V areáli Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre vznikla unikátna dažďová záhrada. Je súčasťou moderného kampusu zameraného na modrozelenú infraštruktúru, ekologické a udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou. Okrem zlepšovania mikroklímy a podpory biodiverzity slúži aj ako edukačný a výskumný prvok pre zadržiavanie vody v krajine.

Na vzniku dažďovej záhrady pri nedávno zrekonštruovanej budove Inovatívneho laboratória pre poľnohospodársku techniku sa od projekcie až po realizáciu podieľal tím Botanickej záhrady SPU. „Naším cieľom je zmierňovať negatívne dopady klimatických zmien. Projekt prepája vodné a vegetačné prvky v území. Ich cieľom je zadržiavať dažďovú vodu z okolitých spevnených plôch a striech budov,“ priblížila Alica Saková, riaditeľka Botanickej záhrady SPU a realizátorka projektu.

Záhrada ako efektívny filter

Dažďová záhrada bola navrhnutá ako plytká modelovaná priehlbina začlenená do existujúceho terénu. Skladá sa z piatich vrstiev s odlišnou hydraulickou vodivosťou. Úlohou každej vrstvy je napomôcť filtrácii a jednoduchšiemu vsakovaniu zrážkovej vody do podložia a podzemných vôd. „Celková hrúbka súvrstvia dažďovej záhrady je 1,5 metra, pričom hĺbka terénnej depresie je 0,25 metra. Systém je navrhnutý tak, aby dokázal zachytiť zrážkovú vodu zo strechy budovy inovatívneho laboratória s plochou vyše 1000 m² a priľahlých plôch. Samotné teleso dažďovej záhrady má asi 150 m². Zrážková voda je do telesa privádzaná pomocou gravitácie dvoma nátokmi z betónových žľabových tvárnic,“ priblížila A. Saková. Zachytená zrážková voda sa následne vracia do kolobehu vody vsakovaním do pôdy a vyparovaním z povrchu pôdy a rastlín. Okrem obnovy prirodzeného cyklu vody v priestore napomáha dažďová záhrada aj regulácii náporu prívalových zrážok prostredníctvom zmierňovania povrchového odtoku, redukcii znečistenia zrážkovej vody a vďaka vegetačným prvkom aj zlepšovaniu mikroklímy a biodiverzity daného priestoru. V neposlednej rade prispieva tiež k estetickému oživeniu riešenej lokality.

Domáce druhy rastlín

Dažďová záhrada je vysadená 25 druhmi hlbšie koreniacich rastlín, kríkov a tráv. Pri výbere rastlinných druhov odborníci uprednostnili domáce druhy, ktoré sa prirodzene vyskytujú v okolí nitrianskeho regiónu a sú dobre prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam. Dôležitým kritériom bola aj ich schopnosť adaptácie na časté zmeny počasia a podmienok. „Použili sme najmä trávy, šachoriny, vlhkomilné trvalky a kry s hlbšími a hustými koreňovými systémami. Veľmi vhodné druhy sú napríklad ostrice, metlice, kosatce, vrbice, túžobník, krvavec, rebríček či niektoré druhy vŕb a svíbov,“ uviedla krajinná architektka a projektantka Natália Bábiková z Botanickej záhrady SPU.

Dokončením realizácie dažďovej záhrady sa projekt nekončí. V prípade rekonštrukcie druhej budovy v blízkosti záhrady sa počíta so zachytávaním zrážkovej vody aj z tejto stavby. Okolie sústavy dažďových záhrad by sa tak v budúcnosti mohlo premeniť na kvalitný pobytový priestor určený na oddych a trávenie voľného času. „Návrh počíta s oddychovými terasami, lavičkami, drevenými lávkami, ako aj s doplnením vegetácie vo forme živých plotov, extenzívnych záhonov a stromov. Priestor je však už teraz pripravený na výučbu a komentovaný odborný výklad,“ uzatvorila riaditeľka Saková.