Kreatívne centrum Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre sa stalo miestom šiesteho ročníka medzinárodnej konferencie AGASI 2026. Podujatie, ktoré tradične podporila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži, otvorilo diskusiu o rozvoji sociálneho poľnohospodárstva, jeho legislatívnom ukotvení, financovaní a vzdelávaní na Slovensku. Konferenciu zorganizovala SPU v Nitre v spolupráci s občianskym združením Druživa. V úvode podujatia sa účastníkom prihovorila prorektorka SPU pre strategický rozvoj a internacionalizáciu Lucia Palšová a radkyňa Stálej misie SR pri OECD v Paríži Kristína Gendová Ruzsíková, ktorá informovala o aktivitách organizácie.

                               Inovatívny koncept s celospoločenským prínosom

Sociálne poľnohospodárstvo predstavuje moderný a humánny prístup, ktorý úspešne spája tradičnú poľnohospodársku produkciu so sociálnymi a terapeutickými službami. Jeho primárnym cieľom je pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti alebo čelia znevýhodneniu. Prostredníctvom práce na farmách, starostlivosti o zvieratá či pestovania rastlín nachádzajú uplatnenie osoby so zdravotným znevýhodnením (ZŤP), dlhodobo nezamestnaní a marginalizované komunity, seniori a ľudia zotavujúci sa zo závislostí, ako aj osoby po výkone trestu či mladiství z nápravných zariadení. Práca v poľnohospodárskom prostredí im pomáha získavať kľúčové pracovné, spoločenské a finančné návyky, vďaka čomu sa dokážu plnohodnotne zaradiť do bežného života a na otvorený trh práce. V rozvinutých európskych regiónoch je tento sektor rešpektovaným a ekonomicky stabilným odvetvím hospodárstva.

Čísla hovoria jasnou rečou: Sociálne podnikanie v SR rastie

Podľa najnovších údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR pôsobí na Slovensku už 653 sociálnych podnikov, ktoré na začiatku tohto roka zamestnávali viac ako 9 200 znevýhodnených osôb. Najsilnejšie zastúpenie majú tieto subjekty v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji a v južných okresoch Slovenska.

„Záujem o zakladanie sociálnych fariem stúpa, k čomu prispieva aj podpora zo strany štátu. Legislatívny proces v tejto oblasti sa naštartoval už v roku 2019. Registrované sociálne farmy môžu využívať kompenzáciu mzdových nákladov, daňové úľavy - najmä pre spracovateľov, či zvýhodnenie vo verejnom obstarávaní,“ uviedol senior špecialista sociálnej ekonomiky Milan Vaňo z MPSVR SR. Dodal, že pre získanie štatútu od ministerstva musí podnik generovať pozitívny sociálny vplyv. Minimálne 30 % zamestnancov musia tvoriť zdravotne znevýhodnené, znevýhodnené alebo zraniteľné osoby.  Odborník uvítal, že do celého procesu čoraz aktívnejšie vstupujú aj samotné samosprávy, ktoré v sociálnych farmách vidia ideálny nástroj na podporu lokálnej ekonomiky, zamestnanosti a zdravia obyvateľov.

                                     SPU prepája vzdelávanie s praxou     

Pozitívne zmeny prichádzajú aj z akademickej pôdy. Pozornosť sa venuje vzdelávaniu, rozvoju potrebných kompetencií a lepšiemu prepájaniu odborných znalostí s praxou. „Na SPU sme riešili vedecký projekt, kde sme vymedzili typy sociálnych podnikov v poľnohospodárstve na Slovensku. Aktuálne nám už rok beží projekt zameraný na inkubáciu sociálnych inovácií v sociálnom poľnohospodárstve,“ uviedla docentka Marcela Chreneková, vedúca Ústavu udržateľného regionálneho a miestneho rozvoja FEŠRR SPU. Zároveň zdôraznila, že pre dlhodobú udržateľnosť sektora a produkciu kvalitných lokálnych potravín bude v nasledujúcom období nevyhnutné prepojiť jednotlivé vládne rezorty, ktoré musia na rozvoji sociálneho poľnohospodárstva participovať spoločne.