diversicrop.eu/.