Matej Zorád za novými skúsenosťami do Španielska. S gitarou to roztočil...
napísal Renáta Chosraviová

Študent účtovníctva na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, 3. ročník, Matej Zorád, strávil na Erasmus pobyte v Španielsku polovicu akademického roka. Naplnil pobyt jeho očakávania? Aké mu priniesol skúsenosti a zážitky a aké posolstvo má pre svojich spolužiakov?
O Erasmus pobyte mnohí študenti uvažujú už počas strednej školy. Bol to aj váš prípad?
Úprimne povedané áno, vhodná príležitosť sa mi však naskytla až na univerzite. Vidina štúdia v zahraničí sa mi však pomaly rozplývala s nástupom pandémie. Začiatkom zimného semestra 2021/2022 som sa nakoniec odhodlal na krok do neznáma a podal som prihlášku na Erasmus. Samozrejme, najskôr som si musel odpovedať na mnoho otázok typu – ktorú krajinu a univerzitu si vybrať, či dokážem pobyt finančne zvládnuť, či sa tam dorozumiem, či zvládnem štúdium v cudzom jazyku a podobne. Postupne však každý sám nájde odpovede na všetky tieto otázky.
Vaša voľba padla na Španielsko. Náhoda, či zámer?
Do môjho úzkeho výberu sa dostali tri univerzity, ale najviac ma lákala práve univerzita na juhu Španielska, Universidad Loyola Andalucía v Córdobe. Ide o jedno z najteplejších miest v Európe s veľmi občasne sa meniacou klímou, a najmä krásnym jazykom. Moju voľbu umocnilo aj to, že španielčinu som už štyri roky študoval. Takže zámer. Nešiel som tam ako úplný začiatočník.
Spomínate si na svoje pocity, keď ste odchádzali na pobyt? Lúčenie s blízkymi, známymi, smútok, stres, nadšenie, vnútorný nepokoj...
Bolo to v nedeľu 16. januára, so všetkou zmesou týchto najrôznejších pocitov. Odlietal som skoro ráno z Viedne. Letenka vyšla asi sto eur plus poplatok za batožinu. Zaujímavosťou bolo, že keďže som bral aj svoju gitaru, musel som jej osobitne zaplatiť letenku. Na palube som dostal pokyn, že musí “sedieť” pri okne. Niet divu, že chvíľu sme mali aj tichú domácnosť. 😊
Spolu s množstvom emócií ste určite mali aj prvé očakávania. Naplnili sa?
Hneď na začiatku poviem, že nová kapitola v mojom v živote určite stála za to. Ako prvá ma očarila Malaga, kde ma čakalo krásne slnečné počasie a príjemných 19 stupňov, potulky širokými ulicami až k moru. Odtiaľ som cestoval vlakom do Córdoby, do mojej konečnej destinácie. Prvé dni v meste boli v znamení ubytovania, zoznamovania sa so zahraničnými a miestnymi študentmi, stretnutí s univerzitnými koordinátormi, zvykania si na španielske jedlá, miestnu kultúru, nové reálie.
Počas prvého uvítacieho týždňa sme mali intenzívny kurz španielčiny, kde som sa naučil viac, ako za štyri roky štúdia na Slovensku. Ako zahraničných študentov nás vzali na prehliadku mesta a samozrejme, nechýbala ani návšteva tradičného španielskeho podniku, kde nám zahrali ,,pravé‘‘ flamenco. A vtedy to prišlo. Musel som zrušiť tichú domácnosť so svojou gitarou. Vziať ju do svojich rúk a domácim ukázať, ako sa to flamenco vlastne hrá 😊. Hre na gitare sa venujem už takmer osem rokov. Samozrejme, že domáci hrali vynikajúco. Keď som však dohral svoje španielske sólo, všetci sa zaujímali odkiaľ som a ako je možné, že takto dokážem zahrať flamenco, ktoré je ich významným hudobným a kultúrnym fenoménom. S humorom som odpovedal, že som zo Slovenska a u nás tak hrajú všetci. Ten údiv na ich tvárach je nezabudnuteľný 😊. Neskôr som im, samozrejme, vysvetlil, ako sa veci majú. Takto veselo som teda odštartoval svoj pobyt v zahraničí.
