V roku 1996 som ako členka kultúrnej komisie na prípravu osláv 50. výročia vzniku poľnohospodárskeho vysokého školstva na Slovensku tuho rozmýšľala ako a čím obohatiť toto významné výročie. A našla som. Sediac v pracovni u doc. Ž. Hacherovej na Katedre účtovníctva a financií FEM som  na stene zbadala obraz, ktorý zobrazoval výstavbu našej školy. A dozvedela som sa, že tých obrazov je na katedre veľa.

Prešla som všetky pracovne a objavila som 8 obrazov. Rozšírila som hľadanie aj na iných pracoviskách fakulty a mala som 11 obrazov. Autor akademický maliar Josef Mžik rodák z Ostravy, vyštudovaný v Bratislave v triede Jána Mudrocha, dostal ponuku od vedenia VŠP prostredníctvom doc. MVDr. Martina Tordu, CSc., prorektora pre výstavbu VŠP, umelecky stvárniť  miesta výstavby školy olejomaľbami, ktoré zachytia rôzne etapy výstavby, ale aj tie budovy, v ktorých sa v tom období VŠP nachádzala, roztrúsené po celej Nitre, od Kalvárie  po Hospodársku školu pod Zoborom. Písal sa rok 1962. Info, tak povediac z prvej ruky, mám od vtedajšej sekretárky rektora  akademika Emila Špaldona pani E. Faškovej.

A tak krajinár Josef Mžik vytvoril unikátnu, ucelenú a rozhodne ojedinelú kolekciu. Prvá vernisáž za účasti autora sa konala v priestoroch ŠD Mladosť v roku 1965 pri príležitosti už takmer ukončenej výstavby  a danej do užívania.

To, že sa po vernisáži obrazy rozchytali na mnohé pracoviská, najmä vtedajšej PEF, je pochopiteľné, každý chcel mať obraz, vytratila sa však ucelenosť.

Pátrala som ďalej. Nebolo to jednoduché. Obrazy boli na pracoviskách evidované ako DKP. Čiže som ich len zapožičiavala.

Druhú vernisáž, lepšie povedané výstavu, som s pomocou pracovníka internátu inštalovala v spoločenskej miestnosti ŠD Mladosť, kde bola recepcia pri príležitosti už spomínaného 50. výročia poľnohospodárskeho vysokého školstva na Slovensku. Žiaľ, výstava nebola podľa mojich predstáv. Bolo tam množstvo ľudí, ktorí viac pozerali na plné stoly  jedál, ako na obrazy. Niektoré obrazy som vrátila na príslušné pracoviská, niektoré boli uložené v edičnom stredisku. Čakala som, kedy si niekto z vedenia školy na ne spomenie.

A stalo sa. Síce až v roku 2017. Ešte som našla dva obrazy v sklade ŠD Mladosť. Dostali nové rámy a tak tretia vernisáž v priestoroch čitárne pod Aulou bola naozaj dôstojným miestom na ich prezentovanie.

„Moje obrazy" našli miesto v zasadačke Akademického senátu a v súčasnosti sú aj na chodbe Rektorátu SPU.

Som rada, že sa našiel priestor aj v publikácii vydanej pri príležitosti 65. výročia, ktorá je z môjho hľadiska doterajšou najvydarenejšou knihou zo života SPU.

S odstupom času sa teším, že obrazy sú tam, kde sú. Aj keď si myslím, že táto ojedinelá, ucelená a unikátna kolekcia by mohla mať aj väčšiu divácku kulisu jej obdivovateľov, napr. pod Aulou. >Môžeme byť na ňu pyšní.

PhDr. Daniela Wolfová