Klimatická zmena, prírode blízke riešenia a pripravenosť verejných inštitúcií na krízy boli hlavnými témami otváracej konferencie programu Zelená transformácia, ktorá sa konala 6. a 7. októbra v Kreatívnom centre SPU v Nitre. Podujatie spojilo Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR, predstaviteľov verejnej správy, akademického prostredia a zahraničných partnerov z Nórska.

Prinieslo prednášky zahraničných a domácich expertov, ako aj panelové diskusie. Ministerstvo investícií na konferencii predstavilo a spustilo prvú otvorenú výzvu programu s názvom Integrované modely zelenej transformácie vo verejných inštitúciách v mestskom prostredí. Jej cieľom je podporiť verejné inštitúcie pri príprave na dôsledky klimatickej zmeny a pri zavádzaní udržateľných riešení do ich každodenného fungovania.

Účastníkov konferencie privítala prorektorka SPU v Nitre Lucia Palšová. Zelenú transformáciu označila za jednu z kľúčových výziev súčasnosti. „Čelíme klimatickej zmene, strate biodiverzity a zvýšenému tlaku na prírodné zdroje,“ uviedla s tým, že práve spolupráca a výmena skúseností môžu priniesť nové riešenia pre budúcnosť. SPU sa témam udržateľnosti, klimatickej zmeny a opatreniam na zmierňovanie jej dôsledkov venuje dlhodobo. „Verím, že na pôde SPU nájdete nové myšlienky, riešenia, ale aj dobré partnerstvá,“ adresovala účastníkom konferencie.

Program Zelená transformácia je financovaný z Nórskeho finančného mechanizmu na roky 2021 – 2028 a zo štátneho rozpočtu SR. Na jeho realizáciu je vyčlenených 31,7 milióna eur, z toho 27 miliónov eur tvoria prostriedky z Nórskych grantov a 4,71 milióna eur predstavuje príspevok zo štátneho rozpočtu. Partnermi programu sú Nórske riaditeľstvo pre vodné zdroje a energetiku a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Ingjerd Hauen z Ministerstva zahraničných vecí Nórskeho kráľovstva na konferencii pripomenula, že klimatická zmena ovplyvňuje život v Nórsku aj na Slovensku a zasahuje nielen prírodu, ale aj hospodárstvo, bezpečnosť, verejné zdravie a ďalšie oblasti spoločnosti. Cieľom programu je viac zelená a udržateľná budúcnosť Európy. „Zelená transformácia nie je iba o tom, čo vybudujeme, alebo akú technológiu použijeme. Je najmä o tom, ako plánujeme, ako prijímame naše rozhodnutia a ako dokážeme meniť fungovanie našich inštitúcií tak, aby boli udržateľnejšie a odolnejšie voči zmene klímy,“ povedal Jaroslav Mojžiš, riaditeľ odboru grantov EHP a Nórska a Švajčiarskeho príspevku z MIRRI. Práve mestské prostredie patrí podľa neho k oblastiam, kde sa dôsledky klimatickej zmeny prejavujú výrazne.

Výzva umožní podporeným inštitúciám vytvárať pilotné projekty založené na posúdení klimatických rizík a zraniteľnosti. Súčasťou riešení môžu byť zelené strechy, dažďové záhrady, priepustné povrchy, opatrenia na zadržiavanie vody či využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Dôležitú úlohu budú mať aj senzory a inteligentné technológie, ktoré umožnia sledovať účinnosť zavedených opatrení. Na jeden projekt možno získať 1,5 až 2,5 milióna eur, pričom podpora môže pokryť 100 percent oprávnených výdavkov. O podporu sa môžu uchádzať mestá, obce, samosprávne kraje, vysoké školy, výskumné inštitúcie a ďalšie verejné inštitúcie s projektmi v mestskom prostredí. Žiadosti možno predkladať do 6. marca 2027.

Významné miesto v odbornom programe konferencie mala téma prírode blízkych riešení v mestskom prostredí - od zadržiavania dažďovej vody cez zmierňovanie prehrievania až po vytváranie kvalitnejších verejných priestorov. SPU má v tejto oblasti dlhoročné odborné skúsenosti. V panelovej diskusii k ich využitiu vystúpil docent Attila Tóth z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre.

Druhý deň konferencie bol venovaný pripravenosti na katastrofy, civilnej ochrane a bezpečnostným výzvam. Diskutovalo sa napríklad o pripravenosti samospráv na krízové situácie, ochrane obyvateľstva, CBRN hrozbách či dronových hrozbách.