Emil Macho, absolvent Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, študoval v odbore regionálny rozvoj na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja. V súčasnosti je predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, najväčšej agropotravinárskej samosprávy, ktorú úspešne vedie od roku 2018 už v druhom volebnom období. Aktívne spolupracuje aj so svojou univerzitou, kde je členom Správnej rady. V rozhovore s nami sa podelil o svoje spomienky na univerzitu, priblížil tému novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, potravinovej sebestačnosti našej krajiny, najväčšie výzvy, ktoré stoja pred SPPK i novinky v rozšírení spolupráce s SPU.

Zo spomienok na univerzitu

Každému absolventovi vysokej školy zostanú v pamäti niektoré okamihy či obdobia počas štúdia. Na čo si najradšej spomínate?

Na pocit z úspešne urobenej práce, ktorý vynahradil náročnú prípravu, prebdené noci a stresy zo zápočtu či prípravy na skúšku. Samozrejme, spomínam si aj na študentský život, ktorý prirodzene patrí k vysokoškolskému štúdiu.

Školu si vyberáme s nádejou, že nás pripraví do praxe. Pripravila vás univerzita na nároky vášho pracovného života?

Áno, pripravila. Mal som navyše šťastie v tom, že som študoval externe popri zamestnaní. Počas štúdia som pracoval v poľnohospodárskej prvovýrobe a tak som mal veľkú možnosť získané poznatky na univerzite hneď aplikovať v praxi u zamestnávateľa.

Získať kvalitné poznatky prostredníctvom vysokoškolského štúdia, ktoré navyše vie absolvent uplatniť v praxi, je obrovská devíza. Absolvent musí spĺňať vysoké nároky zamestnávateľa. Som presvedčený, že absolvent SPU má vysoké predpoklady zaradiť sa do štandardného pracovného procesu. Samozrejme, vždy je to aj o synergii - o skĺbení vysokoškolských poznatkov s rýchlym adaptovaním sa v novom kolektíve, osvojení si denných pracovných úloh a prirodzeným začlenením sa do pracovného procesu.

V čom je z vášho pohľadu zaujímavé štúdium a možnosti vzdelávania na našej univerzite?

V perspektíve. Mnohí poľnohospodári a potravinári spomedzi nás, ktorí vyštudovali SPU v Nitre, sú dnes úspešní manažéri, majú vlastné firmy, sú príkladom ako rozvíjať región, v ktorom žijú. SPU vie vychovať budúcich špičkových agronómov, mechanizátorov a celkovo poľnohospodárov a potravinárov, ktorí sa odhodlali vykonávať toto záslužné remeslo, ktoré sa, žiaľ, za posledné roky dostalo na okraj spoločnosti. Preto musíme týmto absolventom úprimne poďakovať za ich snahu o zveľaďovanie slovenského agropotravinárstva.

Štúdium na SPU ponúka uchádzačom širokú škálu možností ako sa vzdelávať aj v oblastiach súvisiacich s krajinotvorbou, presným poľnohospodárstvom, biotechnológiami, bioekonomikou alebo regionálnym rozvojom. Úzke prepojenie týchto tém so starostlivosťou o životné prostredie a klimatickými zmenami sú už nevyhnutnou súčasťou aj vysokoškolského vzdelávania.

O novej SPP, potravinovej sebestačnosti a aktuálnych výzvach

Od začiatku roka prechádza agrosektor na nové pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá sa bude uplatňovať do roku 2027. Myslíte si, že terajšie nastavenie poľnohospodárskej politiky vedie dlhodobo k motivácii poľnohospodárov?

Myslím si, že súčasné nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky môže výrazným spôsobom zmeniť krajinu, keďže nastavené ciele si kladú za výrazný cieľ ekologizáciu poľnohospodárskej produkcie a výrobu potravín. Treba však za tým vidieť aj to, že nová poľnohospodárska politika kladie oveľa väčšie nároky na údržbu krajiny a poľnohospodársku produkciu, chov zvierat. Už nikto nebude môcť povedať, že poľnohospodári dostávajú platby za ničnerobenie. Aktuálne pripravujeme naše návrhy na zmeny, akým spôsobom modifikovať Strategický plán SPP tak, aby nastavené ciele boli ešte viac pre našich poľnohospodárov motivačné.

