V uplynulých dňoch bol ukončený významný dlhoročný projekt zameraný na riešenie problematiky pôdneho sucha. Na jeho realizácii sa za Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre podieľali odborníci z Technickej fakulty.

V roku 2020 skupina štyroch univerzít s poľnohospodárskym zameraním v štátoch Vyšehradskej štvorky (V4) vytvorila teoretickú platformu realizácie projektu Zvýšenie povedomia, vzdelávania a zlepšenia regionálnych stratégií v oblasti ochrany životného prostredia, zmeny klímy a udržateľného rozvoja. Ide najmä o to, aby poľnohospodári boli oboznámení s environmentálne šetrnými technológiami obrábania pôdy. Tiež s možnosťami využitia bioodpadu a racionálnym uplatnením agrotechnických opatrení, ktoré môžu významne zvyšovať žiaduci podiel organickej hmoty v pôde, zvyšovať schopnosť pôdy zadržať vodu, obmedziť jej eróziu a desertifikáciu pôd a v dôsledku toho môžu byť významným faktorom znižujúcim negatívne dôsledky prebiehajúcich klimatických zmien a prejavov sucha.

O význame, cieľoch a realizácii, ale aj perspektíve projektu, sme hovorili s prof. Ing. Pavlom Findurom, PhD., koordinátorom za Technickú fakultu SPU v Nitre.

Pán profesor, môžete nám priblížiť zámer projektu z pohľadu Technickej fakulty?

Problematika pôdneho sucha má viacero dimenzií. Naši farmári dlhodobo cítia, že klimatické podmienky sa menia, avšak od tradične zavedených technológií sa im len veľmi ťažko odstupuje. Vyplýva to z ich praktických skúseností. V 90-tych rokoch k nám prúdili technológie z USA, Austrálie i ďalších krajín, ale urobilo sa veľa chýb. Farmári totiž technológiu nevyužívali komplexne ako celok, ale len čiastkovo. Táto skúsenosť v nich vyvolala pocit, že nová technológia nie je dobrá, nie je funkčná a treba zostať pri tradične zavedenej technológii. Dnes však už vedia, že to nie je také jednoduché, lebo voda v pôde chýba. Uvedomujú si, že najlepšia zásobáreň vody je zdravá pôda. Toto všetko nás motivovalo našim farmárom pomôcť odborne. To znamená, poskytnúť im vedeckovýskumné poznatky, aby problematiku pôdneho sucha mohli riešiť komplexne.

Kto sa podieľal na riešení uvedenej problematiky a čo bolo vaším cieľom?

V prvom projekte z Visegrad fund, ktorý vznikol v roku 2018, sme pracovali v tíme štyroch univerzít s poľnohospodárskym zameraním v štátoch V4 - Roľnícka univerzita v Krakove, Poľsko, Mendelova univerzita v Brne, ČR, Výskumný ústav pôdoznalecký v Karcagu, Maďarsko (vtedy patril pod Debrecénsku univerzitu) a SPU v Nitre. V roku 2020 sme vytvorili teoretickú platformu realizácie projektu. Okrem výskumníkov na projekte spolupracovali aj partneri z praxe.

Naším cieľom bolo preškoliť farmárov v krajinách zapojených do projektu. Celkovo sme preškolili viac ako 600 farmárov z jednotlivých krajín. Keďže pomocnú ruku nám podal aj Agrion (Združenie dodávateľov pôdohospodárskej techniky), ÚKSUP a SPPK, naše poznatky sa dostali k oveľa väčším cieľovým skupinám. Potešilo nás, že vytvorenú webovú stránku v anglickom jazyku si pozerali záujemcovia z rôznych krajín, napríklad aj z USA, Kanady, Holandska a i.

V čom spočívala realizácia projektu? Spomenuli ste, že ste vytvorili teoretickú platformu realizácie projektu. Môžete ju priblížiť?

