Odborný časopis pre chovateľov hospodárskych zvierat a veterinárov Slovenský CHOV priniesol v uplynulých dňoch zaujímavý rozhovor redaktora Mariána Dukesa s dekanom Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, garantom študijného programu hipológia a predsedom Zväzu chovateľov koní na Slovensku profesorom Markom Halom. Prinášame ho v celom znení.

Pán profesor, s akými cieľmi ste sa ujali funkcie dekana?

Moje ciele sa týkajú viacerých oblastí. Prvou je stabilizácia personálneho obsadenia fakulty tak, aby bola zachovaná kontinuita jednotlivých študijných programov, predmetov. Bol by som rád, ak by skúsenejší pedagógovia vychovávali mladších, ktorí budú mať lepší „drive“ v medzinárodnej spolupráci na projektoch, v publikačnej činnosti, podľa čoho je hodnotená každá fakulta. Samozrejme, nesmieme zabúdať aj na pedagogický rozmer našej práce. Ten je zárukou výchovy odborníkov, ktorí môžu byť po absolutóriu úspešní vo svojom odbore. V neposlednom rade chceme zachovať dobré vzťahy s našimi absolventmi v praxi.

Druhou oblasťou, na ktorú chcem klásť väčší dôraz, je hlbšie prepojenie našej fakulty s praxou. Myslím si, že by sme mali byť pre prax nezávislou autoritou, ktorá prináša nielen nové poznatky, ale dokáže aj nezávisle posúdiť skutočný stav a smerovanie odvetví, ktoré spadajú pod jej gesciu. V našom sektore musíme by uvážliví a musíme sa vyhýbať slepým uličkám a jednosmerným cestám, ktoré nikam nevedú.

Ako ste na tom na vašej fakulte so záujmom študentov, resp. s naplnením jej kapacitných možností?

Ak by sme sa na to pozreli cez nastavenie financovania vysokých škôl, mohol by som pokojne povedať, že vždy budeme mať málo študentov. Ak by som sa na to pozrel cez naše personálne zázemie, musím konštatovať, že obe strany rovnice sú približne v rovnováhe. Možno by sa dalo uvažovať o miernom zvýšení počtu študentov. To však nie je náš primárny cieľ, pretože by sme chceli aj naďalej poskytovať kvalitné vzdelanie. Preto je lepšie, ak je pri praktickej výučbe pomer 8-10 študentov na 1 pedagóga. Máme aj študijné skupiny s viac ako dvojnásobným pomerom, tie však pri praktických cvičeniach delíme na polovice.

Ako využívajú vaši študenti možnosti, ktoré im ponúkajú výmenné zahraničné študijné pobyty, resp. stáže?

Záujem zo strany študentov o tieto aktivity je pomerne intenzívny. To však neznamená, že by nemohli byť v tomto smere aktívnejší. Mnoho ponúk totiž zostáva „na ocot“. Na druhej strane však na ich obranu slúži najmä fakt, že v posledných troch rokoch zasiahla negatívne do využívania ponúkaných pobytov najmä pandémia ochorenia COVID-19. Spomínaná pandémia zasiahla hlboko do života mladých ľudí, ktorí stratili mnohé sociálne návyky a kontakty. To, bohužiaľ, veľmi názorne demonštrujú študenti, ktorí nastúpili na univerzitu v prebiehajúcom akademickom roku. Podobne sú na tom aj budúci prváci. Prvá skupina bola „mimo školy“ rok a druhá dokonca až 2 roky.

Hoci som konštatoval, že využitie možností zahraničných pobytov by mohlo byť intenzívnejšie, na druhej strane musím povedať, že tí, ktorí ich využili, sú veľmi šikovní, majú snahu o získavanie nových informácií, nových kontaktov a partnerstiev nielen po ľudskej, ale aj odbornej stránke.

 Ako ovplyvnila prebiehajúca vojna na Ukrajine spoluprácu s ruskými univerzitami?

Tu sa dá jednoznačne konštatovať, že vzhľadom na zanedbateľný podiel spolupráce s našimi ruskými kolegami pred vojnou sme prakticky nepocítili výpadok v tejto oblasti. Pred februárom 2022 sme spolupracovali intenzívnejšie s ukrajinskými kolegami. Hoci je táto spolupráca čiastočne „oklieštená“, jej intenzita je stále vysoká.

Zvýšil príliv odídencov z Ukrajiny podiel študentov ukrajinskej národnosti na vašej fakulte?