Jednou z hlavných tém, na ktorú SPPK dlhodobo upozorňuje, je zvyšovanie potravinovej sebestačnosti krajiny. Je všeobecne známe, že Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou. Ako sme na tom v súčasnosti?

Aktuálna geopolitická situácia vo svete, dopady vojny na Ukrajine, mesiace trvajúca celosvetová pandémia koronavírusu a obavy o potravinovú bezpečnosť nám mali priniesť nádej, že naši spotrebitelia budú ešte viac vnímať dôležitosť domácej výroby potravín. Žiaľ, inflácia, zdražovanie všetkých tovarov a služieb, zmenila nákupné správanie väčšiny Slovákov. Začali sa opäť rozhodovať viac podľa ceny potraviny na pulte obchodu, ako podľa krajiny pôvodu. Naďalej však našim spotrebiteľom vysvetľujeme, že kúpou slovenských potravín vsádzajú na kvalitu a mimoriadnu bezpečnosť, navyše naše potraviny nie sú poznačené žiadnymi potravinovými škandálmi.

Na koľko percent sme sebestační a kde je situácia najviac kritická?

Naša sebestačnosť je na úrovni asi 40 percent. Na rovnakej úrovni je dlhodobo aj podiel domácich potravín na pultoch obchodných reťazcov. Sme mimoriadne závislí na dovozoch cudzích potravín a čo je nanajvýš smutné, že ide o základné potraviny, ktoré si vieme vyrobiť aj my sami doma.
Najkritickejšia situácia je v potravinárskom sektore a v špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výrobe. Presne tieto oblasti je preto nutné systémovo a dlhodobo finančne podporovať.

Existuje nejaká optimálna miera sebestačnosti?

Je úplne logické, že nemôžeme byť stopercentne sebestačnou krajinou vo výrobe potravín. Vzhľadom na klimatické pásmo, v akom sa Slovensko nachádza, nemôžeme u nás pestovať ryžu, ani citrusové ovocie či kávu. Preto ich musíme dovážať. Je však trestuhodným mrhaním potenciálu tejto krajiny, keď si dobrovoľne desiatky rokov ničíme domáce agropotravinárstvo, ktoré navyše v minulosti patrilo medzi výkladné skrine národného hospodárstva krajiny.

Nemôžeme povedať, že by slovenskí poľnohospodári a potravinári nemali záujem zvyšovať úroveň potravinovej sebestačnosti. Predsa len, nemali by viac usilovať o sebestačnosť?

Z výrazne finančne poddimenzovaného odvetvia, ktoré sme si „ničili“ predchádzajúce dekády, výkladnú skriňu národného hospodárstva za pár rokov neurobíme. Ako sme tridsať rokov domácu výrobu potravín zanedbávali, tak tridsať rokov budeme chyby naprávať. V súčasnosti máme priaznivo nastavený trend podpôr, treba v nich jednoznačne pokračovať.

Európska komisia v rámci svojej stratégie navrhuje znížiť do roku 2030 používanie pesticídov o 50 percent. Je to podľa vás splniteľné bez obrovského prepadu produkcie a straty konkurencieschopnosti európskych poľnohospodárov?

Stanovujeme si nie úplne realizovateľné ciele. V našich podmienkach, ak by sme mali tento návrh splniť, výrazne by sme si znížili objem vyprodukovanej poľnohospodárskej produkcie. Následne by to malo dopad na stavy zvierat a množstvo vyprodukovaných slovenských potravín. Dlhodobo tvrdíme, že Európska komisia by mala takéto zmeny zavádzať individuálne pre každú jednu členskú krajinu samostatne. Plošné zníženie pesticídov jednotným percentom pre všetky členské štáty by v konečnom dôsledku potrestalo našu krajinu a jej spotrebiteľov.

Na trhu s energiami došlo v poslednom období k dramatickému zhoršeniu a ceny presahujú možnosti jednotlivých producentov. Doľahli aj na potravinárov, bez energie, plynu, elektriny, sa potraviny nedajú vyrábať. Jedno je asi zrejmé, že žiaden prudký pokles cien na potraviny sa nechystá. Je podľa vás pomoc štátu sektoru dostatočná?

