J. ACHBERGER: Naším cieľom je vyrábať vína s rodokmeňom
napísal Renáta Chosraviová
„Vyrábané víno je reprezentantom oblasti, mesta, ľudí, ktorí sa na jeho výrobe podieľali. Zapája sa tak do vytvárania kultúrneho obrazu kraja, z ktorého pochádza. Naším cieľom je vyrábať vína s rodokmeňom, také, ktoré reprezentujú Svätý Jur, Malokarpatskú oblasť a celé Slovensko,“ vysvetľuje svoju filozofiu vinár v rodinnom vinárstve Víno Achberger Jakub Achberger, ktorý pracuje aj ako technológ vo vinárstve - Vínne pivnice Svätý Jur - Chowaniec & Krajčírovič.
Kde sa začala vaša cesta k vinohradníctvu a dorábaniu vína?
Vinohradnícka tradícia je typická pre našu rodinu, venoval sa jej môj pradedo, dedo a otec. Pre mňa bolo vinohradníctvo a vinárstvo spočiatku iba záľubou. Odmalička som mal rád prírodu a rád som pomáhal pri prácach vo vinohrade. Ako stredoškolákovi mi vinárstvo učarovalo. Postupne na vysokej škole som sa čoraz viac začal venovať dorábaniu ušľachtilého moku a táto vášeň ma už neopustila. Vyštudoval som študijný program záhradníctvo na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU. Bakalársku aj diplomovú prácu som mal zameranú na spracovanie hrozna a to, ako rôzne druhy použitej technológie ovplyvňujú množstvo polyfenolov v hotovom víne.
Kedy sa zo študenta stal odborník? Zažili ste taký moment, alebo obdobie, keď ste zistili, že vínu už naozaj rozumiete?
To je zaujímavá otázka. Hoci som absolvoval všetky predmety, ktoré sa komplexne venovali vinohradníctvu, a postupne som poznatky aplikoval v praxi, dodnes nemám pocit, že o víne všetko viem. Každé víno je iné a vždy ma dokáže niečím prekvapiť. Aj každý nový poznatok sa rozvetvuje na niečo nové, doposiaľ nepoznané. Stále je to len experimentovanie, objavovanie a nevyhnutnosť učiť sa. Nesnažíme sa každoročne docieliť vo víne rovnakú chuť ako v predchádzajúcom ročníku. Práve naopak. Tak, ako bol odlišný rok, v ktorom hrozno dozrievalo, je aj víno vždy mierne odlišné.
Na výrobu akých vín sa vo vinárstvach vo Svätom Jure zameriavate?
V rodinnom vinárstve Víno Achberger vyrábame do 3-tisíc litrov vína. Hospodárime na rozlohe 1,1 ha, kde máme šesť odrôd viniča a vyrábame všetky druhy vína. Vinárstvo Vínne pivnice Svätý Jur - Chowaniec & Krajčírovič je zase známe tým, že už takmer štvrťstoročie prináša na trh kolekciu odrodových vín, s dôrazom na využitie domácej suroviny zo Svätého Jura. Rešpektujeme bohatú históriu kraja a produkujeme krásne moderné vína s dôrazom na kvalitnú surovinu. Dorábame biele, červené a ružové vína z viac ako 20 odrôd hrozna. Medzi ich nosné odrody určite patrí Veltlínske zelené, Rizling vlašský, legendárna Pesecká leánka, alebo Alibernet, z ktorého máme úžasné ružové vína. V našich vinárstvach sa každému zákazníkovi snažíme predávať víno s príbehom. Dlhodobo sa venujeme nielen vinárstvu, ale aj pestovaniu hrozna vo vlastných viniciach.
Čo znamená z vášho pohľadu kvalitné víno?
Víno musí mať aromatiku, chuť, musí byť komplexné, harmonické. Nemalo by obsahovať vady ani choroby. Vady nastávajú v technologickom procese a choroby sú zas spôsobené mikroorganizmami. K vadám a chorobám však môže prísť aj nesprávnym skladovaním. Pokiaľ je víno uskladnené na mieste, kde má priaznivé podmienky, aj po dvoch rokoch čakania môže chutiť výborne.
Čo všetko vplýva na zloženie jedného vína v rôznych rokoch?