Podiel ukrajinských študentov síce vzrástol oproti predvojnovému obdobiu, zvýšenie ich počtu však nebolo natoľko významné, aby spôsobilo nápor na naše kapacity.

V Českej republike vznikli podozrenia zo spolupráce niektorých tamojších univerzít s problematickými čínskymi subjektmi. Aká je vaša spolupráca s čínskymi kolegami?

Naša spolupráca je výsostne na odbornej báze a prebieha už mnoho rokov. Tiež treba povedať, že ide o multilaterálne projekty.

Mohli by ste menovať aj nejaké pre našinca exotické štáty, s ktorými univerzita spolupracuje?

Myslím si, že tu za zmienku stoja najmä kolegovia z Indie. Ide o študentov druhého stupňa, resp. doktorandov, ktorí sú absolventmi univerzít s vysokým medzinárodným rankingom.

Sú tieto stupne štúdia typickými pre záujemcov z radov zahraničných študentov?

Áno.

Akým spôsobom vlastne funguje v súčasnosti získavanie zahraničných študentov?

Prvotnou je databáza ponúk našej univerzity, ktorá je pre nich k dispozícii. Druhou možnosťou je už spomínaná medzinárodná spolupráca. Zahraniční odborníci, s ktorými máme dobré pracovné a často aj osobné vzťahy odporúčajú svojim študentom absolvovanie študijného pobytu, resp. doktorandského štúdia u nás. Ďalšími našimi „skautmi“ sú samotní zahraniční absolventi našej univerzity.

Okrem funkcie dekana ste aj garantom študijného programu hipológia. Platí stále, že o štúdium problematiky chovu koní je vyšší záujem zo strany dievčat ako chlapcov?

Študijné programy zamerané na chov koní sú v posledných rokoch doménou ženskej časti populácie. Vidieť to nielen v študijnom programe hipológia, ale aj v programe špeciálne chovateľské odvetvia. Je to možno aj preto, že k tzv. hoby zvieratám sa zvykne pristupovať s väčšou emóciou, čo je bližšie dievčatám. Chlapci berú tieto veci väčšinou z tej praktickej stránky. Možno aj preto je v prvom prípade pomer dievčat a chlapcov 10 : 1. V druhom prípade je to okolo 10:2­3. Prítomnosť mužskej zložky je v oboch prípadoch potrebná, dievčatá na druhej strane vytvárajú okolo seba úžasnú atmosféru. Na výber povolania má vplyv aj obraz poľnohospodárstva v spoločnosti (nemastný, neslaný a skôr negatívny). Chlapci sú tak pod väčším tlakom a mnohí z nich sa radšej rozhodnú pre štúdium iných odborov.

Vo vzdelávacom procese je veľmi dôležité technologické zázemie pre praktickú výučbu. Ako sú na tom v tomto smere nitrianski „koniari“?

Neďaleko areálu výstaviska Agrokomplex (pri bráne B3) máme k dispozícii kompletne vybavené jazdecké centrum. K dispozícii sú dve vonkajšie jazdiarne, dva výbehy, bežiaci pás, kompletná regeneračná linka a v prípade nepriaznivého počasia je možné využívať na jazdenie aj krytú halu. Samozrejmosťou je učebňa pre realizáciu praktickej časti vyučovacieho procesu. V tomto období finišuje rekonštrukcia sedlovne a technického zázemia. Pripravujeme aj podkúvačskú dielňu a pre tento rok aj nákup jazdeckého trenažéra.

Zaujala nás tá podkúvačská dielňa. Mohli by ste k nej povedať niečo konkrétnejšie?

Malo by ísť o stálu dielňu s kompletným vybavením pre podkúvačov. Dôvodom jej zriadenia je fakt, že súčasťou predmetov študijného programu hipológia je aj problematika ošetrovania kopýt. Máme veľmi dobrú spoluprácu s Cechom podkúvačov, ktorého členovia doteraz realizovali praktickú časť výučby tejto problematiky. V rámci našej snahy o intenzívnejšiu spoluprácu s praxou by sme tu chceli zriadiť školiace pracovisko pre podkúvačov (akreditovaný vzdelávací kurz).

Vyučovací proces je v súčasnosti pevne previazaný s modernými technológiami oveľa viac ako v časoch, keď sme študovali my dvaja. Aké možnosti majú v tomto smere súčasní študenti už spomínaných programov?