V rámci projektu sme realizovali workshopy, v ktorých sme sa zamerali najmä na vznik teoretickej základne pre poľnohospodárov, spočívajúcej v komplexných agrotechnických, technických a organizačných opatreniach vedúcich k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a s vodnými zdrojmi, tiež v biotechnických a organizačných opatreniach vedúcich k zlepšeniu ich schopností zadržiavať vodu v pôde a k zvýšeniu ich retenčnej kapacity. Išlo najmä o adaptačné opatrenia. Meteorologické sucho sa následne prejavuje suchým hydrologickým a poľnohospodárskym suchom. Dlhodobé zlyhanie pri riešení problémov so suchom môže viesť k zrúteniu celého ekosystému v postihnutej oblasti a v súčasnosti sú účinkom sucha ohrozené aj krajiny V4.

Samotný výskum zameraný na problematiku pôdneho sucha riešime už od roku 2014 na vybranej farme v Stretávke pri Michalovciach. Porovnávame rôzne technológie obrábania pôdy a pestovania plodín, realizujeme experimenty s pôdnou biostimuláciou, sledujeme ich vplyv na zmenu fyzikálnych vlastností pôdy, ale aj na energetickú náročnosť pri jej obrábaní, resp. na spotrebu pohonných hmôt. S tým súvisia aj emisie, sledovanie ekonomických parametrov a ďalšie faktory, ktoré boli odprezentované aj na Dňoch poľa organizovaných na výskumnom podniku.

Keďže štruktúra poľnohospodárstva a postavenie farmárov je v jednotlivých krajinách V4 podstatne rozdielne, realizuje sa aj projekt Diseminácia výstupov platformy pre riešenie techník používaných pri ochrane životného prostredia a pri hospodárení s vodou v pôde. Prioritným cieľom je praktické rozšírenie teoretických poznatkov pre skupiny drobných a stredných farmárov, ale aj veľkých poľnohospodárskych komplexov. Súbežne sa začal realizovať aj projekt URANOS, v ktorom sa po prvýkrát na Slovensku vyskladal tím odborníkov z klimatológie, numerickej meteorológie, pedológie, krajinnej ekológie, sociológie, agronómie, geoinformatiky a diaľkového prieskumu Zeme. Jeho cieľom je pripraviť na báze vedeckého poznania inovatívne nástroje a dáta pre podporu správnych rozhodnutí v oblasti poľnohospodárstva a udržateľného rozvoja poľnohospodárskej krajiny. Hlavným riešiteľom je Ústav krajinnej ekológie SAV, Slovenský hydrometeorologický ústav, NPPC, UKF a SPU. Našou aktivitou je návrh adaptačných opatrení na predchádzanie negatívnych vplyvov v dôsledku klimatických zmien v poľnohospodárstve.

Ovplyvnila pandemická situácia riešenie projektu?

V dôsledku pandémie sa menili edukačné formy, z toho dôvodu Visegrad fund odsúhlasil e-learningovú formu projektu. Prezentácie partnerov projektu sa realizovali v anglickom jazyku, to však nebolo úplne použiteľné pre miestnych farmárov. Preto sme na webovej stráne projektu pripravili výstupy, prednášky a prezentácie aj v príslušných jazykoch.

Aká je perspektíva projektu?

Naším cieľom je, aby bol projekt naďalej živý. Výskum bude pokračovať, budeme pridávať nové témy, videá, máme pripravenú aj odbornú monografiu. V súčasnosti čoraz viac rezonuje problematika viazania uhlíka v pôde. To znamená, že poľnohospodári budú musieť prehodnotiť svoje postupy a možno budú aj finančne motivovaní k tomu, aby realizovali pestovateľské technológie takým spôsobom, aby viazali uhlík v pôde. Aj toto je jedna z tém, ktorá bude rezonovať v projekte a v ďalšom výskume, rovnako implementácia Poľnohospodárstva 4.0 do praxe. Vývoj technológií v oblasti strojov neustále napreduje a to je úloha na nás, pedagógov, aby sa pomyselné nožnice medzi vzdelanostnou úrovňou študentov a technickým vývojom strojov neroztvárali ešte viac, ale aby sme udržali krok s výrobcami techniky.

Viac info o projekte nájdete na: https://www.watermanagementinsoil.eu/

Po rozkliknutí Lectures&Presentations a názvu konkrétnej témy sa o problematike dočítate v anglickom i slovenskom jazyku