Súčasná doba prináša mnoho výziev, najmä v posledných rokoch zápasíme s rýchlym rozvojom sociálnych sietí a umelej inteligencie, pandémiou, vojnovými konfliktmi, ale aj opakovanými bombovými hrozbami. Informácie sa šíria rýchlo, pričom často sú nepravdivé, tzv. hoaxy. Všetko toto má obrovský vplyv na naše psychické zdravie. SPU v Nitre zabezpečuje pre študentov a zamestnancov komplexné bezplatné psychologické poradenstvo v inkluzívnom prostredí prostredníctvom Univerzitného podporného a poradenského centra (UPPC). Napriek značným pokrokom, pri otázkach duševného zdravia ešte stále vidíme výraznú stigmatizáciu, hovorí doktorka Jana Kollár Rybanská, riaditeľka UPPC.

Ako to momentálne vyzerá v univerzitnej psychologickej poradni – chodí k vám veľa študentov?

Jednoducho môžem povedať – áno, chodí k nám veľa študentov. Aktuálne máme v stálej starostlivosti 15 študentov. Ide o študentov, ktorí sa vracajú na poradenstvo opakovane jeden alebo viackrát do týždňa. Samozrejme, konzultujeme aj jednorazovo, prípadne poskytujeme podporu študentom, ktorí sa liečia u iných odborníkov. Okrem psychologického poradenstva poskytujeme aj podporu študentom so špecifickými potrebami.

Aké problémy mladých ľudí dnes najviac trápia?

Najčastejšie riešime úzkosti, panické záchvaty, nedostatok copingových mechanizmov pri zvládaní záťaže, zvládanie stresu, adaptáciu na akademické prostredie, ale aj ťažšie stavy a diagnózy v spolupráci s lekármi a ďalšími odborníkmi.

Medziľudskú komunikáciu v súčasnosti výrazne ovplyvňujú sociálne siete. Aký vplyv majú na mentálnu rovnováhu?

Sociálne siete majú dvojaký účinok. Na jednej strane nám umožňujú „vypnúť“, oddýchnuť si, zvládnuť stres a nepokoj, poskytnú nám rýchly dopamín. Na druhej strane spôsobujú závislosť. Takzvaný „doom scrolling“ môže viesť k zhoršeniu celkového psychického zdravia, poruchám spánku, úzkostiam, stresu. Sociálne siete ovplyvňujú aj náš sebaobraz a vnímanie vlastnej hodnoty. Ich striedme používanie teda môže byť užitočné, ale ak si nedáme pozor, „ukradnú nám život“.

Ako teda pristupovať k vlastnému duševnému zdraviu?

Toto nie je jednoduchá otázka, pretože u každého funguje niečo iné. Určite môžeme povedať, že o duševné zdravie sa treba starať rovnako ako o to fyzické. Každý dnes vie, že sa má pohybovať, zdravo sa stravovať, mať dostatok spánku, piť dostatok tekutín a podobne. Rovnako sa treba starať aj o „dušu“. Niekto rád číta, vypína o samote, v prírode, iného nabíjajú energiou kamaráti, spoločenské stretnutia. Každý z nás by si mal nájsť čas na to, čo ho baví a čo mu prináša radosť. To je na začiatok najefektívnejšia starostlivosť o vlastné duševné zdravie. Ak už niekto pociťuje ťažkosti a nefungujú mu vlastné zvládacie mechanizmy, nemal by odkladať vyhľadanie pomoci.

Aké spôsoby na vyrovnanie sa s tlakom ako expertka odporúčate? Ako zvládať stres?

Všeobecne platný recept nemám. To, ako zvládame stres, závisí od našej osobnosti, výchovy, prostredia, sociálnej podpory a mnohých ďalších faktorov. Niekomu pomáha prechádzka, niekomu čítanie, niekomu kamaráti či rodina. Niekto si potrebuje všetko pripraviť. Záleží aj od toho, čo nám stres spôsobuje. Poznáme dva druhy stresu – eustres a distres. Eustres môže byť motivačný – je často prítomný v škole alebo v práci a stimuluje nás k lepším výsledkom. Distres je škodlivý a vedie k porušeniu duševnej rovnováhy. To, čo je stresujúce pre jedného človeka, nemusí byť stresujúce pre druhého. Napríklad introverta môže vystresovať obyčajný telefonát alebo stretnutie. Akútny stres, krátkodobý – napr. pred skúškou, je zvyčajne neškodný a rýchlo odznie. Chronický, dlhodobý, stres však vedie k poškodeniu aj fyzického zdravia. Dôležité pri stresových situáciách je poznať sám seba, aby sme vedeli ako si pomôcť. V malej miere je dobré sa stresovým situáciám aj vystavovať, aby sme sa naučili v strese reagovať a takto si vlastne budujeme copingové mechanizmy. Po každom prežitom strese by mal nasledovať oddych a čas na regeneráciu.

Má SPU nejaký preventívny program alebo manuál zameraný na zvyšovanie povedomia o duševnom zdraví a vývoj zručností na zvládanie stresu?

Máme pripravenú príručku o zvládaní negatívnych emócií – hlavne hnevu, strachu a smútku. Pri strachu je uvedený aj podrobný návod ako zvládnuť nával stresu. Spolupracujeme aj s IPčkom a ID klubom v Nitre, kde naši študenti radi chodia na ich preventívne aktivity. Poskytujeme poradenstvo aj online, prostredníctvom komunikačných platforiem ako WhatsApp, takže sa na nás môže ktokoľvek kedykoľvek obrátiť. Poradenstvo zabezpečujeme aj počas všetkých prázdnin vrátane vianočných sviatkov.

Kedy sa obrátiť na odborníkov, na psychologickú poradňu?

Ak pociťujeme, že sa nemáme dobre, že to, čo nám fungovalo, napr. pri strese, už viac nefunguje. Na psychologickú poradňu sa možno obrátiť s akýmkoľvek problémom.

Akým spôsobom možno požiadať o termín do psychologickej poradne SPU? A kde sa s vami môžu študenti, prípadne zamestnanci stretnúť?

Máme rezervačný systém na stránke: poradenstvo.uniag.sk (na stránke sa dá kliknúť priamo na Rezervačný systém). Študenti nás môžu kontaktovať aj mailom: uppc@uniag.sk, jana.rybanska@uniag.sk, prípadne prísť osobne na 4. poschodie v časti ležiak Študentského domova Mladosť, kde sa dohodneme na termíne. Na 4. poschodí máme k dispozícii poradenskú miestnosť. Môžeme si však dohodnúť poradenstvo aj online – prostredníctvom WhatsApp alebo Teams. Ak majú študenti záujem, ponúkame aj možnosť walk'n'talk, to znamená spoločnej prechádzky s rozhovorom a poradenstvom napríklad v parku, v Botanickej záhrade SPU. Poradenstvo poskytujeme v slovenskom aj anglickom jazyku. Online nám ho zabezpečuje aj poradenský psychológ Matúš Lavrík, ku ktorému sa dá objednať cez: https://calendly.com/psycholog-emael/50min?month=2025-10. Nikto nemusí mať obavy, sme otvorení pre všetkých a prijímajúci bez akýchkoľvek predsudkov.

Rozhovor vznikol pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia (10. október). Na UPPC SPU v Nitre sa odborníci celý október venujú duševnému zdraviu. Pri tejto príležitosti rozdali aj letáčiky s malými zvieratkami, ktoré symbolizujú emočnú podporu. Študenti ich môžu nájsť v priestoroch univerzity.

 

Manuál na zvládanie emócií

Managing emotions – manual