Téma problematiky chleba dominovala aj hlavnému sprievodnému podujatiu festivalu Agrofilm - diskusnému fóru Chlieb a Ako nasýtiť svet. Konalo sa 5. októbra v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre Nitra – VÚŽV Lužianky a zúčastnili sa na ňom študenti FBP a FAPZ Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre s pedagógom Ing. Romanom Réckym, PhD.,  z FEM a študenti Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre.

Históriu chleba, spracovanie obilnín, účastníkom fóra priblížil archeológ Karol Pieta. Ako uviedol, ak by sme mali označiť nejakú potravinu, ktorá sprevádza ľudstvo takmer celou históriou, mohol by to byť chlieb.

„Chlieb sa však nestal každodennou stravou hneď – tou bola najprv obilná kaša, potom placka sušená na slnku, ktorá sa pri konzumácii namáčala do vody. Najstaršie kvasené chleby, ktoré sa zachovali v podobe zuhoľnatených úlomkov, sú z neskorej doby kamennej. Odborníci sa domnievajú, že v tom období išlo skôr o výnimky než pravidlo,“ povedal výskumník a dodal, že najznámejšie nálezy chleba pochádzajú z antických Pompejí.

Najstarší objavený chlieb na Slovensku pochádza z doby sťahovania národov. „Podľa analýzy, zuhoľnatený bochník kvaseného chleba upiekli z pšeničnej múky, bez soli. Nález sa nám podaril na hrade Devín, keď sme odkryli zvyšky pece, v ktorej okrem chleba bolo zachované aj zuhoľnatené zrno a krajce chleba. Tie boli zložené zo zmiešanej múky – s prevahou pšeničnej (42,5 %), prídavkom ražnej (16,5 %) a jačmennej múky (17,9 %) a obsahovali soľ. Produkty patrili germánskym obyvateľom žijúcim na rímskej hranici,“ uviedol K. Pieta, ktorý sa na objave podieľal.

Poľnohospodárska prvovýroba – tvrdý chlebík

Keďže ambíciou odborného podujatia bolo napomôcť mladým ľuďom zorientovať sa v základných hodnotách, cez dokumentárne filmy mali možnosť nahliadnuť do každodennej práce tých, ktorí chlieb dorábajú. Snímky umožnili pozrieť sa na postup prípravy chleba od počiatku, od obilného zrnka, až po finálny voňavý bochník. O tom, ako a z čoho dorábať chlieb, a že to nie je jednoduchá práca, mali účastníci fóra možnosť aj naživo diskutovať s hlavnými aktérmi snímok – zástupcami producentov obilnín a pekárov.

Štruktúru poľnohospodárskej prvovýroby v PD Badín, ktoré robí klasickú poľnohospodársku činnosť, priblížil predseda predstavenstva Mojmír Haško. Ako uviedol, z hľadiska tržieb dominuje živočíšna výroba, konkrétne produkcia surového kravského mlieka. Hospodária na 800 ha poľnohospodárskej pôdy, z nich je 300 ha trvalých trávnych porastov. „Na 493 ha ornej pôdy pestujeme krmoviny a komerčné plodiny. Na 96 ha ozimnú repku, na 94 ha pšenicu a na 55 ha triticale. V rekordnom roku sme mali úrodu triticale na úrovni 7 t/ha, pšenice 6,5 t/ha. K našej tržnej plodine patrí aj repka olejná.“  

V diskusii mladým účastníkom vysvetlil, že hybridy a odrody pšenice, ktoré používajú, sú vhodné na produkciu mlynárskej múky a chleba. „Na aké účely pšenica bude vhodná, aká bude hmotnosť zrna, obsah lepku a podobne, však v konečnom dôsledku rozhoduje počasie,“ konštatoval predseda.

V súčasnosti majú družstevníci v PD Badín plné ruky práce, aby rôznou kombináciou dopestovaných krmív a plodín, udržali stavy hospodárskych zvierat, ktoré z roka na rok klesajú. Po letnom suchu zápasia s nadbytkom vlahy, v dôsledku čoho majú problémy založiť budúcu úrodu. „Okrem toho, že každý deň som na poli, v maštali, musím sledovať trhové správy, vývoj cien na komodity a podľa toho sa snažíme obchody realizovať,” priblížil ďalšie spektrum činností M. Haško.

Chlieb – potrava i hodnota

Výrobu kvalitného kváskového chleba priblížil Július Guľáš z pekárne YEME. Ako študentom povedal, za dôležitý moment procesu výroby považuje pomalé pečenie chlebíka, tak, ako to kedysi robievali naše prastaré mamy. Mali totiž to, čo nám dnes najviac chýba - čas upiecť si kvalitný chlieb. So zvyšujúcimi sa cenami surovín a energií rastie aj cena chleba. Kým v septembri 2020 bola na Slovensku priemerná cena chleba 1,49 eur za 1 kg, dnes je to 1,97, v závislosti od zloženia chleba môže byť aj nad 2,50. Kde podľa pekára môže byť strop? „Aj na úrovni 6 až 8 eur,” domnieva sa J. Guľáš. Kvalitný chlebík z jeho dielne účastníci fóra mali možnosť aj ochutnať.

Vrátiť ľuďom úctu k chlebu je filozofiou občianskeho združenia Košiar v Topoli, okres Snina, Jaroslava Lechana. Vzniklo s cieľom podporovať zachovanie kultúrneho dedičstva a tradičných remesiel a sprostredkovať tradičný ľudový zážitok návštevníkom Polonín. „Chlieb je hodnotovou súčasťou nášho národného profilu,“ povedal J. Lechan. V tomto zmysle vedú aj návštevníkov, najmä mladú generáciu, ktorí si môžu prísť do ich gazdovstva upiecť poctivý chlebík od zrnka cez jeho spracovanie na múku do cesta a upečenie v tradičnej hlinenej peci.

 

Fotografie: Ján Čorba, rch

Čítajte aj o premietaní filmov na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre: https://fem.uniag.sk/sk/aktualne-informacie-reader/agrofilm-aj-na-fem-spu-v-nitre/