Čím vás zaujala univerzita?
Univerzita Loyola Andalucía je súkromnou inštitúciou, avšak študenti programu Erasmus+ tam môžu študovať zadarmo. Dozvedeli sme sa, že ,,obyčajný‘‘ študent platí na bakalárskom stupni štúdia asi 10-tisíc eur za rok, na inžinierskom raz toľko. Na Slovensku sme však zvyknutí na školu ,,zadarmo‘‘, možno aj preto chýba väčšia motivácia. Rozdiel je aj v prístupe profesorov k študentom. Väčšina profesorov je z praxe, aktívne sa venujú tomu, čo učia. Sú veľmi ochotní pomôcť a študenta vnímajú ako seberovného, budúceho odborníka s určitým zameraním. Ako jeden z mnoho príkladov uvediem, keď sme o siedmej večer napísali profesorovi prosbu, ako riešiť výpočtovú úlohu v rámci jedného finančného predmetu. Ani nie do 30 minút nám prišla odpoveď s kompletným vysvetlením ako postupovať.
Predmety, ktoré som študoval v Španielsku boli orientované skôr na marketing, avšak obsahovali aj predmety, ktoré sa týkali financií a manažmentu, teda boli veľmi podobné, ktoré študujem na SPU. Ostatné predmety, ktoré boli mimo môjho oboru, som veľmi užitočne využil či už v školskom živote alebo v oblasti súťaží a pracovných skúseností. Keďže predmety nám prednášali zväčša ľudia z praxe, nových skúseností a poznatkov som nadobudol viac, ako som očakával.
Aká je organizácia výučby?
Očividný rozdiel je aj v harmonograme semestra. Už v januári sme vedeli ako presne bude prebiehať, kedy budeme mať voľno, kedy bude hodina nahradená, dátumy testov a skúšok. Na skúšku má študent dva pokusy, ale iba jeden riadny termín a keď neprejde v riadnom termíne, má nárok ešte na jeden termín o mesiac, ten je však už náročnejší. Oproti nášmu systému je to prísnejšie.
Rozdiely boli aj vo výučbe. Namiesto prednášok sú ,,cvičenia‘‘, kde sa rozoberá teória a hneď nato sa prenáša do praxe. Ide o to, aby si študent spájal všetky skutočnosti a stopercentne im rozumel. Snažia sa presadiť tzv. ,,iné myslenie‘‘. Na jednom predmete sme mali obrátenú metodológiu štúdia. To znamená, že študenti učili študentov. Každý týždeň prednášala iná skupina a zakaždým musela vymyslieť niečo interaktívne a pútavé. Verte, že stále si pamätám všetko, čo sme sa učili. Je to asi najlepší spôsob učenia, aký som doteraz zažil. Ešte spomeniem slovo prezentácia a prezentovať. Ani jeden týždeň nebol bez toho, aby som aspoň raz neprezentoval nejaký projekt či prácu pred takmer 70 študentmi. Pri prezentovaní sme museli dodržiavať určité kritéria, ku ktorým patril aj dress code, intonácia či odvaha pri prejave. Prezentácia musela byť veľmi jednoduchá s takmer žiadnym textom, ale skôr grafickými obrázkami. Najhoršie čo študent mohol spraviť, bolo čítať text z papiera či mobilu. Všetko bolo hodnotené. Nie je sa však čoho báť, keď sa vopred pripravíte. Na každom predmete sme boli rozdelení do tímov po päť až šesť ľudí a plnili sme rôzne úlohy, zadania na doma, spoločne sme prezentovali a riešili veľa ďalších vecí. Poviete si, že to predsa nič nie je. No skúste si zorganizovať svoj čas, keď máte šesť predmetov po šesť tímov, zakaždým s inými ľuďmi, do toho chcete mať nejaký voľný čas pre seba, s tým, že každý víkend cestujete. 😊 Keby som mal zhodnotiť školský systém, viac sa mi páčil ten v Španielsku, než náš, hoci najviac by mi vyhovoval ,,zlatý stred‘‘. Predsa len, príliš mnoho praxe zaberie aj veľa času.
Pomáha niekto zahraničným študentom okrem školy?
