Jedným z bodov Memoranda o spolupráci medzi Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a Organizáciou pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré začiatkom októbra minulého roka v Paríži podpísali predstavitelia oboch inštitúcií, bolo vytvorenie podmienok pre krátkodobé stáže študentov na odborných direktoriátoch OECD. Prvým OECD stážistom z našej univerzity bol Ľubomír Harenčár, študent 2. ročníka inžinierskeho štúdia na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov, ktorý strávil dva mesiace v centrále OECD v Paríži.

Ako prebiehal výber uchádzačov o post stážistu?

Začiatkom zimného semestra sme sa so spolužiakmi dozvedeli o ponuke stáže v OECD, na ktorú sme reagovali. Na stretnutí s Ing. Hanou Zach z rektorátu SPU, sme získali informácie o podmienkach, základných požiadavkách na stážistu a termíne nástupu. Neskôr ma kontaktoval prorektor SPU doc. Drahoslav Lančarič, ktorý zaslal môj životopis do OECD a o dva týždne som už sedel v lietadle do Paríža.

V čom spočívala náplň vašej práce?

Stážoval som na riaditeľstve trhu a poľnohospodárstva, konkrétne na oddelení kódov a schém, kde som pracoval na OECD programoch schém osív, ovocia a zeleniny. Pomáhal som pri prípravách štúdie o medzinárodnom predaji ovocia a zeleniny, ako aj pri úpravách medzinárodných postupov ich hodnotenia. Úzko som sa podieľal na organizácii výročného stretnutia členských krajín OECD v rámci schém ovocia a zeleniny, počas ktorého som mal na starosti delegátov členských krajín. Pripravoval som tiež prvé návrhy nariadení o prijímaní nových biochemických a molekulárnych techník pre identifikáciu a hodnotenie osív, vytváral a vyhodnocoval dotazníky pre členské krajiny OECD v oblasti schém osív, editoval množstvo oficiálnych dokumentov a učil sa „umeniu“ medzinárodnej spolupráce, diplomacie a hierarchie riadenia medzinárodného obchodu s osivami, zeleninou, ovocím, traktormi či inými komoditami.

Ako ste zapadli do pracovného kolektívu?

Všetci kolegovia na riaditeľstve trhu a poľnohospodárstva boli veľmi priateľskí, rovnako ako zamestnanci slovenských ambasád sídliacich v Paríži na cele so svojimi veľvyslancami. S množstvom milých ľudí som sa zoznámil aj v Slovenskej katolíckej misii v Paríži, ktorá spája ľudí prostredníctvom bohoslužieb v slovenskom jazyku a pravidelnými posedeniami pri spoločnom obede či v Spolku francúzsko-slovenského priateľstva, ktorý sa zameriava na prezentáciu slovenskej kultúry, organizuje plesy, diskusie, vydáva časopis Spravodaj a ponúka ďalšie aktivity. Môžem povedať, že vďaka tomu bol môj sociálny život „na vysokej úrovni“. Spoznal som množstvo Slovákov žijúcich a pracujúcich v Paríži, absolvoval som ples, oslavy výročia Nežnej revolúcie, vianočné a mikulášske večierky, koncerty a mnoho ďalších neformálnych posedení, spoločných obedov a rozhovorov.

Paríž je najnavštevovanejšie mesto v Európe. Ako na vás zapôsobil?

Francúzsko je multikultúrna krajina, žije tam množstvo ľudí rôznych národností, kultúr, náboženstiev a iných skupín, ktoré sa, napodiv, celkom dobre znášajú. Cítiť tam staré francúzske motto: sloboda, rovnosť, bratstvo. Samozrejme, Paríž je nádherné mesto, najmä na jeseň. Návštevy múzeí, galérií a kultúrnych pamiatok majú študenti zadarmo, a tak nebola núdza o program. Za zmienku však stoja aj dlho pretrvávajúce štrajky, najmä tie decembrové, keď nepremávala žiadna hromadná doprava, zatvárali sa školy, obchody či iné podniky. Ak je človek trpezlivý a tolerantný voči vzniknutej situácii a nebojí sa kráčať hodiny pešo, dokáže to vydržať a dokonca aj podporiť – a presne takí Francúzi sú. Nehovoriac o nekonečných prechádzkach, počas ktorých sa vždy nájde nejaké zaujímavé miesto na oddych, fotku alebo návštevu.

Ako po dvoch mesiacoch pobytu v štruktúrach OECD vnímate túto organizáciu?

OECD je medzinárodná organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, ktorá sa riadi heslom Lepšie politiky pre lepšie životy. Jej pracovníci sa usilujú o vytváranie zákonov a politík, ktoré sú takpovediac šité na mieru pre členské krajiny. Hodnotením a porovnávaním prosperity, vzdelania, pracovných príležitosti, trhu či sociálnej úrovne napomáhajú k dosiahnutiu „lepšieho života“ obyvateľov jednotlivých krajín. Funkcia OECD nie je riadiaca, ale iba poradná a členské krajiny sa následne samy rozhodujú, či takéto opatrenia prijmú alebo nie. Som úprimne vďačný SPU v Nitre, ale aj Stálej misii SR pri OECD v Paríži, našej veľvyslankyni pri OECD Ingrid Brockovej a prvej tajomnícke pri OECD Kristíne Gendovej Ruzsíkovej za sprostredkovanie priamej ponuky stáže v OECD. Môžem povedať, že to bola skvelá skúsenosť.