Pomoc štátu pre agropotravinársky sektor bola dlhé roky mimoriadne nízka. Aktuálne musíme skonštatovať, že hlavne minulý rok sa pomoc štátu do odvetvia výrazne zvýšila. Navýšili sa platby pre potravinársky spracovateľský priemysel, investície do poľnohospodárstva, viac sme podporili špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu aj v kontexte minuloročného odškodnenia za sucho.
Naším cieľom je, aby sme takto výšku podpôr z národných zdrojov vedeli dostať každý rok bez ohľadu na vládnu garnitúru. Aj štátne pomoci sa musia stať každý rok prirodzenou súčasťou výdavku štátneho rozpočtu.

Aké najväčšie výzvy stoja pred SPPK?

Momentálne je tou najväčšou výzvou ustáť energetickú krízu a zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov a potravinárov pri nových, zelenších pravidlách Spoločnej poľnohospodárskej politiky. A s tým, prirodzene, súvisia všetky naše ostatné snahy - či už mať vyššie financovanie odvetvia, transparentnú a predvídateľnú legislatívu, ktorej pripravované zmeny môže pripomienkovať aj odborná agropotravinárska verejnosť. Mať istotu stabilných odberateľov, obchodných partnerov a istotu stabilných cien, ktoré zohľadnia rast výrobných nákladov. Podnikať bez zbytočnej byrokracie. Porozumieť nám však v prvom rade musia naši spotrebitelia. Chceme si u nich vybudovať vysokú mieru dôvery v domáce potraviny. To, že ich vyrábame naďalej bez masívnych potravinových škandálov, je loptičkou na našej strane.

Mladá generácia a agrosektor

Vždy sa lepšie pokračuje tam, kde je vidieť perspektívu. Vidí, podľa vás, mladá generácia podnikanie v poľnohospodárstve pozitívne?

Nemyslím si, že mladá generácia vníma jej vlastné pôsobenie v poľnohospodárstve ako veľkú príležitosť. O tom, že je to veľmi perspektívne odvetvie budúcnosti, ako aj domáce agropotravinárstvo, ju naďalej musíme presviedčať.

SPPK je významným partnerom SPU v Nitre pri definovaní profilu absolventa tak, aby bol uplatniteľný v jednotlivých oblastiach agrosektoru. Čo by ste odkázali či odporučili študentom, ktorí sa chcú venovať tomuto sektoru?

V prvom rade, aby sa nebáli nových výziev, ktoré im agrosektor prináša. A v druhom rade, nech sa sami prídu presvedčiť, že práca v poľnohospodárstve dnes už nie je len o maštali a špine, ale že je to vysoko sofistikované remeslo 21. storočia, kde dominujú najmodernejšie technológie. Navyše, s pocitom, že jesť sa bude stále, sa aj do tejto profesijnej výzvy nastupuje ľahšie.

SPU v Nitre je od minulého roka členom SPPK, takže v tomto smere sa priam núka užšia spolupráca. Plánujete nejaké novinky?

Naším zámerom je, aby sme prehĺbili oblasť vzdelávania o význame domáceho agropotravinárstva a produkcii čerstvých slovenských potravín. SPPK už desať rokov organizuje projekt Hovorme o jedle, ktorým sa snaží o spomínaných témach vzdelávať žiakov základných škôl. Keďže SPU ako jedna z prvých vysokých škôl na Slovensku spustila prevádzku univerzitnej materskej školy, s manažmentom univerzity plánujeme do projektu zapojiť práve cez univerzitnú materskú školu aj najmenšie deti. Vzdelávať spotrebiteľov o správnych stravovacích návykoch a zvýšiť povedomie o potravinách totiž treba už v predškolskom veku.

Rovnako naším cieľom je, aby sa absolventi SPU vedeli v čo najväčšej miere uplatniť na pracovnom trhu. Treba poznať názor praxe, akú kapacitu má vlastne trh práce v slovenskom agropotravinárstve a spoločne podľa toho nastaviť kritériá súvisiace s prijímaním mladých ľudí na vysokoškolské štúdium.