Slovenskí obilninári a olejninári sa zhodujú, že tento rok je jedným z najťažších v agrosektore za posledných 17 rokov. Skonštatovali to účastníci odborného seminára zameraného na pestovanie v čase klimatických extrémov, ktorý sa konal 5. novembra vo Výskumnom centre AgroBioTech Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Organizátorom bolo Združenie pestovateľov obilnín (ZPO), Slovenský hydrometeorologický ústav, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a akademická obec.

Podujatie sa konalo po poľnohospodárskej sezóne, keď Štatistický úrad SR potvrdil medziročný pokles úrody hustosiatych obilnín o 16 až 17 % na 2,6 milióna tony, čo predstavuje výpadok vyše 500-tisíc ton zrna. Extrémne sucho zrazilo aj úrodu kukurice na zrno na dlhoročné minimá, úrody sú nižšie o 39 %. Úroda 686-tisíc ton s výnosom 20 ton z hektára je najnižšia od roku 2000. Poľnohospodári, ktorí boli zvyknutí na stabilné 10-tonové úrody z hektára, tento rok zberali miestami len 3 až 4 tony. Podobný scenár zasiahol aj pestovateľov repy. Priemerné úrody padli z očakávaných 80 ton na historické minimá okolo 30 až 35 ton z hektára.

„V tomto roku sa stretli všetky negatívne faktory naraz: extrémne dlhotrvajúce sucho, prepad úrod kľúčových plodín, vysoké ceny vstupov a nízke výkupné ceny na burzách,“ skonštatoval predseda Združenia pestovateľov obilnín Martin Maček.

Výpadok krmovín o zhruba polovicu má dopad na živočíšnu výrobu, produkciu slovenského mlieka, mäsa a vajec. Farmy predali či plánujú vyradiť z chovov 10 390 hospodárskych zvierat. Výroba mlieka, ktorá bola minulý rok v miernom zisku, sa opäť prepadla do straty. „Krmoviny sú problémom, dovážať ich je ekonomicky neefektívne, sú to veľkoobjemové tovary. Ich nedostatok zredukuje živočíšnu výrobu, čo sa už deje. A obnovovať ju nebude jednoduché,“ povedal Maček.

Klimatické podmienky tento rok prekvapili aj odborníkov. Mimoriadna situácia a nedostatok vlahy nezasiahli iba tradične suché oblasti na juhu a západe Slovenska, ale premenili sa na celoslovenský problém. Podľa meraní Slovenského hydrometeorologického ústavu sa extrémne sucho zakotvilo hlboko v pôdnom profile – v hĺbke od 50 centimetrov do jedného metra. Jarné ani občasné letné zrážky tak nedokázali doplniť spodné vody. Katastrofálny nedostatok vlahy zasiahol aj severné a hornaté oblasti, čo paralyzovalo tamojšiu produkciu krmovín, odznelo na seminári.

Ohrozená je aj budúcoročná úroda. „Teraz sa zakladajú úrody na budúci rok, vidíme nerovnomerné vzchádzanie ozimín v presušenej pôde. Podniky vyorávajú obrovské hektáre repky, lebo nevzišli. Ďalšie oziminy tiež nevzišli. Vyzerá to, že ani budúci rok nebude extra úspešný. A pokiaľ to tak bude, družstvá ani podniky nebudú mať peniaze a neprežijú,“ domnieva sa M. Maček.

Odborníci sa zhodli, že tradičné prístupy v poľnohospodárstve už nestačia a agrosektor potrebuje zásadnú transformáciu, aby dokázal čeliť moderným výzvam. Pre stabilitu agrosektora je nevyhnutné zamerať sa na komplexný súbor opatrení, ktoré reagujú na klimatické zmeny, ekonomické tlaky a technologický rozvoj, odznelo na podujatí.