Univerzitná zelená stena pri Ústave záhradníctva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva v areáli Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre získala reálnu podobu. Myšlienku jej vzniku, význam a realizáciu priblížil koordinátor projektových činností doktor Marcel Golian z Ústavu záhradníctva.

Ako vznikla myšlienka vytvoriť Univerzitnú zelenú stenu?

Pri Ústave záhradníctva bola dlhé roky rozsiahla pohľadová plocha viditeľná z každej cvičebne a kancelárie. Tento priestor nezapadal do koncepcie a vizuálneho štýlu ústavu, pôsobil neesteticky a rušivo. Zároveň sme vnímali aj rastúci vplyv extrémnych teplôt a výkyvov počasia, ktoré sa týkajú aj univerzitného areálu. Priestor sa počas letných mesiacov výrazne prehrieval, čo znižovalo tepelný komfort v okolí. Zároveň tu dochádzalo k silnému odrazu zvuku. Keď sa objavila možnosť zapojiť sa do grantových schém, rozhodli sme sa reagovať a vytvoriť priestor, ktorý bude nielen funkčný, zelený, ale aj vzdelávací. Projekt UniGreenWall tak spojil vodozádržné opatrenia, návrat vody do krajiny, podporu biodiverzity a estetické vylepšenie univerzitného prostredia, ktoré má potenciál stať sa motiváciou aj pre širokú verejnosť.

Aké prvky v priestore ste využili?

Využili sme existujúci odvodňovací kanál, ktorý sme vystlali silnou vodonepriepustnou vrstvou, a vytvorili sme systém zachytávania dažďovej vody, ktorá by inak odtekala do kanalizácie. V prípade extrémnych zrážok je tu zároveň zabezpečený prepad napojený na pôvodnú kanalizáciu. Týmto spôsobom sa nám podarilo premeniť nevyužívanú a prehrievajúcu sa plochu na funkčný priestor, ktorý zadržiava vodu, ochladzuje okolie a vracia ju späť do prirodzeného kolobehu. Ďalším prvkom sú rastliny, ktoré môžu byť účinným nástrojom v boji proti zmene klímy – dokážu ochladzovať, filtrovať vzduch, zadržiavať vodu a vytvárať príjemnejšiu mikroklímu.

Na akom princípe tu funguje systém zachytávania a využívania dažďovej vody?

Voda sa zachytáva z polovice strešnej plochy kovovej haly, čo predstavuje asi 107 metrov štvorcových. Následne je odvádzaná do zásobného žľabu. Ten je vystlaný odolnou hydroizolačnou fóliou a doplnený o vrstvu špeciálneho pestovateľského materiálu – hydrofilnú čadičovú vatu, podobnú tej, ktorá sa používa pri strešných záhradách alebo v hydroponických systémoch. Tento sorbent dokáže viazať veľké množstvo vody, ktorú rastliny postupne využívajú cez korene. Systém je obsypaný štrkom a na ňom sú umiestnené vyvýšené záhony so špeciálnym substrátom. Po prekorení rastlín dochádza k prirodzenému samonasávaniu vody z nižších vrstiev, čo umožňuje ich dlhodobé prežívanie bez potreby častej závlahy. V prípade nadmerných zrážok je žľab vybavený prepustom, ktorý odvádza prebytočnú vodu do pôvodnej kanalizácie, aby nedošlo k ohrozeniu okolitých stavieb. Celý systém je teda navrhnutý ako samofunkčné vodozádržné opatrenie, ktoré efektívne hospodári s dažďovou vodou.

Koľko litrov dažďovej vody sa vám doteraz podarilo zachytiť?

Od spustenia systému sa nám podarilo zachytiť približne 8837 litrov dažďovej vody, ktorá bola prirodzene využitá na závlahu vegetácie.

Aké druhy a množstvo rastlín ste použili na zelenú stenu?

Na výsadbu sme použili zhruba 16 taxónov rastlín v celkovom počte 325 rastlín. Zvolili sme najmä suchoodolné druhy, z ktorých viaceré majú síce cudzokrajný pôvod, ale sú dobre aklimatizované na extrémne a exponované podmienky. Výber vychádzal z našich dlhoročných pestovateľských skúseností a z poznatkov o rastlinných taxónoch, ktoré dokážu dlhodobo prosperovať aj v horúcom mestskom prostredí. Hlavnú vertikálnu kostru celého systému tvoria dva kultivary Wisteria. Sú odolné, rýchlo rastúce a dokážu priestor efektívne kolonizovať bez toho, aby poškodili okolitú konštrukciu. Ak niektoré druhy nebudú dlhodobo znášať existujúce podmienky, v budúcnosti ich nahradíme vhodnejšími rastlinami. Tak sa zelená stena bude postupne prirodzene vyvíjať a stabilizovať.

Kedy očakávate, že stena dosiahne svoj plný vizuálny a klimatizačný efekt?

Keďže na vertikálnu konštrukciu boli zvolené veľmi dominantné a rýchlo rastúce rastliny, očakávame, že už v priebehu niekoľkých rokov bude stena porastená do plnej výšky. Keď sa rastliny dobre aklimatizujú, efekt by mal byť viditeľný už po dvoch až troch vegetačných sezónach. Zároveň sa postupne rozrastú aj nižšie trvalkové taxóny vo vyvýšených záhonoch, ktoré by mali rovnako do troch rokov vytvoriť súvislý, reprezentatívny a vizuálne atraktívny porast. Práve kombinácia rýchlorastúcich a trvácnych druhov zabezpečí dlhodobú funkčnosť a estetickú hodnotu projektu.

Kto sa podieľal na realizácii projektu?

Ruku k dielu priložili študenti bakalárskeho a inžinierskeho stupňa štúdia v rámci individuálnych terénnych cvičení a odbornej praxe, pedagógovia, technickí pracovníci, ako aj študenti doktorandského stupňa štúdia. Významnú úlohu zohrali naši absolventi študijného programu záhradníctvo, ktorí sa zapojili do náročnejších etáp projektu a svojimi skúsenosťami pomohli pri realizácii technicky zložitejších častí.

Ako vnímate význam ekologických projektov na našej univerzite?

Reflexia na zmenu klímy je na SPU čoraz citeľnejšia. Z roka na rok pribúdajú verejné priestory, ktoré reagujú na klimatické zmeny a sú dobrým príkladom pre širšie okolie. Som presvedčený, že práve univerzity majú byť miestom, kde sa takéto riešenia nielen navrhujú, ale aj reálne realizujú, testujú a ďalej zdieľajú. Projekty zároveň motivujú študentov ekologicky myslieť, vnímať súvislosti a prenášať získané skúsenosti do svojich budúcich profesií. To je veľmi významné. Často vidíme, že naši absolventi tieto poznatky aplikujú ďalej, či už v komunálnej praxi alebo vo vlastných projektoch. Zároveň však považujem za nesmierne dôležité, aby sa pri budovaní takýchto diel myslelo aj na ich dlhodobú údržbu a udržateľnosť. Len za týchto podmienok môžu realizácie prinášať hodnotu aj o niekoľko rokov.