Krajinní inžinieri sa stretli po 23 rokoch
napísal Alexandra Krištofičová
Stretnutia spolužiakov po rokoch sa zväčša tešia veľkej obľube a nie je tomu inak ani u nás – krajinných inžinierov, ktorí sme ukončili štúdium na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre v roku 2001. Výročnú stretávku po 20 rokoch sme nemohli zorganizovať v termíne kvôli pandémii. Vynahradili sme si ju 27. apríla 2024 na „Stretávke krajinných inžinierov po 20+3 rokoch“.
Zišlo sa 30 spolužiakov z rôznych kútov Slovenska, aj zo zahraničia. Pozvanie prijal aj súčasný dekan FZKI Dušan Igaz a naši bývalí pedagógovia profesor Dušan Húska a profesor Ľuboš Jurík. Ich prítomnosť bola skvelým obohatením stretnutia, radi sme sa po rokoch navzájom videli a my, bývalí študenti, sme sa od svojich pedagógov dozvedeli veľa zaujímavostí o súčasnom fungovaní fakulty. Nechýbali otázky o rozdieloch v štúdiu „vtedy“ a „teraz“, ako vnímajú súčasných študentov v porovnaní s nami a pripomenuli sme si ostatných pedagógov, ktorí nás kedysi učili.
Stretli sme sa na mieste, ktoré nám bolo pred 23 rokmi dôverne známe – „v škole pod Zoborom“ na Hospodárskej ulici, kde sme pred rokmi na Katedre krajinného inžinierstva a Katedre krajinného plánovania a pozemkových úprav strávili veľa času na prednáškach a cvičeniach. Takmer všetci sme sa tam ocitli prvý raz odvtedy, ako sme opustili brány univerzity, o to viac bolo toto miesto pre nás výnimočné. Nová výsadba v parku pred zrekonštruovanou budovou, lavičky, chodby, posluchárne. Prechádzka známymi priestormi v nás oživila zašlé spomienky zo študentských čias, na ktoré sme po rokoch aj pozabúdali. Páni profesori nás previedli aj novootvoreným Envirocentrom, ktoré bolo pre nás ďalším príjemným prekvapením a spestrením programu. Po prehliadke súčasných priestorov školy pod Zoborom sme skonštatovali, že dnešní študenti majú omnoho viac možností vidieť praktické ukážky, realizovať pokusy a merania s modernou technikou a zapájať sa do rôznych projektov, ako sme mali my v minulosti.
Mnohí z nás pracujú vo vyštudovanom odbore, napr. v odpadovom hospodárstve, v oblasti ochrany životného prostredia, v arboristike a inventarizácii zelene, navrhovaní záhrad, na stavebnom úrade, v oblasti hydromeliorácií, pozemkových úprav. Máme aj spolužiakov, ktorí „utiekli“ do iných sfér a pracujú v IT oblasti, farmácii, logistike, stavebníctve, poisťovníctve. Štúdium na SPU nám všetkým dalo potrebný rozhľad, aby sme sa v živote nestratili a zdá sa, že každý si našiel tú svoju správnu cestu.
Prišlo aj na spomínanie pri starých fotografiách, ožili spomienky na život na internátoch, na lámačku, imatrikulácie, promóciu... Sediac v reštaurácii sme dlho do noci debatovali o všetkom možnom. Večer bol dlhý, ale nestačil na to, aby sme si povedali všetko, čo sme chceli. Nálada bola výborná a všetci sme odchádzali domov s množstvom zážitkov a pozitívnych emócií. Verím, že sa v čo najväčšom počte uvidíme opäť o pár rokov.
Autorka článku: Ing. Alexandra Krištofičová, PhD.
Foto: Ing. Dana Švaňová