O univerzitnej knižnici a mesiaci knihy s riaditeľkou Beátou Bellérovou
napísal Renáta Chosraviová
Zhromažďovať poznatky a šíriť vzdelanosť je hlavná úloha modernej knižnice. Aká jej v tomto zmysle v súčasnosti úloha našej univerzitnej Slovenskej poľnohospodárskej knižnice, sme sa spýtali riaditeľky Mgr. Beáty Bellérovej, PhD.
Pani riaditeľka, akú úlohu zohráva naša univerzitná knižnica?
Keď sa pozeráme na úlohu knižnice, mali by sme sa pozrieť očami tých, ktorí ju potrebujú. Pre niektorých je naša knižnica miestom, kde si požičajú literatúru na svoje štúdium, pre iných inštitúciou, ktorá im sprostredkuje prístup k online publikáciám. Pre vedeckých a pedagogických zamestnancov sme prevádzkovateľom databázy publikačnej činnosti či poradenským pracoviskom v oblasti publikovania. Pre niektorých návštevníkov sme útočiskom, miestom pre pokojnú prácu a štúdium. Verím, že mnohí nás spájajú s hodnovernými a kvalitnými informáciami a službami. Snažíme sa pôsobiť aj ako dobrá pamäť univerzity – zhromaždiť a zachovať jej publikačnú produkciu a tiež publikačnú produkciu slovenského poľnohospodárstva pre budúce generácie.
Dopady pandémie iste pocítila aj knižnica. Čo robíte, aby ste ich zmiernili?
Snažíme sa najmä flexibilne reagovať. Meniť veci tak, aby sme minimalizovali obmedzenia v našich službách. V prvom rade využiť všetky možnosti, ktoré nám ponúka online priestor. Niečo sa nám podarilo lepšie, iné menej efektívne.
Pomohla vám pandémia služby aj „vylepšiť“?
Pandémia nás v mnohom posunula ďalej. Prinútila nás zamyslieť sa nad dostupnosťou našich služieb, zabudnúť na niektoré stereotypy akými bola iba osobná registrácia, neposielanie kníh poštou z dôvodu rizika ich straty a podobne. Keď sme chceli vyhovieť potrebám našich čitateľov, museli sme zmeniť pohľad na to, čo sa dá a čo nie. Zmeniť pravidlá. Domnievam sa, že mnohé veci sme zjednodušili. Zmysluplné zjednodušenia chceme zachovať. Snažíme sa však pracovať aj na tom, aby si ľudia opäť zvykli chodiť do knižnice, nielen využívať jej služby online. Keď sledujem vývoj návštevnosti počas posledných dní, teším sa, že sa zvyšuje.
Bežná výučba bola nahradená on line kurzami, ktoré sú však náročné na prípravu. Aké s nimi máte skúsenosti?
Aj my sme sa zapojili do vzdelávania prostredníctvom MS Teams, najmä prednáškami o práci s literatúrou a citovaní. Chcem poďakovať všetkým pedagógom, ktorí tieto témy považujú za dôležité a spolupracujú s nami. Online kurzy počas pandémie veľmi pomohli. Poskytli možnosť bezpečného vzdelávania. Verím však v potrebu vrátiť sa k osobným kontaktom. Je to niečo ako čítanie e-kníh a tlačených kníh. E-knihy sú skvelá vec a tiež si ich občas prečítam, najmä odbornú literatúru v e-forme preferujem. Tlačenej knihe sa však v mojich očiach nič nevyrovná.
Môžete nám na záver priblížiť prečo nazývame marec mesiac knihy?
Mesiac marec už dlhé roky spájame s čitateľskou a informačnou gramotnosťou.
V súčasnosti čítanie považujeme za základnú znalosť a pre mnohých z nás je aj zábavou, relaxom, ale nebolo to vždy tak. V 18. storočí mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Venovali sa mu iba vzdelanci a bohatí ľudia, ktorí boli oveľa gramotnejší a mohli si knihy dovoliť. Práve v tom období vznikol marec mesiac knihy. Prvý jarný mesiac bol vyhlásený ako mesiac knihy v roku 1955 na počesť významného slovenského buditeľa, ľudového spisovateľa Mateja Hrebendu. Narodil sa a aj zomrel v marci. Je o ňom známe, že mal veľmi rád čítanie, hoci celý život trpel silnou poruchou zraku. Venoval sa aj zbieraniu kníh, ľudových piesní či rozprávok a prispel k vybudovaniu viacerých knižníc. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.
Slovenská poľnohospodárska knižnica sa do Týždňa slovenských knižníc zapojila rôznymi aktivitami, napríklad výstavou kníh k jednotlivým témam Agendy 2030 - EKO ďalej? Prostredníctvom sociálnych sietí propaguje e-knihy s touto témou a tradične ponúkla počas TSK možnosť registrácie iba za 1 euro.
Okrem toho práve v tomto týždni štartuje nový projekt nazvaný Upcyklovať knihy?
V rámci neho SlPK ponúka možnosť rozumne naložiť s knihami, ktoré už nie sú potrebné pre svojich majiteľov. Ak máte nepotrebné knihy, stačí ich priniesť k nám do knižnice a budeme sa im snažiť nájsť nové uplatnenie. Aktuálne zaradia do svojho fondu, iné darujú partnerským inštitúciám, aj jednotlivcom, ponuka bude na jej webe a sociálnych sieťach. Ďalšie ponúknu ako materiál na výrobu dekorácií, napríklad pre študentov alebo umelcov. Až v poslednom kroku sa nepoužité knihy budú recyklovať.