Súčasťou oficiálnej delegácie Ministerstva obrany SR, ktorá navštívila 2. – 4. marca Saudskú Arábiu, bola aj doktorka Terézia Hegerová z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Podieľala sa na starostlivosti o sokola hybrida – kríženca sokola loveckého a sokola rároha, ktorý bol darom ministra obrany pre princa Saudskej Arábie Khalida bin Salmana bin Abdulaziza. Tento akt symbolicky prepojil obe krajiny s bohatou sokoliarskou tradíciou a bol zároveň prejavom uznania dôležitosti tejto historickej disciplíny, ktorá má v arabskom svete mimoriadne postavenie.

Ako sa začal váš príbeh v rámci oficiálnej návštevy v Saudskej Arábii?

Môj príbeh začal dávno pred touto pracovnou cestou. Pochádzam z dedinky Častá, ktorá leží neďaleko hradu Červený Kameň, kde sa nachádza Sokoliarsky dvor „Astur". Ide o jednu z väčších expozícií dravcov na Slovensku. Od trinástich rokov tu sokoliarčim a pravidelne vypomáham aj s odbornou starostlivosťou o dravce. Darovaná samica hybrid – kríženec sokola loveckého a sokola rároha pochádzala z Belgicka, odkiaľ bola prevezená na hrad Červený kameň, kde sme jej poskytli odbornú starostlivosť. Oslovenie z kancelárie ministerstva obrany bolo pre mňa príjemným prekvapením a s radosťou som prijala výzvu zabezpečiť starostlivosť a bezpečný prevoz dravca do Saudskej Arábie.

Ako vnímate túto skúsenosť?

Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť a profesionálna výzva, keďže šírenie dobrého mena sokoliarstva je späté práve s takýmito príležitosťami. Pre sokoliara je dôležité, aby bol dravec vo vynikajúcej kondícii nielen po fyzickej, letovej stránke, ale aj po duševnej, pohodovej. Darovaná samička sokola spĺňa všetky predpoklady na lovecké využitie. Má výborný genofond, navyše aj krásny vzhľad. Princovi sa veľmi páčila, s úsmevom poznamenal, že jej kvality overia pri love. Pre mňa bolo poctou a zároveň jedným z najvýznamnejších momentov mojej sokoliarskej kariéry stretnúť sa s princom a osobne mu odovzdať sokola. Sokoliarstvo na Arabskom polostrove nie je ničím novým, je na veľmi vysokej úrovni. Od vyjadrenia luxusu, spoločenského postavenia, prestíže, cez šport, až po zábavnú časť, sokoliarstvo sa premieta do každodenného miestneho života. Ušľachtilý dravý vták je symbolom rýchlosti, odvahy a krásy. Veľa krajín sveta ho má ako symbol štátnosti, ako napr. USA má orliaka bielohlavého, Nemecko - orliaka morského, Rakúsko - orla skalného, Spojené arabské emiráty - sokola.

Symbol sokola má hlbokú stopu aj v našej kultúre...

Slovensko má bohatú sokoliarsku tradíciu, stopa je taká stará, že nie je dôkladne zdokumentovaná, ale zachované historické pramene nás zavedú do čias Veľkej Moravy. Sokoliarstvu sa v súčasnosti odborne venujeme aj na našej univerzite, kde v rámci špeciálneho chovateľstva vediem aj predmet sokoliarstvo. Veľký záujem o tento predmet, ale aj o krúžky, prejavujú študenti zo všetkých fakúlt univerzity.

Ako by ste svojimi slovami charakterizovali sokola ako dravca?

Sokol je kráľom sokoliarstva, je majestátny a je krásavcom medzi dravcami.

Ako má laik vnímať sokoliarstvo? Mnohí ho vnímajú len ako sokoliarsky lov.

Lov s dravými vtákmi patrí k najstarším a najprirodzenejším spôsobom lovu. Mnoho štátov sveta ho udržiava ako tradíciu a hobby. Dnes patrí sokoliarstvo k poľovníctvu – ale sokoliarstvo je láska k dravcom a k prírode a sokoliari veľmi významne prispievajú na záchranu rôznych ohrozených druhov sokolov. Sokoliari sú priekopníci v odchovoch dravcov.

Koľko rokov sa dožívajú sokoly?

V zajatí sa dožívajú priemerne dvadsať rokov, ale sú aj prípady, keď sa dožili dvadsať päť rokov. Vo voľnej prírode sa dožívajú okolo osemnásť rokov.

Sú tieto dravce náchylné na choroby? Na čo by mali dávať pozor chovatelia?

Dravce všeobecne majú najčastejšie problémy s endoparazitmi, keďže žerú surové mäso, veľmi nebezpečná je aj aspergilóza – pleseň. Chovatelia by mali dbať najmä na kvalitné chovné podmienky – správnu potravu a vhodné umiestnenie dravca.

Ako často môžu mať sokoly potomkov?

Sokoly môžu mať potomkov raz ročne, pretože ich rozmnožovanie je sezónne, viazané na konkrétnu časť roka. V súčasnosti je veľký záujem o umelú insemináciu a výber vhodných jedincov na chov. V oblasti genetiky dravcov máme ešte veľké rezervy, preto by som sa tejto problematike chcela v budúcnosti odborne venovať, najmä v súvislosti s optimalizovaným výberom chovných jedincov.

Na základe čoho si sokoly vyberajú partnera?

Predpokladá sa, že potenciálneho partnera si vyberajú podľa vokálnych prejavov a vzhľadu. Samček začína prejavovať záujem o samičku tokaním, začne jej nosiť potravu. Sokoly sú v podstate monogamné. Partneri sú si zväčša verní. Niektoré druhy zostávajú spolu počas celého roka, iné sa spoja vždy len pred obdobím hniezdenia. U niektorých druhov sa stáva, že ak jeden z páru uhynie, nového partnera si už nenájdu.

Aký najväčší a najmenší druh sokola žije na Slovensku?

Najväčší je sokol rároh (Falco cherrug), dĺžka tela dospelého jedinca je asi 45 – 55 cm, rozpätie krídel je 105 – 130 cm. Samice sú väčšie ako samce - ich približná priemerná hmotnosť je 1200 gramov v dospelosti. Naším najmenším stálym druhom sokola je sokol myšiar (Falco tinnunculus), ľudovo nazývaný tiež pustovka či poštolka, často hniezdi v blízkosti ľudí. Rozpätie krídel má 75 centimetrov. Samec váži 160 – 220 gramov, samica o trochu viac.

Koľko dravcov máte v univerzitnej sokoliarni?

V súčasnosti máme päť jastrabov harrisov, štyroch sokolov a dve sovy.

Netrpia dravce v zajatí?

Určite nie. Keď sa pozriete na oblohu, neuvidíte tam lietať dravcov. To znamená, že dravec musí celý deň šetriť energiu, aby jej mal dostatok na lov. To isté s ním robíme my, chovatelia – šetríme mu energiu. Každý deň je sokoliarsky dravec poctivo prelietavaný, aby si rozprúdil krv a udržiaval kondíciu, má zabezpečenú hygienu voliéry a kvalitnú stravu.

Podieľate sa aktuálne na nejakých zaujímavých projektoch na univerzite?

Aktuálne máme projekt Grantovej agentúry Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov zameraný na meranie výkonnosti dravých vtákov, ako aj projekt Grantovej agentúry SPU, v rámci ktorého riešime čiastkovú úlohu - biologickú ochranu s využitím dravých vtákov a monitorovanie stavu holubov na farme v Oponiciach.