Basketbalisti jubilujú. Pripomínajú si sedemdesiatročnicu klubu

napísal

Basketbalový klub – BKM SPU Nitra – si pripomína 70 rokov svojho vzniku. O jeho formovaní, míľnikoch, pádoch i vzostupoch sme hovorili s trénerom PaedDr. Ľubomírom Urbanom.

Basketbalový klub a celkovo šport, existuje na našej univerzite od jej vzniku v roku 1952. Ktoré obdobia sú podľa vás najvýznamnejšie z  hľadiska formovania alebo rozkvetu basketbalu? 

História má spôsob ako dať väčšine vecí vyniknúť. Pokiaľ ide o vysokoškolský šport, nie je tomu inak. Sedemdesiat rokov, ktoré sú za univerzitným športom na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ponúkli množstvo tradícií a úspechov v rôznych športových odvetviach, nielen basketbalu. Avšak najvýznamnejším míľnikom bolo založenie samostatnej Katedry telesnej výchovy v  roku 1952, ktorá ako jedna z  mála katedier je tu už od zrodu Vysokej školy poľnohospodárskej, neskôr SPU v Nitre. Týmto krokom naša vysoká škola významne vymedzila telesnú výchovu a šport na svojej pôde. Ďalším míľnikom pre rozvoj športu bolo dobudovanie športového areálu pri Študentskom domove Mladosť, ktorý bol v  tom čase jediný komplexne dobudovaný športový areál na Slovensku. Potom už len záleží na harmónii a  motívoch ľudí, ktorí tvoria športové hnutie v  danom období, či bude ich éra úspešná, alebo nie. Keď sa spoja tieto kľúčové predpoklady, moderná infraštruktúra, odborné pedagogické predpoklady športových odborníkov, ako aj ľudia okolo športových odvetví, potom existujú možnosti dať veciam, v  našom prípade športu, vyniknúť. Ani v  basketbale tomu nebolo inak.

Kedy ste prvýkrát sadli na lavičku trénera a  čo vás k tomu viedlo?

Je to už veľmi dávno, keď som sa dozvedel, že na Katedre telesnej výchovy Vysokej školy poľnohospodárskej sa uvoľnilo pracovné miesto na špecializáciu basketbal. Pri zvážení veľkého potenciálu dvoch vysokých škôl pre rozvoj športu som sa o  miesto uchádzal. Po prvýkrát som prišiel na našu vysokú školu v  roku 1983, keď mi doc. PhDr. Vladimír Cibuľka, CSc., odovzdal družstvo mužov, ktoré hralo vtedy krajskú súťaž. Obul som si naspäť tenisky, aby som družstvu pomohol ako hrajúci tréner postúpiť v  roku 1985 do Slovenskej národnej ligy, čo bola v  tom období druhá najvyššia súťaž na Slovensku. Neskôr už len ako tréner som spolu so svojimi hráčmi stál v  roku 1993 pri postupe do najvyššej súťaže v  basketbale na Slovensku.

Najväčšie úspechy – dva slovenské majstrovské tituly v  roku 2005  a  2009 klub zažil práve pod vaším vedením.  V  roku 2009 ste sa stali aj Trénerom roka v ankete Slovenskej basketbalovej asociácie. Nebolo to vaše prvé ocenenie. Ako ste vnímali ocenenia svojej práce a  vlastne aj vášho tímu?

Ako som spomenul pri prvej otázke, na to, aby športový kolektív dosiahol úspech, dlhodobú existenciu, musí existovať súhra predpokladov. Je to spojenie športových možností, správnych ľudí na každom mieste v  hierarchii klubu a  spoločnej ambície niečo dokázať. Pretože v  kolektívnom úsilí je veľmi ťažko zmerateľné, kto sa akou mierou podieľa na spoločnom úspechu, beriem každú prežitú sezónu ako súťaživú výzvu, ako cestu za spoločne vytýčeným cieľom, ktorá ma neustále bavila, baví a  sprevádza ju mnoho zážitkov. Preto som sa na individuálnych oceneniach, ani kolektívnych serenádach, najmä po víťazstvách, nezúčastňoval.

Roky 2013 – 2017 boli pre klub mimoriadne náročné. V lete 2017 skončil v Nitre mužský basketbal, po 14 rokoch pôsobenia v extralige... Čo to spôsobilo?

História prebieha v  kruhových cykloch. Tak tomu bolo aj pri basketbale. Vzostupy, pády, raz chýbajú priestory, raz ľudia, raz financie. Vzostup v  novej ére Slovenska spôsobil prílev financií a profesionalizácia športovcov, ale basketbal, neuvedomujúc si dlhodobú udržateľnú perspektívu, si týmto krokom sám pod sebou podpílil konár. Nasýtenosť úspechmi, strata vedomia reality, neexistujúci zmysel pre dlhodobosť predurčil basketbal na pád, čo sa aj stalo. Ale tento proces je viditeľný vo viacerých etapách existencie basketbalu na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Podstatné vždy bolo, že basketbal stále prežil.

V roku 2018 sa nitriansky mužský kolektív po jeden a pol ročnej odmlke vrátil na scénu. Nie však na extraligovú, ale prvoligovú. Mnohí si mysleli, že nebudete schopní postaviť mužstvo. Vám sa to však podarilo. Už vtedy ste vyjadrili nádej, že tento štart vám dovolí robiť basketbal na trošku dlhodobejšej platforme... Ako sa vám to podarilo?

Najväčšiu zásluhu na súčasnej existencii basketbalu mužov má Ing. Jozef Mečiar a  Daniela Okošová, ktorí sa starajú o mužské družstvo už niekoľko sezón. Vývojovo a  generačne čerpáme z ideálnej previazanosti našich bývalých hráčov, absolventov vysokej školy, ktorí ešte stále majú čo odovzdať a  ukázať, spolu s mladými ambicióznymi odchovancami, ktorí sú dychtiví po úspešných kariérach. Menovite ide o  Milana Žiaka, Jozefa Vojteka, Romana Vida a  Ladislava Stojanova. Okrem nich nám dorástla generácia úspešných vlastných odchovancov Mareka a  Lukáša Foltína, Maroša Šimka a môjho syna.

V aktuálnej sezóne sa BKM SPU Nitra pod vaším vedením podarilo vyhrať prvú ligu. Mužský basketbal pod Zoborom má šancu vrátiť sa medzi slovenskú elitu. Aké je teda forma vašich hráčov? Trúfnete si na extraligu?

Minulý rok sme si vyskúšali baráž s  extraligovou Prievidzou, spoločné zápasy neboli márne, dokonca sme siahali v  Prievidzi na víťazstvo. Tento rok baráž nie je, víťaz 1. ligy si zaručuje právo štartu v  Extralige. Skúsime nájsť harmóniu, pokiaľ hráčov Vojtek, Žiak, Vido a  ďalších nedobehne vek a  mladí vyrastú na najvyššiu úroveň, potom sa uvidí.

Aká je z  vášho pohľadu podpora školy? Dokáže poskytnúť hráčom podmienky pre ich ďalší všestranný rozvoj?

Ako som už v úvode naznačil, všetko sa mení, len Slovenská poľnohospodárska univerzita tu vždy bola a  verím, že aj vždy bude. Bez tejto pevnej inštitucionálnej opory žiaden šport na SPU nedokáže existovať. Preto si túto podporu nesmierne vážime a  ďakujeme za ňu.

 

Na snímkach:

1, Víťaz 1. basketbalovej ligy mužov 2022. Vľavo tréner mužstva Ľubomír Urban

2, Aktuálne zo zápasu v novej sezóne v Levoči

 

 

 

Ísť späť