Dr. Ing. Hagen Adam patrí k skupine študentov z bývalej NDR (Nemeckej demokratickej republiky), ktorí študovali na SPU v rokoch 1981 – 1986. Už roky pôsobí vo firme Claas v Nemecku, so svojou alma mater je však dodnes v kontakte. V dňoch 16. až 18. apríla 2024 navštívil spolu s Dr. Ing. Thilom Steckelom Technickú fakultu SPU a zrealizovali tri výberové prednášky pre študentov. Túto príležitosť sme využili na malý rozhovor s Dr. Adamom.

Hagen, na úvod musím priznať, že sa poznáme dlhé roky a teda si budeme aj v tomto rozhovore tykať. Ty máš k našej univerzite osobný vzťah.

K univerzite v Nitre a k mestu Nitra mám skutočne veľmi blízky vzťah. V osemdesiatych rokoch minulého storočia študovali na Vysokej škole poľnohospodárskej aj zahraniční študenti. Ja som patril do skupiny študentov z bývalej NDR, ktorí tu študovali v odboroch mechanizácia poľnohospodárstva, meliorácie a fytotechnika. Ja osobne som prišiel do Nitry v roku 1981 ako 19-ročný mladý človek. Všetko tu bolo pre mňa nové a nie celkom ľahké, lebo treba povedať že sme študovali v slovenskom jazyku. Na školu mám veľmi dobré spomienky. Veľa som sa naučil z oblasti techniky a technológií v poľnohospodárstve, našiel som tu výborných ľudí, množstvo kamarátov, s ktorými doteraz udržiavam kontakt. Štúdium som skončil v roku 1986.

Koľko nemeckých študentov tu v tom čase študovalo?

V tomto období tu na všetkých spomínaných odborov študovalo asi 40 študentov z Nemecka. Boli tu chlapci aj dievčatá. V mojom ročníku nás bolo asi šesť, ale boli sme zaradení do krúžkov podľa abecedy medzi slovenských študentov, čo bolo veľmi dobre. Ja som si tu počas štúdia našiel aj životnú partnerku, tiež študentku z Nemecka a sme spolu už 34 rokov. Máme už aj vnúčatá. Čas uteká.

Aké boli tvoje profesionálne kroky po ukončení štúdia v Nitre?

Po skončení štúdia v Nitre som pokračoval študovať na Technickej Univerzite v Drážďanoch, kde som robil doktorandúru (PhD.). Potom, hneď po zjednotení Nemecka, som mohol v roku 1990 nastúpiť do firmy Claas. Tu som pracoval na rôznych pozíciách. Najskôr v oddelení testovania strojov. Ďalej som pôsobil ako vedúci konštrukčného oddelenia systémových technologických častí traktorov, kombajnov a rezačiek, po roku 2003 som bol zodpovedný za integráciu novej koncepcie obchodu s traktormi. Od roku 2007 som pracoval ako technický riaditeľ vývojového oddelenia, ktoré sa zameriava na pohony, prevodovky a hydrauliku pre traktory, ale napríklad aj pre pásové podvozky strojov Claas. V roku 2013 som na čas zmenil zamestnávateľa a prešiel som do firmy Still ako technický vedúci skupiny zdvíhacích a manipulačných zariadení. Po troch rokoch som nastúpil ako výkonný riaditeľ pre zahraničné pobočky do rakúskej firmy AVL. Táto firma vyvíja na zákazku stroje do celého sveta, vrátane strojov pre stavebníctvo a poľnohospodárstvo (napríklad platformu traktorov pre firmu Kubota). Toto obdobie bolo veľmi náročné a precestoval som takmer celý svet. Aj toto bol dôvod na zmenu a v roku 2018 som sa znovu vrátil do firmy Claas, najskôr k výrobe malých traktorov a neskôr som začal pracovať na strategických programoch v oblasti traktorov.

Toto je obrovský rozsah práce a zodpovednosti, ktorý si v profesionálnom živote absolvoval. Mňa ale najviac teší, že v tomto období sme spolu nadviazali opäť intenzívnejšie kontakty a musím otvorene priznať, že vďaka tvojej iniciatíve sme sa dostali do zoznamu partnerských univerzít firmy Claas, ktorá prostredníctvom svojej nadácie Claas Stiftung každoročne podporuje našich študentov. My sme do tej doby komunikovali s mnohými firmami, ale hlavne v rovine technických podkladov. Podporu, ktorú poskytuje firma Claas v starostlivosti o vzdelávanie mladých ľudí (od škôlkarov až po doktorandov), sme do tej doby nepoznali.

Treba povedať že to nie je len moja zásluha, ale je to náš spoločný úspech. Našťastie sme od čias, kedy si ma v prvom ročníku učil predmet Obsluha obilných kombajnov, nikdy nestratili kontakty. V roku 2009 sme boli s manželkou na návšteve na Slovensku a zastavili sme sa aj na univerzite. Vtedy si nám ukázal, čo všetko sa na Technickej fakulte zmenilo. Musím ale povedať, že ma zarazilo, že som tu videl mnoho informačných materiálov od konkurenčných výrobcov a z našej firmy veľmi málo. Povedal som si, že by sa to malo zmeniť. Vo firme som spolupracoval aj s nadáciou Claas Stifftung, ktorá je zriadená na podporu vzdelávania študentov v oblasti poľnohospodárstva a techniky. Spolu sme pripravili koncept možnej spolupráce. Na tomto základe si bol neskôr pozvaný na každoročné odovzdávanie ocenení úspešným študentom do Harsewinkelu a tam si predstavil vašu univerzitu, Technickú fakultu a vaše ciele v oblasti poľnohospodárskej techniky. Toto bol impulz, že Nadácia Claas prijala v roku 2010 Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre ako partnerskú univerzitu. Teraz je to už štrnásty rok, keď bývajú ocenení vynikajúci študenti za svoje obhájené bakalárske práce. Ocenenie je morálne, donedávna diplomy preberali študenti z rúk pána Helmuta Claasa, ale je aj motivačné s nemalou finančnou podporou do ďalšieho štúdia.

Ako často chodíš na Slovensko?

Keď sme boli mladší, chodievali sme na Slovensko lyžovať a samozrejme navštíviť našich kamarátov. Teraz je to asi raz za dva až tri roky. Ako sme už spomenuli, teraz som tu mal prednášky a možno aj to bude do budúcnosti dôvod na častejšie návštevy.

Na Slovensku vás študovala veľká skupina. Každý má svoj život, ale stretávate sa ešte po rokoch?

V Nemecku sa stretávame po troch - piatich rokoch. Teraz ale plánujeme stretnutie prvý raz v Nitre. Bude to v októbri a veľmi sa na to tešíme. Malo by prísť okolo 30 ľudí. Budeme veľmi radi, keď uvidíme staré miesta, na ktoré sa všetci pamätáme, ale aj to, ako sa univerzita zmenila.

Toto je veľmi dobrý nápad. Verím, že všetci uvidia, ako sa zmenila univerzita, ale aj mesto, na ktoré si spomínate spred takmer 40 rokov.

Držím vám palce, aby sa stretnutie podarilo naplánovať a teším sa, že sa znovu stretneme.

Autor článku: prof. Ing. Vladimír Rataj, PhD.