Stará múdrosť hovorí, že víno sa rodí vo vinohrade. Takže všetko, čo sa stane v danom roku vo vinohrade, sa následne premietne vo víne. Dokonca ani toto nie je isté, lebo keď oberieme hrozno a dáme do dvoch nádob na rôznych miestach, môže byť víno rozdielne. Hoci sme použili rovnakú technológiu výroby.
Aký je rozdiel medzi bielym a červeným vínom, čo sa týka priaznivých účinkoch na zdravie?
Rôzne štúdie ukázali, že mierna konzumácia vína môže mať pozitívny vplyv na zdravie srdca a obehový systém a dokonca môže znížiť riziko cukrovky 2. typu. No ak príde na výber medzi červeným a bielym vínom, lepšie pre zdravie je červené. Dôvod je ten, že šupka hrozna je dôležitým zdrojom antioxidantov, tanínov, ktoré robia červené víno zdravším. Biele víno sa vyrába najmä z bieleho hrozna a šupky sa oddelia od šťavy ešte pred procesom fermentácie. Naopak, červené víno sa vyrába z modrých muštových odrôd a šupky zostávajú v kontakte s muštom aj počas procesu fermentácie.
Napriek tomu konzumenti preferujú biele víno...
Muži vždy preferovali suché biele víno, ženy sladké. Hoci v poslednej dobe mám pocit, že je to naopak.
Často sa stretávam aj s názorom, že čím je víno drahšie, tým je kvalitnejšie. Súhlasíte?
No nemôžem s tým súhlasiť. Na trhu sú kvalitné drahé vína, pri ktorých bola použitá úplne iná technológia, avšak konečný výsledok môže byť rovnaký ako pri lacnejších vínach. Bežný laik na tento rozdiel nikdy nepríde. Preto si stojím za tým, že kvalitné víno môže byť aj lacnejšie. Dôležité je, aby neobsahovalo vady ani choroby, a aby zákazníkovi chutilo.
Ktoré vína sú pre vás tie najkvalitnejšie?
Pre mňa je vynikajúci Devín, ktorý je výborný kríženec Tramínu. To znamená, že niektoré ročníky sú viac do ružovej vône a chuti, a čím je viac vyzretý, tým viac ide do medovej vône a chuti. Osobne inklinujem skôr k suchým vínam s vyváženými kyselinami a menším zvyškovým cukrom. Inak som ten typ, ktorý vína rád objavuje a nepohrdnem ani sladšími vínami.
Pred pár dňami práve biele sladké víno Devín, ročník 2023, ktoré ste vyrobili vo vinárstve Víno Achberger vo Svätom Jure, získalo v súťaži Víno SPU Cenu dekana FZKI za najvyššie hodnotené víno zo slovenského novošľachtenca bez rozdielu farby a obsahu cukrov. Aká je z Vášho pohľadu budúcnosť slovenského vína?
Pevne verím, že nás neprevalcujú tradičné vinárske krajiny ako je Francúzsko, Taliansko, Španielsko či ďalší producenti z južných oblastí, ktorí k nám dovážajú vína. Záchranou je vyrábať vína, ktoré vyjadrujú podstatu slovenského vína. Musíme presne pomenovať, v čom sme originálni, typickí, a pracovať oveľa viac na marketingu, aby slovenskí konzumenti aj podvedome túžili po slovenskom víne. Slovenské vína sú naozaj svetovej kvality, treba podporovať domácich výrobcov. Nevyhnutná je aj generačná výmena, v súčasnosti je situácia taká, že starší vinári vo vinohradoch už nevládzu pracovať a mladých táto práca neláka, lebo ich neuživí. Len veľmi málo zákazníkov si uvedomuje, že dopracovať sa ku kvalitnej fľaši vína je dlhá a kľukatá cesta, na ktorej je veľa faktorov. Dúfam, že aj množstvo vinohradov okolo Svätého Jura, ktorú sú dnes úplne pusté, dostanú nový dych. Keby sme dokázali naše vína viac predávať, aj vinohrady a celkovo krajina by vyzerali lepšie.
Aký odkaz máte pre našich študentov, ktorí sa chcú venovať vinohradníctvu a vinárstvu?
Vinárstvo sa dnes delí na naturálne a konvenčné vinárstvo. Treba si nájsť svoju filozofiu, ktorá vás bude zaujímať. Nebáť sa prijať výzvy, mať odvahu začať niečo robiť a priniesť novú krv do slovenského vinohradníctva a vinárstva.
