Začiatok leta sa na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre niesol v „duchu oskoruše“. Ústav krajinnej architektúry hostil 5. – 7. júna medzinárodnú konferenciu o tejto vzácnej drevine. Na podujatí sa zúčastnili pestovatelia a výskumníci, ktorí sa tejto drevine venujú. O tom, prečo je jarabina oskorušová taká zaujímavá, že si zaslúžila monotematickú konferenciu, sme hovorili s odborným asistentom Ústavu krajinnej architektúry Ing. Ladislavom Bakayom, PhD.

Jarabina oskorušová, alebo oskoruša, je už zriedkavý, skôr zabudnutý strom. V čom je teda zaujímavá z pohľadu krajinára?

Krátky exkurz do histórie nám napovedá, že v socialistickom Československu sa poľnohospodárske pozemky sceľovali na úkor medzí, remízok a extenzívnych ovocných sadov. Práve tu naši predkovia sadili oskoruše. Doslova sme z nej za polstoročie spravili bezdomovca. Z pôvodnej kultúrnej populácie nám zostalo asi 30 percent. Preto je úloha nás krajinárov oskorušu opäť dostať do poľnohospodárskej krajiny, do vetrolamov, remízok, do agrolesníckych systémov a do extenzívnych sadov.

Drevári túto problematiku zase vidia cez prizmu svojej profesie. Čo hovoria o tejto drevine?

Oskoruša má najtvrdšie jadrové drevo zo všetkých európskych drevín, navyše je aj pružné. Má peknú farbu aj kresbu. Tieto predispozície ju predurčujú, aby bola zaujímavou drevárskou komoditou. Drevo oskoruše sa používalo v stolárstve, rezbárstve, ako materiál pre  hudobné nástroje, vínne lisy či mechanické nástroje. Tiež ako materiál na ozdobné vykladanie nábytku. V súčasnosti oskorušové drevo spracúva len zopár podnikov v Európe, čo je dané vzácnosťou oskoruše. Každopádne je veľmi kvalitné a je možné, že v budúcnosti dôjde k rozšíreniu pestovania oskoruše a využívania jej dreva.

Ako oskorušu obhajujú ovocinári?

Ovocinári ju poznajú ako extenzívny ovocný strom, ktorý začína plodiť vo veku 10 až 20 rokov. Plody väčšinou dozrievajú a opadávajú od septembra do októbra. Množstvo ovocia je rôzne, v prípade stromu sa uvádzajú hodnoty od 300 do 1 200 kg, pričom platí, že solitérne stromy vďaka svojej veľkej korune sú na úrodu bohatšie ako stromy rastúce v lese. Úroda však nebýva každoročná. Pokiaľ ide o plody, sú sladké, šťavnaté a aromatické, ale pre konzumáciu je vhodné ich nechať uležať do tej doby, než zhnednú, tzv. hniličky. Vysoký podiel trieslovín a bielkovín spomaľujúcich fermentačné procesy zabezpečuje blahodarný vplyv na tráviace problémy. Francúzi priniesli na trh cider s názvom Cormier, ktorý je vyrobený zo šťavy neuhniličených plodov. Na Morave z plodov uhniličených oskorúš robia marmeládu tzv. oskorušoládu, ktorá je výraznou delikatesou.

Začínam tušiť, že by ju obhajovali aj liehovarníci...

Tušíte správne. Oskoruša je kráľovnou páleníc. Lahodný destilát sa radí medzi najväčšie špeciality a cena za liter je viac než zaujímavá. Môže sa vyšplhať aj na sto eur.

Má SPU nejaké plány zviditeľniť túto drevinu?

Aby sme nezostali len pri slovách, že túto drevinu treba sadiť, tak naša univerzita v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v roku 2011 vysadila na skúšobnej stanici v Dolných Plachtinciach genofond oskoruší. Prebieha tam fenotypická selekcia vhodných fenotypov pre drevársky priemysel, pre liehovarníkov a pre krajinárov.

Na konferencii bolo prezentované aj druhé vydanie knihy kolektívu autorov Oskoruša – strom pre novú Európu, z Vydavateľstva Petr Brázda. Je to druhé pozmenené vydanie rovnomennej knihy z roku 2014, ktorá má 263 strán a je pretkaná najrôznejšími informáciami o oskoruši.

Foto 1: Genofondový sad oskoruše na Skúšobnej stanici ÚKSÚP v Dolných Plachtinciach

Foto: 2 – 3: Účastníci medzinárodnej konferencie - v genofondovom sade a počas podujatia