Ide o jednu z najvýznamnejších udalostí v novodobých dejinách našej krajiny. Násilný zásah poriadkových síl proti demonštrantom, ktorý sa odohral 17. novembra 1989 v Prahe, odštartoval udalosti, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike (ČSSR) a ktoré sa označujú ako Nežná revolúcia. Udalosti boli súčasťou vtedajších veľkých geopolitických zmien a otvorili Československu dvere k novým možnostiam a výzvam. Od roku 2001 je tento deň štátnym sviatkom.

Aj naša univerzita si pravidelne pripomína tieto udalosti ako oslavu slobody. Mnohí naši pedagógovia boli aj účastníkmi týchto historických udalostí.

O svoju spomienku na revolučné obdobie sa krátko s nami podelil prodekan FAPZ pre výchovno - vzdelávaciu činnosť Ing. Ján Gažo, PhD., ktorý bol práve v tom období študentom 2. ročníka fytotechnického odboru našej univerzity, ktorá v tom období niesla názov Vysoká škola poľnohospodárska.

Pán prodekan, prečo vás tieto udalosti nenechali ľahostajným a čo by ste odkázali dnešným študentom?

“Hrou náhod sme v piatok 17. novembra 1989 celý ročník bezstarostne oslavovali polovicu vysokoškolského štúdia - lámaćku. No už počas víkendu sme sa v správach dozvedeli o krvavom zásahu Verejnej Bezpečnosti proti demonštrujúcim študentom na Národní tříde v Prahe. V nasledujúcom týždni sa aj na pôde našej univerzity rozbehli zmeny, ktoré boli neskôr nazvané Nežnou revolúciou. Začalo to spontánnymi diskusiami na pôde internátov, následne verejnými protestmi, účasťou na generálnom štrajku a okupáciou priestorov univerzity. Spoločne sme pripravovali letáky, roznášali a lepili sme ich v centre mesta. Iné skupiny študentov chodili na diskusie do podnikov a škôl v regióne Nitry. Podporovalo nás množstvo našich učiteľov, ako aj neznámych ľudí, ktorí nám všemožne pomáhali. Tie dni pre všetkých nás znamenali úžasný nádych slobody a na dnešnú dobu neuveriteľne silný pocit vzájomnej spolupatričnosti a národnej hrdosti, ktorý sme dovtedy nepoznali. Každý z nás hrdo nosil na oblečení trikolóru ako symbol revolúcie. Zrazu sme pocítili, že hoci sme len študenti, sme tí, ktorí svojimi činmi tvoria budúcnosť tejto krajiny.

Dnes, s odstupom času, môžem hodnotiť, že naše rozhodnutie vzoprieť sa totalitnej vláde jednej strany a bojovať za ideály demokracie a slobody bolo vtedy veľmi jednoduché. Možno aj preto, lebo sme vedeli kto sú “oni”, ktorým zvoníme kľúčami na námestí a ktorých už nechceme nechať rozhodovať o našej budúcnosti. Dnes si opäť uvedomujeme, že boj za demokratické princípy a slobodu neskončil 17. novembrom. Idey a princípy Nežnej revolúcie sú v súčasnej komplikovanej dobe opäť ohrozené. Spoločnosť je rozdelená, situáciu výrazne umocnila neistota vyvolaná pandémiou ochorenia COVID-19. Riešenie tejto neľahkej situácie je však v našich rukách. Musíme si vedieť vážiť to, čo máme, ctiť si vedecké poznatky a našim mladým ľuďom trpezlivo vysvetľovať, že sloboda a výdobytky v zmysle hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie, ktoré máme, vôbec nie sú samozrejmosťou.”