Kynológ, chovateľ, výcvikár Ing. Adam Kováčik, doktorand na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre, sa psom a ich výcviku venuje takmer od detstva. Je chovateľom plemena belgický ovčiak a nedávno sa so sučkou Arizonou z vlastnej chovateľskej stanice Rot Stern stal majstrom Slovenska v športovej kynológii. Ukážky z kynologických disciplín predviedol študentom a širokej verejnosti aj počas podujatia Kynológia na dosah, ktoré sa uskutočnilo 8. novembra v rámci Študentských dní nitrianskych univerzít.

Ako ste sa dostali k chovu a výcviku  psov?

Už  od malička všetky moje hry a hračky súviseli so psíkmi. Bol som veľmi hyperaktívne dieťa, ktoré trávilo všetky  voľné chvíle u babky na záhrade. A práve babka mi sľúbila ozajstného psa, ako odmenu za dobré známky. Keď sme sa s rodičmi presťahovali do rodinného domu, psík zostal u nej  a ja som si začal šetriť na vlastného. Ako 14-ročný som si kúpil boxera, s ktorým som začal chodiť na cvičisko a venoval sa výstavám a chovu. Pod „krídla“ si ma zobral chovateľ boxerov Laco Kužma, ktorý mi vysvetlil základy chovateľstva, ako sa pozerať na šteňatá, ako hľadať jedincov vyrovnanej povahy, s chovnými a výstavnými vlohami. Vďaka nemu som sa veľa naučil.

Vás však asi viac bavilo trénovanie než výstavy...

Áno, viac ma zaujímala práca so psami a výcvik. Zameral som sa teda na pracovné plemená a ďalšia voľba padla na dobermana. Skúšal som s ním rôzne cvičiská, najskôr tie v mojom okolí, potom tie, kde majú kvalitnejších lektorov, až som sa dostal do Lapáša, kde sa venovali čisto športovej kynológii. Prihlásil som sa na seminár, ktorý organizovali pre verejnosť a po jeho absolvovaní mi dali možnosť zostať tam trénovať. Napokon som tam pôsobil štyri roky. Keďže tu trénovali nemeckých a belgických ovčiakov, začal som aj ja pokukovať po tomto plemene. Tak som sa dostal k svojej prvej chovnej sučke belgického ovčiaka. Neskôr sa  moje znalosti z kynológie významne posunuli pod vedením  špičkového trénera a psovoda Romana Gaťára, ktorý už roky pripravuje psy na svetovú úroveň. Trénoval napríklad aj najznámejšieho a najúspešnejšieho psa športovej kynológie, dvojnásobného majstra sveta a vicemajstra sveta Harrysona Ad-Güra.

Čo je podstatou športovej kynológie?

Športová kynológia vznikla zo služobnej, súťaží  sa v podobných disciplínach, avšak športová kynológia musí byť presnejšia a oveľa prísnejšie hodnotená. Hlavnými disciplínami sú pachové práce, poslušnosť a obrana.  Cieľom prvej je nájsť a sledovať ľudskú stopu a vyhľadať a označiť predmety, ktoré sa na stope nachádzajú. Druhá - poslušnosť - je základnou kynologickou disciplínou, pes musí dokonale zvládnuť chôdzu pri nohe, privolanie, odloženie, aport, prekážky a ďalšie cviky. Pri obrane zasa musí účinne odvrátiť útok vedený na seba alebo svojho psovoda, zadržať utekajúceho páchateľa a podobne. To všetko, samozrejme, predpísaným spôsobom a s čo najmenším dopadom na zdravie útočníka. Páchateľa  simuluje figurant, vybavený špeciálnym odevom a ochranným rukávom.

V októbri ste so sučkou zo svojho chovu Arizonou Rot Stern zvíťazili na medzinárodnom kynologickom preteku belgických ovčiakov Z Polytanu SK Cup a stali ste sa majstrom Slovenska...

Bol to zároveň druhý tohtoročný kvalifikačný pretek na majstrovstvá sveta. Súťažilo sa v troch disciplínach: stopa, poslušnosť, obrana a v dvoch kategóriách IGP1 a IGP3. Disciplíny boli hodnotené a bodované samostatne a ich súčet určil celkové poradie pretekárov. Okrem najvyššieho počtu bodov som získal aj ocenenie za najlepšiu disciplínu v poslušnosti a najlepšiu disciplínu v obrane a v konkurencii 30 pretekárov som sa umiestnil na prvej priečke v kategórii IGP3. Toto prvenstvo mi vynieslo majstrovský titul, ktorý mi ako slovenskej jednotke zaručil postup na budúcoročné majstrovstvá sveta FMBB v Rumunsku.

Športová kynológia nie je len o samotnom výkone, ale aj o správnom výbere štvornohého partnera. V čom spočíva výber, výchova a tréning šampióna?

Ľudia si hovoria, že každý pes je tvárny a každý je viac-menej odrazom svojho majiteľa. Súhlasím s tým iba do určitej miery. Na vrcholové súťaže treba vybrať vhodného jedinca, dôležitá je dedičnosť a potenciál, ktorý treba ďalej rozvíjať. Čiže prvou podmienkou úspechu je nájsť kvalitného psa, ktorý má veľa vrodených vlastností a druhou je rozvíjanie jeho pudov, vlastností a, samozrejme, každodenná príprava. V dobrom chove je potenciál aj u viacerých jedincov vo vrhu, potom je to už trošku lotéria. Pri sedem až osemtýždňovom šteniatku človek nevidí úplne jasne, aké bude v dospelosti, veľa vlastností sa prejaví neskôr.