Najviac si pomáhajú študenti, navzájom sa medzi sebou informujú. Avšak v každom meste sa nachádza zastúpenie nejakej organizácie, najčastejšie ESN, ktorá sa stará o študentov, organizuje im výlety, akcie a rôzne stretnutia. V Córdobe študentov priťahuje aj organizácia Erasmus Family, ktorú zastupujú odborníci. Pomáhajú vo všetkom, počnúc ubytovaním až po hodiny španielčiny.
Spomínate ubytovanie. Aké sú možnosti?
V Španielsku nie sú internáty v našom ponímaní. Univerzita síce ponúka ubytovanie, ale spolu so stravou vyjde minimálne tisíc eur mesačne. Možnosťou je podnájom a zdieľané byty, na to slúži aplikácia Idealista, cez ktorú možno prehliadať rôzne ubytovania a dohodnúť sa s prenajímateľmi. Určite odporúčam. Podarilo sa mi tak ubytovať v izbe v historickom centre mesta s výhľadom na kostol, blízko hlavného námestia. Do školy som mal necelé dva kilometre, každý deň som chodil pešo, keďže z historického centra žiadny autobus nejazdí.
Španieli sú známi svojou komunikáciou formovanou expresívnou štylizáciou, svojou kultúrou, tradičnými jedlami. Obľúbili ste si ich?
Počas môjho pobytu som prišiel na to, že ich život je oveľa pokojnejší ako u nás. Cítite sa ako by ste boli v inom svete a čase a to doslova, pretože čas majú oproti nášmu posunutý aj o niekoľko hodín, avšak iba pomyselne. Deň sa začína o desiatej, o tretej je už siesta a o piatej sa pokračuje. Okolo 23-tej je večera a okolo jednej v noci sa ide spať. Nočný život sa tu začína okolo druhej až tretej v noci a často končí o ôsmej ráno. Španieli sú otvorení a tolerantní ľudia, to mi veľmi imponovalo, ako aj ich emocionálna komunikácia.
Majú bohatú kultúru. Córdoba je starobylé mesto, kedysi hlavné mesto Rímskej ríše, v ktorom sa naraz stretli tri náboženstvá – kresťanstvo, islam a judaizmus, preto sa aj nazýva mesto troch kultúr. Malé uličky v sebe skrývajú históriu takmer dvoch tisícročí. Mesto je situované, podobne ako Nitra, pod kopcom, obklopené poľami, avšak je asi štyrikrát väčšie. Je pretkané vôňou pomarančovníkov, ktoré rastú na každom rohu.
Pokiaľ ide o tradičné jedlo, obľúbil som si rôzne druhy šunky, Salmorejo – tradičnú ,,polievku‘‘, Flamenquín – šunku z bravčového karé obalenú cestom a následne vypraženú, Patatas bravas – tradičné pečené zemiaky so štipľavou omáčkou. Z nápojov je skvelý Tinto de verano – červené víno s fantou a tradičné pivo v malom pohári Caña. Celkovo je španielska kuchyňa veľmi chutná a rôznorodá, odporúčam vyskúšať.
A čo financie, dal sa pobyt zvládnuť?
Vďaka grantu som s menšou podporou vyžil celý polrok. Štipendium činilo mesačne 520 eur a moje priemerné mesačné výdavky (ubytovanie, jedlo) boli asi 650 eur. Nutné je však podotknúť, že som veľa cestoval, navštevoval kultúrne pamiatky a podujatia, takže k tomu treba prirátať ďalších v priemere aj 700 a viac eur.
Máte nejaké posolstvo pre svojich spolužiakov?
Erasmus nie je semester vo vašom živote, ale váš život v jednom semestri. Verte mi, že ak sa odhodláte, vrátite sa domov úplne iným človekom. Stačí len spraviť prvý krok, ostatné už budú nasledovať automaticky.
Na snímkach:
- Cordóba zhora
- Môj úspech
- Na pláži neďaleko Malagy
- „Dokonalosť“
- Pomarančovníky všade
- S novými kamarátmi
- Len tak v Madride
- Výška mora kedysi
- Zvonová veža v Cordóbe
- Západ slnka po španielsky
- Španielske tradičné pivnice plné vína