Technológie v tomto smere pokročili veľmi výrazne. Pre demonštráciu možností bude možno najlepší už spomínaný jazdecký trenažér. Na tohto „koňa“ si môže sadnúť aj úplný začiatočník. Nastaví sa mu rýchlosť a typ pohybu počas jazdy. Trenažér dokáže simulovať pohyb koňa takmer do úplnej dokonalosti. Bez problémov zvláda aj skokové a drezúrne prvky. Tým, že záujemca o jazdenie dostane takúto prípravu „nasucho“, v konečnom dôsledku šetríme zdravie oboch – koňa i jazdca.

Spolupráca s rozličnými firmami a inštitúciami nám tiež umožňuje monitorovať telesné parametre živých koní počas reálnej jazdy. Pod sedlom koní umiestnené smart senzory môžu snímať ich tepovú frekvenciu, telesnú teplotu či zaťaženosť, smerovanie pohybu, počet, výšku a dynamiku skokov a pod. Tieto parametre sa potom vyhodnocujú prostredníctvom aplikácií pri teoretickej časti výučby. Nadstavbou systému je aj možnosť vytvárania videosimulácií z nameraných údajov. Prínosom týchto technologických „vychytávok“ je okrem iného aj možnosť modifikácie tréningových metód a plánov.

Prichádzajú k vám aj študenti, ktorí už majú skúsenosti s podobnými, resp. vyspelejšími technickými vymoženosťami?

Ani nie. Skôr máme skúsenosti s tým, že niektorí z nich už majú v tejto oblasti niečo za sebou a delia sa s nami o svoje skúsenosti. My sa snažíme, aby študijný program hipológia bol jednou veľkou diskusiou medzi študentom a pedagógom, resp. študentmi navzájom. Prakticky každý predmet absolvujú študenti záverečnou prácou, v ktorej prezentujú predmetné fakty a poznatky, ktoré získali u nás, resp. inde. Ako príklad by som uviedol študentov, ktorí majú možnosť zúčastňovať sa vytrvalostných dostihov koní v arabských krajinách a prinášajú nové, zaujímavé poznatky nielen pre svojich kolegov, ale často aj pedagógov.

Jednou z dôležitých tém v chove koní je ich výživa. Aké miesto má tento vedný odbor vo vyučovacom procese budúcich koniarov?

Hoci sú chovatelia koní považovaní za pomerne konzervatívnych a v niektorých aspektoch je to aj pravda (napr. ustajnenie sa príliš nemení), ich prístup k výžive koní sa mení míľovými krokmi. Chovatelia aktívne využívajú najnovšie poznatky v tejto oblasti. V tomto smere si veľmi pochvaľujeme spoluprácu s kolegami z Ústavu výživy a genomiky FAPZ pod vedením prof. Gálika, ktorý je aj garantom predmetu výživa koní. Veľmi dobré prepojenie s praxou umožňuje „posúvať“ najnovšie vedomosti študentom čo najrýchlejšie. Aj vďaka tomu má mnoho našich študentov záverečné práce s tematikou výživy koní. Musím sa pochváliť, že máme aj niekoľko úspešných absolventov, ktorí pracujú vo výživárskych firmách ako špecialisti na výživu tohto druhu HZ.

Odborná i laická verejnosť sleduje aktuálne dianie okolo chovu koní na Muráni. Aký je váš pohľad na túto problematiku?

Celá vec by sa dala vnímať aj ako medzirezortné doťahovanie a dokazovanie si, kto je v tomto spore silnejší. Tu však ide o podstatu veci. Na Slovensku máme v podstate už len dva chovy, ktoré majú nielen bohatú históriu a s ňou spojenú tradíciu, ale aj tzv. štábnu kultúru. Ide o topoľčiansky Národný žrebčín a Stredisko chovu koní v Dobšinej. Preto ma nemilo prekvapuje aktuálne dianie okolo chovu koní na Muráni. Neviem prečo by sme mali rušiť niečo, čo bez problémov funguje dlhé roky. Nepozdávajú sa mi ani prezentované dôvody spomínaných krokov. Chov v Dobšinej patril predsa pod štátny podnik s miliónovými ziskami a má byť pričlenený pod iný štátny subjekt, ktorý je dlhodobo finančne podvyživený. Bojím sa, že toto rozhodnutie by mohlo mať negatívny vplyv na budúcnosť chovu koní v Dobšinej i v Topoľčiankach.

Autor článku: Marián Dukes, Slovenský CHOV

Snímka: autor