Každý tréner má zrejme vlastný štýl výcviku...

Áno, ten môj spočíva v tom, že rozvíjam z nepodmienených reflexov podmienené. Keďže jedným z nepodmienených reflexov je prijímanie potravy, dávam psovi nažrať počas vykonávania cvikov. Celé to funguje formou hry, počas nej žerie, komunikuje so mnou, hráme sa, cvičíme, pes robí to, čo ho baví a buduje si veľa podmienených reflexov. Keď vidí, že si obliekam výcvikovú vestu, tak sa teší, že ideme robiť spoločnú aktivitu a že sa nažerie. Napríklad jeden až trikrát denne stopujeme, trvá to tri minúty, čiže nič, čo by ho vyčerpalo. Výcvik poslušnosti robíme približne raz denne. Pri trénovaní obrany sa zasa rozvíjajú jeho vrodené vlastnosti, musí mať vrodený zákus, pevné nervy a stabilnú hlavu. To je dôležité, ak chcem, aby pretekal na vyššej úrovni. Po prvom roku veku, keď už pes ovláda povely, trénujeme trikrát do týždňa stopu, dvakrát do týždňa poslušnosť a jedenkrát do týždňa obranu. Je to celoročná príprava a pred pretekmi sa zintenzívni. Vtedy trénujeme aj dvojfázovo, niekedy celodenne.

V roku 2016 ste založili chovateľskú stanicu plemena belgických ovčiakov Rot Stern, kde sa narodila aj vaša majsterka Slovenska Arizona. Odhadli ste jej schopnosti na prvý pohľad?

Keďže Arizona je z môjho chovu, od prvého dňa som bol pri nej. Približne od siedmich týždňov do jedného roka sme trénovali dvakrát až trikrát denne. Doteraz som si ku každému psovi rýchlo našiel cestu, väčšinou sme hneď boli parťáci, ale s ňou nám to trvalo naozaj dlho. Ako šteňa bola pomerne dominantná, strážila si to svoje. Keď hodíte šteňaťu loptičku, zoberie ju a chce sa s vami hrať. Ona si hračku zobrala a utekala s ňou preč. Mala radšej loptičku ako trénera :-). Aj som uvažoval, že ju posuniem niekomu na služobnú kynológiu. Mala všetky potrebné vlohy, ktoré má mať pracovný pes – žravosť, apetít, extrémny záujem o aporty a odmeny, mala výborný zákus, vyrovnanú povahu. Videl som v nej obrovský potenciál, asi najväčší zo všetkých psov, ktorých som doteraz trénoval.  A boli ich desiatky. Dnes je z nej veľmi kontaktný pes, možno až príliš :-).

Študujete v treťom ročníku doktorandského štúdia na Ústave rastlinných a environmentálnych vied FAPZ. Čo je predmetom vašej výskumnej práce?

Venujem sa molekulárnej variabilite antinutričných zložiek v genetických zdrojoch potravín. Celkovo  tomu, ako alergény vplývajú na ľudský organizmus. Po bakalárskej a diplomovej práci o genetike živočíchov som sa  rozhodol pre genetiku rastlín. Keď ma oslovila profesorka Jana Žiarovská z Ústavu rastlinných a environmentálnych vied s ponukou na doktorandské štúdium, hneď mi bolo jasné, že to je smer, ktorým by som sa rád uberal. Počas inžinierskeho štúdia som mal možnosť praxovať v súkromnom laboratóriu reprodukčnej genetiky v Bratislave a veľmi ma táto téma zaujala. Vedel som, že v rastlinnej genetike sa robí trošku „väčšia“ veda ako v živočíšnej, rolu zohráva iný generačný interval aj morálne pravidlá. Mnohé veci nemôžeme testovať na ľuďoch ani na zvieratách, zatiaľ čo na rastlinách áno. Mám tak možnosť aplikovať viaceré metódy, ktorých výsledky sú potom prenosné na živočíchy. Som veľmi vďačný svojej školiteľke profesorke Žiarovskej za šancu, ktorú mi dala a za podmienky, ktoré mám pre štúdium a výskum. Kynológia je časovo náročný koníček a vďaka jej ústretovosti sa mi zatiaľ darí skĺbiť pracovnú aj súkromnú sféru.

Ďakujeme za rozhovor a želáme vám veľa úspechov v štúdiu aj na aprílových majstrovstvách sveta!

 

Na snímkach:

1. - 2. Adam Kováčik a Arizona  na tohtoročných Majstrovstvách Slovenska ZŠK v Abraháme

3. Trofeje z októbrových Majstrovstiev Slovenska v Lapáši

4. Radosť z majstrovského titulu

5. - 6. Obrana s figurantom

7. Adam Kováčik (číslo 14) so svojím tréningovým tímom  

8. Na stupni víťazov po medzinárodnom preteku Z Polytanu SK v Lapáši

9. - 11. Ukážky z kynologického výcviku počas Študentských dní nitrianskych univerzít 2022

 

Autori fotografií: Ivan Gabal (5), Martin Múcska (1, 2, 6) ,  archív AK (3, 4, 7, 8) a archív SPU (9 - 11)