Minulý týždeň, 9. júla, doznel posledný tón v rámci 47. medzinárodného akademického festivalu folklórnych súborov Akademická Nitra 2025. Čo priniesol festival, aká bola jeho organizačná a umelecká úroveň, v čom spočíva jeho význam, sme hovorili s členkou odbornej poroty riaditeľkou Odboru živého dedičstva a kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva Ministerstva kultúry Slovenskej republiky BARBOROU MORONGOVOU, tanečnou pedagogičkou, etnochoreologičkou a choreografkou.

Aká bola z vášho pohľadu organizačná úroveň a umelecká kvalita festivalu?

Organizačnú stránku hodnotím veľmi pozitívne. Komunikácia s organizátorom, príprava podkladov a pracovné podmienky, boli profesionálne a na vysokej úrovni. Oceňujem dôraz na včasné poskytovanie informácií a mnohé praktické riešenia, ktoré boli pre hodnotiteľov veľkou pomocou. Tiež pozitívne hodnotím kolektív a vecné zameranie tímu hodnotiteľov v kontexte vyváženého pokrytia škály kritérií, ktoré boli predmetom hodnotenia.

Na súťažnom festivale sa predstavilo jedenásť súborov. Čo vás prekvapilo na ich vystúpení?

U zúčastnených domácich kolektívov bol badateľný zámer prezentovať sa prioritne novou tvorbou, v ktorej bol vytvorený dostatočný priestor na vyniknutie všetkých umeleckých zložiek. Príjemne ma potešila snaha o zavádzanie inovácií s plným rešpektom k tradičnému obsahu a vysoká úroveň vizuálnej stránky umeleckých čísiel. Okrem estetických a zároveň funkčných odevov vrátane účesov a doplnkov sa objavila cielená práca so svetelným dizajnom či projekciami, ktoré neboli samoúčelné, ale uvedomelo spoluvytvárali výsledný vizuálny, myšlienkový a ideový koncept diela. Tiež musím vyzdvihnúť kvalitnú pedagogickú prácu v zúčastnených kolektívoch, ktorá sa odrazila v presvedčivých interpretačných výkonoch.

Tohtoročné súťažné vystúpenia, galaprogram aj sprievodný program Akademickej Nitry mali mimoriadne veľký divácky ohlas. V čom to podľa vás tkvelo?

Osobne som evidovala divácky záujem v podobe plného, prajného a aktívneho hľadiska počas všetkých troch festivalových večerov. Potešila ma vysoká návštevnícka účasť na Tanečnom dome, ktorý bol ako Cyklus Tanečný dom združenia Dragúni – aktivita zapísaná v Zozname najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva, zaradený v dramaturgii festivalu ako sprievodný program. Lákadlom pre divákov mohla byť okrem etablovaných domácich kolektívov nepochybne aj účasť zahraničných kolektívov, ktoré dotvárajú medzinárodný kultúrny kolorit festivalu. A zrejme pomohla aj intenzívnejšia komunikačná kampaň na sociálnych sieťach.

V čom je podľa vás význam organizovať takéto podujatie, ako je medzinárodný akademický folklórny festival?

Zachovávanie folklórneho umenia považujem za prirodzenú súčasť a potrebu nášho kultúrneho bytia aj plnohodnotného kultúrno-spoločenského vyžitia. Rešpekt k odkazu predkov, objavovanie a poznávanie špecifík tradičnej kultúry v širšom historickom či geografickom kontexte spojené s aktívnou participáciou pri uchovávaní a popularizácii živého dedičstva prispieva nielen k osobnostnému rozvoju, ale aj tolerancii a medziľudským vzťahom. Podujatia, ktoré majú kontinuitu, no zároveň si zachovávajú svoju kvalitatívnu úroveň, vnímam ako nevyhnutnú a dôležitú súčasť funkčného ekosystému folklórneho hnutia. Dôležitým aspektom je aj motivácia interpretov a autorov, ktorá potrebuje svoje pomyselné méty. V prostredí akademických súborov k takýmto métam určite patrí aj festival Akademická Nitra. V minulosti si pamätám aj ročníky s početnejšou účasťou domácich kolektívov. Vysvetlenie má však racionálne dôvody. Jedným z nich je nepochybne aj oneskorenie informácií o finančnej podpore z Fondu pre podporu umenia, čo v mnohých ohľadoch ovplyvnilo nielen termínové aspekty na strane organizátorov, ale aj na strane zúčastnených kolektívov. O to viac oceňujem, že organizátorom sa podarilo okrem domácich súťažiacich zabezpečiť aj početnú a vyváženú účasť kvalitných a divácky atraktívnych kolektívov zo zahraničia. Som presvedčená, že podujatiu tohto typu, patrí významné miesto v kultúrnom, umeleckom i spoločenskom kalendári nejedného umeleckého súboru. Taktiež spomienky naň a radosť zo spoločne prežitých zážitkov či z dosiahnutých úspechov, ktoré nemusia mať len podobu získania titulu laureáta, ale hlavne vlastného kvalitatívneho posunu, ostávajú dlho aj po ukončení festivalu. V porovnaní s klasickými festivalmi vnímam pridanú hodnotu Akademickej Nitry v spoločných aktivitách súborov, ktoré vytvárajú priestor k intenzívnejšiemu medzisúborovému spoznávaniu.

V rámci súčasného ročníka ma osobne potešil aj dramaturgický zámer vniesť do súťažných programov aj informácie o fenoménoch z Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Aké celkové dojmy, prípadne postrehy, ste si vy osobne odniesli z festivalu?

Dojmy sú len pozitívne. Teší ma, že festival stojí pevne na nohách. Potešujúce je, že aj napriek náročnému obdobiu, ktoré sa odráža vo všetkých sférach žitia, a ktoré v mnohých ohľadoch postihlo aj kultúru, akademický priestor vrátane členskej základne súborov a podmienok na novú tvorbu, badať úprimný zápal a odhodlanie jednotlivých aktérov prekonávať prekážky a posúvať sa vpred.

Titulné foto B. Morongovej: archív Dragúni