V univerzitnom poľovnom revíre Dvorčany, ktorý je pod gesciou Ústavu chovu zvierat, sa koncom júla a začiatkom septembra uskutočnili skúšky poľovnej upotrebiteľnosti psov, ktoré zabezpečoval Ústav chovu zvierat Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov.

„Využitie poľovných psov pri výkone práva poľovníctva nám prikazuje legislatíva. Na to, aby psy mohli byť využité na poľovanie, musia mať zložené skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre daný druh zveri,“ informoval doc. Ing. Martin Fik, PhD., z Ústavu chovu zvierat, ktorý je gestorom študijného predmetu základy výcviku psov a pri skúškach zastával post rozhodcu.

Farbiarske skúšky malých plemien, na ktorých psy získavajú poľovnú upotrebiteľnosť pre dohľadávanie srnčej zveri, sa konali 23. júla v spolupráci s Okresnou poľovníckou komorou v Nitre. K ich príprave patrilo aj vyznačenie stopových dráh v lese a založenie pofarbených stôp, ktoré zabezpečili členovia kynologickej komisie Okresnej poľovníckej komory v Nitre. Previerku vrodených vlastností a schopnosti získaných výcvikom absolvovalo 15 psov, všetci uspeli a získali poľovnú upotrebiteľnosť pre dohľadávanie srnčej zveri.

Medzinárodné lesné skúšky malých plemien sa uskutočnili 4. septembra v spolupráci so Slovenským klubom chovateľov jazvečíkov. Okrem poľovnej upotrebiteľnosti pre dohľadávanie srnčej zveri, mohli jazvečíky získať aj čakateľstvo na národného šampióna práce. Na skúškach sa zúčastnilo desať štartujúcich psovodov s jazvečíkmi, v náročnej previerke uspelo osem z nich. Víťazkou sa stala absolventka FAPZ, študijného programu manažment živočíšnej výroby, Ing. Dominika Mentová.

Príprava na skúšky

Zaujímalo nás, ako sa musia psovodi  a ich štvornohí zverenci na skúšky pripraviť. „Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti psov pozostávajú z predmetov - cvikov, ktoré psovod využije pri dohľadávaní zveri v reálnych podmienkach pri love alebo pomerne často po dopravnej nehode či súbojoch samčej zveri navzájom medzi sebou. Takisto pri rôznych otravách zveri treba chorú zver často dohľadať a ukončiť jej trápenie,“ vysvetlil docent Martin Fik. „Okrem sledovania umelo založenej pofarbenej stopy (založenej hovädzou krvou), ktorá je približne 600 krokov dlhá, pozostávajú skúšky aj z cvikov poslušnosti ako je vodenie psa na vôdzke, odloženie, sliedenie (hľadanie pred psovodom) a privolanie. Pes, ak obstojí na skúškach, môže získať prvú, druhú alebo tretiu cenu v závislosti od chýb, ktorých sa dvojica psovod a pes dopustili. Bez vrodených vlastností prakticky nie je možné využívať psov pri výkone práva poľovníctva. Tu má obrovský význam sledovanie požadovaných vrodených vlastností a na základe ich prejavu zaraďovať jedincov do plemenitby. Slovensko je už dlhodobo je považované za genetickú banku vynikajúcich pracovných vlastností poľovných psov. Treba si uvedomiť, že práve takéto skúšky a súťaže sú hybným motorom pracovnej kynológie,“ dodal odborník.

Dôležité sú vrodené vlastnosti, povaha a dostatočný výcvik

Aké sú najčastejšie chyby psíkov a ich psovodov? „Chyby, ktoré sa ukážu na skúškach môžu pochádzať buď z nedostatku vrodených vlastností, nedostatočného výcviku alebo nevhodných povahových vlastností,“ povedal docent Fik. „Práve vhodné povahové vlastností psov (pevná povaha) umožnia psovi pracovať aj v podmienkach zvýšenej stresovej záťaže, kde skúšky psov určite patria. Pes veľmi dobre cíti, ak je jeho psovod v strese a takýto stres sa následne prenáša hlavne na slabšie povahy psov, ktoré následne podávajú len podpriemerný alebo dokonca žiadny výkon. O tom, že niektorí psovodi sú v značnom strese svedčí aj to,  že občas majú na začiatku skúšok problém predstaviť seba a svojho psa rozhodcom,“ prezradil s úsmevom odborník na kynológiu.

Poľovný revír nie je ihrisko

Skúšky v poľovných revíroch s množstvom zveri si vyžadujú dokonale sústredeného psa. „Kým skúšanie psov napríklad v rámci športovej kynológie, obedience a podobne sa realizuje kdesi na ihrisku s minimálnym množstvom podnetov, poľovné psy sú skúšané v poľovných revíroch, kde založené stopy prejde často divá zver," zdôraznil docent Fik. „Slabšie zapracované psy zvyčajne zanechajú umelú starú stopu a prejdú na čerstvú stopu zveri. Niekedy je zver zaľahnutá kdesi v poraste a vyskočí pred skúšaným psom, ten sa nechá zlákať, zabudne na poslušnosť a prejde do durenia zveri. Psovodovi v takom prípade nezostáva iné len dúfať, že sa jedinec vráti do určitého času inak na skúškach neobstojí. Odloženie psa na päť či desať minút má tiež svoje úskalia. Počas jednej skúšky sme zažili, že okolo nehybného odloženého psa začali poskakovať mladé drozdy čerstvo vyletené z hniezda a skúšaný jedinec to len vďaka dobrému výcviku a pevnej povahe dokázal ustať,“ zaspomínal si pedagóg.